Posledný strih Michela Hazanaviciusa mal svetovú premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Cannes a u nás otvoril prehliadku Be2Can. Filmová satira, čí zombie horor, najväčší filmový festival zároveň slávnostne otvoril. A hneď bolo okolo názvu veľa kriku pre nič. Pôvodný Z (ako Z) priveľmi pripomínal Z na ruských tankoch, a tak režisér na poslednú chvíľu premenoval film na Coupez! A nás sa uvádza ako Posledný strih. Hneď na úvod sa žiada upozornenie: Prosím - vydržte prvých 20 až 30 minút (nerátala som ich) a budete sa dobre zabávať. Úvodné krvavé kúpele, zabíjanie, sprevádzané ďalšími nelogickými hlúposťami, má svoje opodstatnenie. Čoskoro sa objavia titulky, aby divák vedel, kto sa skrýva za tými nezmyslami. A potom sa dej vráti o mesiac späť a začína sa zábava.

Pribeh sa odohráva v opustenej budove, ďaleko od mesta kde sa nakrúca nízkorozpočtový zombie horor. Objednali si ho Japonci, konkrétne požiadala režiséra Rémiho (Romain Duris), vysušená Japonka Madame Matsuda (Yoshiko Takehara, dlho ju hľadali), aby ho nakrútil, lebo v Japonsko to bol mimoriadne úspešný seriál pod názvom Z (ako Z). Dáma si ho želá realizovať presne podľa japonského scenára, nakrútiť v jednom zábere v priebehu 30 minút. Rémi sa hneď chytí za hlavu, že to nie je možné a odmietne. No nakoniec ho prehovoria a začne hľadať hercov, má čo robiť, veľa z nich v takej hlúposti nechce hrať, ale podarí sa mu husársky kúsok získať dcérinho obľúbeného herca Raphaëla Barella (Finnegan Oldfield). Spolok vyvolených je pohromade a divák, odrátavajúc minúty, sleduje skúšky, problémy a nakoniec realizáciu tohto nezmyslu.

Oscarový režisér a scenárista Michel Hazanavicius (Umelec, Neverníci, Hľadanie, Obávaný, Zabudnutý princ) je svojim spôsobom osobitý a geniálny. Je síce pravda, že pôvodný scenár dodali Japonci (Šin'ičiró Ueda a Ryoichi Wada), ale to ostatné dovymýšľal sám. Počas skúšok a najmä počas polhodinového záberu na ostro vznikne toľko nedorozumení a toľko problémov, že Rémi musí tiež hrať, aby všetko zachránil a riskovať, že  bude musieť angažovať aj svoju ženu Nadiu (Bérénice Bejo), ktorá je síce veľmi dobrá herečka, roky však už nehrá, lebo sa dokáže tak vžiť do roly, že nevie čo robí. Napríklad naposledy takmer zlomila ruku Jean-Claude Van Dammovi. A situáciu zachraňuje aj takisto nevypočítateľná dcéruška – celkom vynachádzavo a dobre. Celá rodina je zatiahnutá do hry, i keď sa zubami- nechtami proti tomu bránila. Madame Matsuda má aj ďalšiu požiadavku, že všetci musia mať japonské mená. Nebolo by to nič mimoriadne keby sa to herci nedozvedeli tesne pred nakrúcaním, nacvičovali po francúzsky a pletú sa. Napríklad Rémi je Higurashi, Nadia zasa Natsumi. Nikto sa v tej spleti mien nedokáže orientovať...

Hazanaviciusov zámer bol ukázať čo sa deje za plátnom. Humornou formou upozorňuje diváka a zároveň sa mu vysmieva, že keď si všetci zakrývajú oči a boja sa, herci sa na tom veľmi často dobre zabávajú. Majster ilúzii predviedol názornú ukážku, že nič netreba brať vážne, všetko je obyčajné klamstvo. Dokonca pod vplyvom bláznivého scenára si herci, aby sa vžili do úlohy zombíkov, vymýšľajú príbehy sami. Nadia si vyfabulovala báchorku, že na mieste kde nakrúcajä robili počas vojny Japonci nejaké čudné pokusy a nad celým územím visí nejaká kliatba. Aká?- nikto nevie, ale zaberie to. Sebastredná hviezda Barell sa upokojí len vtedy, keď mu povedia, že je lepší ako Adam Driver. No aj ostatní protagonisti majú svoje muchy. Jeden môže piť len svoju vodu, z inej má hnačku, druhý po použití liekov nemôže ani omylom vypiť alkohol. Keď sa tak náhodu stene, problém je na svete. A všetko chudáka režiséra stihne... Viac však už neprezradím, nech si fóry a užívajú diváci.

Michel Hazanavicius v sublimáte zhrnul a reflektoval všetky vyskúšané filmové postupy, aby v tejto britkej a zároveň zábavnej satire nastavil krivé zrkadlo celému zábavnému priemyslu. Sám tvorca sa, našťastie, neberie vážne, robí si zo seba, zo svojho povolania a z divákov naivných pozorovateľov, ktorí ľahko podľahnú falošným ilúziám. Upozorňuje ich, že vždy je všetko inak, treba sa na všetko pozrieť triezvo a najlepšie je zasmiať sa. Smiech a humor je liek a Hazanavicius to vie.

Čo sa týka hereckých výkonov je nutné vyzdvihnúť celý ansámbel a aby som bola aj konkrétna hercov ako Romain Duris, Bérenice Bejo, Grégory Gadebois, Finnegan Olfield, Matilda Anna Ingrid Lutz, Sébastien Chassagne . Pochvalu si zaslúži aj vynachádzavá kamera Jonathana Ricquebourga, perfektný strih Mickaela Dumontiera, výborná hudba Alexandra Desplata a kostýmy Virginie Montel. Tí všetci majú podiel na tomto zábavnom, dielku, ktoré síce nie je prevratné, ale originálne.

Nedá sa pri tomto filme neuvažovať prečo po veselohrách a vôbec ľahších žánroch diváci tak bažia. Neraz počujem daj mi pokoj s filozofickými témami, chcem sa zabávať, starostí mám v živote dosť. Dá sa to (aj nedá) akceptovať. Utekať od problémov je to najjednoduchšie a keď si zakrývame oči neznamená to, že zmiznú. A preto sú filmy ako Posledný strih tak dôležité, lebo zábavnou formou povedia divákovi to čo počuť nechce v inej forme a nadľahčene a dokonca sa na tom aj dobre zabáva. A neskôr sa možno nad tým aj trochu zamyslí. Kto sa rozhodne pozrieť si film Posledný strih má o zábavu postarané. Ale musím ešte raz zopakovať: Neutečte hneď na začiatku...

Posledný strih (Coupez !) Francúzsko, 2022
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Michel Hazanavicius
Scenár: Michel Hazanavicius, Šin'ičiró Ueda, Ryoichi Wada (pôvodný scenár)
Kamera: Jonathan Ricquebourg
Hudba: Alexandre Desplat
Strih: Mickael Dumontier
Kostýmy: Virginie Montel
Produkcia: Michel Hazanavicius, Brahim Chioua, Vincent Maraval, John Penotti, Noémie Devide
Hraju: Romain Duris, Bérénice Bejo, Grégory Gadebois, Finnegan Oldfield, Matilda Anna Ingrid Lutz, Raphaël Quenard, Luàna Bajrami, Jean-Pascal Zadi, Agnès Hurstel, Lyès Salem, Charlie Dupont, Sébastien Chassagne, Quentin Dupieux
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 27. októbra 2022
Foto: Film Europe