Marvel Studios to majú v poslednej dobe ťažšie a hoci sa im u kritikov naďalej darí (jedinou výnimkou sú veľmi rozporuplne prijatí Eternals od oscarovej režisérky Chloé Zhao) a diváci na ich filmy naďalej chodia, čoraz častejšie zaznievajú i menej spokojné názory dané mimo iné nejasným smerovaním. Ako do tohto zapadá záverečný film štvrtej fázy Čierny Panter: Navždy Wakanda, ktorý sa musel navyše potýkať s nečakaným a mimoriadne nepríjemným problémom týkajúcim sa hlavného hrdinu prvého dielu?

Pred viac než dvoma rokmi totiž nečakane vyhasol život jedného nesporne talentovaného herca. Chadwick Boseman sa dožil len štyridsiatich troch rokov potom čo prehral svoj boj so zákernou chorobou, pričom posmrtne si ešte stihol pripísať nomináciu na Oscara, Zlatý Glóbus a jedno ocenenie Emmy. Ako hlavná hviezda mimoriadne úspešného Čierneho Pantera, mal byť jedným z budúcich ťahúňov celého univerza, len aby nakoniec tvorcovia riešili úplne opačný problém. Je vôbec možné jeho postavu nahradiť a ak áno, kým?

Tak ako v skutočnosti, aj vo filme, zomiera Bosemanov charakter, kráľ T'Challa už úvodných minútach na dlhšie utajovanú chorobu. Enormná snaha jeho sestry, princeznej a vynálezkyne v jednej osobe Shuri (Letitia Wright) o zvrátenie takmer beznádejného stavu vychádza nanivoč a celú krajinu tak zachváti smútok. S T'Challom navyše zomiera aj symbol Čierneho Pantera a nakoľko je krajina mimoriadne bohatá na najcennejší kov na svete – vibránium – niet divu, že svetové veľmoci sa snažia využiť oslabenú pozíciu Wakandy a získať ho za každú cenu. Tomu sa však Wakanda bráni a tie tak nemajú na výber, len ho skúsiť hľadať inde. Čo sa im navzdory mizivým šanciam podarí, no popritom sa im podarí v hlbinách oceánu prebudiť úplne nového a veľmi silného protivníka, ktorý sa až doposiaľ držal v úzadí...

Tak ako prvý Čierny Panter, aj pokračovanie sa uberá v podobných stopách. Čo značí zvýšený dôraz na zmysluplné rozširovanie sveta, vážnejšie podaný príbeh, silné dilemy hlavných postáv a ani tentoraz nechýba istý presah. Všetko, samozrejme, v rovine komiksového hitu určeného pre celé rodiny a nemá tak zmysel očakávať hĺbku či temnotu na každom rohu. No i tak pôsobí viac než osviežujúcim dojmom, že po dlhšej dobe dokázal Marvel vyrukovať s niečim, čo sa nesnaží každú chvíľu o humor – hoci ten tu, pochopiteľne, je – či rovno parodovanie celého univerza ako nedávny Thor alebo seriálová She-Hulk. I vďaka tomu tak lepšie vyniknú silné momenty, či témy, ktorých je vo filme papierovo dostatok.

Ak sa mu niečo darí už od úplného začiatku, tak je to vzdávanie pocty zosnulému Bosemanovi. To asi nikoho neprekvapí, keďže smrť jeho postavy má zásadný vplyv na smerovanie príbehu. V globále však treba tvorcov pochváliť ako šikovne narábajú s týmto aspektom a to bez toho, aby sa vyhýbali pátosu, či nadmernému citovému vydieraniu. Sympaticky pôsobí aj tradičná znelka, ktorá sa tentokrát zaobchádza bez známych hudobných tónov a klasické zábery na superhrdinov nahrádzajú momenty zamerané na Bosemanovo účinkovanie v Marvel Cinematic Universe.

Vyrovnávanie sa so stratou blízkej osoby však nie je jediným funkčným aspektom filmu. Zaujímavo pôsobí už len samotný antagonista Namor (Tenoch Huerta), voda podmorského národa Talokanov, ktorého motivácie sa priamo dotýkajú kolonializmu, respektíve otrokárstva a pôsobí až nezvyčajne rozumným dojmom. I jeho predstaviteľ patrí k jasným hereckým ťahúňom snímky, kde možno určite zaradiť aj Angelu Bassett (kráľovná Wakandy Ramonda) či už spomínanú Letitiu Wright, ktorá dostala oproti prvému dielu o niečo vďačnejšiu úlohu a ťaží z nej maximum. Úplný nováčik v podaní mladej Ironheart (Dominique Thorne) sa síce až presvedčivo neuviedol, no môže to zmeniť už jej chystaný seriál.

A ako je na tom samotná blockbusterová stránka? Vysoký rozpočet je nepochybne vidieť a audivizuálne ide o vcelku pôsobivú záležitosť (znovu skvelá hudba Ludwiga Göranssona), ktorá sa naplno zúročí v pôsobivom finále, disponujúcim na pomery posledných marvelovských snímok slušným rozmachom. Práve tam najlepšie vynikajú akčné sekvencie, ktorých je vo filme obecne pomernej a hlavnej v prvej polovici trochu doplácajú ako na prílišnú tmavosť jednotlivých scén, tak nie vždy ideálny strih. V zásade však svoju úlohu plnia, akokoľvek je cítiť, že Ryan Coogler na režisérskej stoličke zvláda predsa len o niečo lepšie komornejšie momenty.

Čierny Panter: Navždy Wakanda je však nepochybne vydareným pokračovaním, ktorému sa darí vcelku slušne balansovať medzi intímnejším poňatím a epickými trikovými orgiami - akokoľvek by mu neuškodila ešte o niečo väčšia sústredenosť. A hoci to možno bude voči všetkým zainteresovaným nefér, prirodzená charizma Chadwicka Bosemana jednoducho chýba. Maska Čierneho Pantera však bola úspešne posunutá na ďalšiu postavu a potenciál do budúcna tu nepochybne je, čo nakoniec naznačí jedna zo scén s Namorom v úplnom závere. A možno na ne dôjde aj v doposiaľ nepomenovanom seriáli z prostredia Wakandy, ktorý však zatiaľ nemá ani dátum vydania. Nechajme sa prekvapiť.

Čierny Panter: Navždy Wakanda (Black Panther: Wakanda Forever), USA, 2022
Dĺžka: 161 minút
Réžia: Ryan Coogler
Scenár: Ryan Coogler, Joe Robert Cole
Kamera: Autumn Durald
Hudba: Ludwig Göransson
Zvuk: Peter J. Devlin
Scénografia: Hannah Beachler, Lisa K. Sessions
Masky: Joel Harlow
Kostýmy: Mobolaji Dawodu
Produkcia: Kevin Feige, Nate Moore
Hrajú: Letitia Wright, Lupita Nyong'o, Winston Duke, Angela Bassett, Danai Gurira, Martin Freeman, Tenoch Huerta, Lake Bell, Michaela Coel, Florence Kasumba, Dominique Thorne, Curtis Bannister, Isaach De Bankolé, Mabel Cadena, Gigi Bermingham, Grace Junot, Kamaru Usman, Richard Schiff, Janeshia Adams-Ginyard, Julia Louis-Dreyfus, Michael B. Jordan, Chadwick Boseman (a.z.)
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR:10. novembra 2022
Foto: CinemArt SK