Film Vandráci na ostrove ľudožrútov je niekedy viac, inokedy menej zábavným cestopisom troch mužov po ostrove Papua Nová Guinea. Celovečernému filmu predchádzal seriál Vandráci, ktorý sa vysielal na televízii Prima, kde rovnakí traja – herci Pavel Liška a Jan Révai a kameraman Hynek Bernard putovali po Južnej Amerike.Príbeh, alebo skôr cestu rámcuje tajomne prezentovaná informácia, že na ceste do krajiny, kde funguje biela, ale aj čierna mágia ich bude sprevádzať Miloslav Stingl. Teda presnejšie povedané jeho drevená bábka. Pavel Liška bábku predstavuje a aby osvetlil logické prepojenie bábky s cestovateľom, vydáva sa na vyšehradský cintorín k jeho hrobu. Spolu s konštatovaním, že Miloslav Stingl sa chcel na Papuu Novú Guineu vrátiť, ale už sa mu to nepodarilo, je to vo filme, bohužiaľ, jediná informácia, kto vlastne Miloslav Stingl bol. A to je veľká škoda.

Sociálnu drámu, alebo to, čo za tento žáner považujeme, možno nakrútiť všelijako. Takže máme pocit všade prítomnej špiny a je nám zle od žalúdka, ale aj tak sa vo všetkej tej špine trbliece svetielko nádeje. A netrbliece sa iba v naše mysli, ale je na plátne, vidíme ho, aj keď možno patrí skôr do ríše rozprávok, ako do sociálnej drámy.

Je rok 1792. Ľudovít XVI., jeho manželka Mária Antoinetta a ich deti boli zatknutí a uväznení v Tour du Temple v Paríži, kde čakajú na súdny proces. Ďaleko od nádhery a luxusného rozmaru Versailles sa prvýkrát v živote ocitnú izolovaní a bezbranní. Pred niekoľkými rokmi to bola Jeanne du Barry, ktorej životopisný film otváral Cannes, teraz sú to v kostýmovom filme Potopa od režiséra Gianlucu Jodiceho, Ľudovít XVI. (Guillaume Canet) a Mária Antoinetta (Mélanie Laurent), ktorých posledné dni uviedol filmový festival v Locarne.

Sedemnásťročná Fanny (Lilith Grasmus) odchádza zo Štrasburgu do Lipska zdokonaliť sa v nemčine. Matka ju tam pošle k starej známej a navyše Fanny si dopisovala s jej dcérou Lenou (Josefa Heinsius) a zdá sa, že by si rozumeli. O to viac je dievča prekvapené, že príde po ňu na stanicu matka Susanne (Nina Hoss). Dozvie sa, že Lena si s ňou chcela len dopisovať, o jej návštevu veľmi nestála. Ale už je v Lipsku a dievčatám neostáva nič iné len si nájsť k sebe cestu. Netrvá dlho, ľady sa prelomia a dve tínedžerky sa stanú dobrými priateľkami. Prispeje k tomu aj poznanie, že to ani jedna nemá v rodine na ružiach ustlané. Názov filmu Cudzí jazyk francúzskej režisérky Claire Burger je rafinovaný, síce ide aj učenie sa cudzieho jazyka, ale má iný a hlbší význam.

Vidieť smrť vlastného otca rukami Kancelára (Gabriel Byrne), mrazivo znepokojujúceho vodcu akejsi podivnej bojovej sekty, pred ktorou sa obaja neúspešne pokúšali uniknúť, jej veľmi na životnej spokojnosti nepridalo. Malej Eve Maccarovej (Victoria Comte), našťastie, v kritickej chvíli príde na pomoc Winston (Ian McShane), jedna z vedúcich postáv newyorskej pobočky hotela Continental, pričom vysloví návrh, že by mohla nájsť správne vedenie v záležitostiach smútku a nekontrolovateľného hnevu u Režisérky (skvelá AnjelicaHuston), hlavy zločineckého klanu ruských Rómov. Využije pri tom svoje doterajšie tanečné znalosti, aby sa stala profesionálnou baletkou, zatiaľ, čo Nogi (Sharon Duncan-Brewster) jej určite vysvetlí čo robiť s nožmi, palnými zbraňami aj v kontaktnom boji. A keď v budúcnosti vyrastie do podoby sympatickej Any de Armas, možno sa jej pošťastí urobiť s vrahom svojho otca, čo uzná za vhodné. Samozrejme, pokiaľ sa to nebude nijako míňať s prísnymi pravidlami podsvetia a najmä nájomných vrážd. Aby sa náhodou nestalo, že z nej bude budúci terč Jardani Jovonovića alias legendárneho Johna Wicka (Keanu Reeves), inak tiež Baby Jagy. Kikimora – postava ducha pomstiteľa alebo záchrancu zo slovanskej mytológie sa ale len tak nedá...

Najvýraznejšou devízou filmov amerického režiséra Wesa Andersona je ich originálna poetika, označovaná ako postmoderná kumulácia štýlov, zjednotená vizuálnou koncepciou. Napĺňa ju hrou s panoptikálnou “vintage” imagináciou a pre inšpiráciu siaha do minulých desaťročí, rokov 50. i 60., vždy podľa potreby pre výpravu svojich veselo výstredných príbehov. S malými výnimkami sa v našej distribúcii premietali takmer všetky jeho filmy, počínajúc Takou zvláštnou rodinkou z roku 2001. Minulý rok to bol Asteroid City (2023). Keby sme mali hľadať paralelu jeho tvorivého myslenia a postupov, možno by sme ju našli u francúzskeho režiséra Jeana- Pierre Jeuneta a jeho Amelii z Montmartru (2001).Fénické sprisahanie malo premiéru na tohtoročnom festivale v Cannes, v hlavnej súťaži.

Vraj každých pätnásť minút sa niekde na svete hrá Ravelove Bolero. Tento odkaz, navyše v rôznom podaní, v rôznych žánroch a rôzne poňaté dáva režisérka Anne Fontaine ako podtitulkový dej. Je to výborný nápad, počujeme bolero, vidíme hráčov v symfonickom orchestri, potom sa v rovnakom rytme obraz aj zvuk prehupne do džezovej verzie, inokedy ho svojsky a predsa rozpoznateľne spieva Afričanka a opäť orchester a dynamické gestá dirigenta. Rôzne verzie, ale jedna skladba. Melódia sa divákovi vrýva do pamäti, aj keď ju pravdepodobne už dávno dobre pozná. Ak je aj športový fanúšik, spomenie si na nezabudnuteľný voľný tanec britskej krasokorčuliarskej dvojice Jayne Torvillová a Christopher Dean. Áno, Maurice Ravel a Bolero.

Po tom, čo jeho matka (Ming-Na Wen) získala pracovnú pozíciu v newyorskej nemocnici, nemá mladý Li Fong (Ben Wang) inú možnosť ako opustiť Peking a s ním aj svojho milovaného prastrýka Hana (Jackie Chan), uznávaného učiteľa kung fu. Hoci je jedným z jeho najlepších žiakov, matka trvá na tom, aby sa definitívne vzdal akýchkoľvek foriem násilia, či bojových prejavov. Liov brat bol totižto po víťazstve v jednom z turnajov bojových umení pobodaný gangstermi, ktorých naňho nalákal zhrdený porazený súper. A tak sa Li stále zaťažený rodinnou tragédiou avšak pristupujúci na matkine podmienky ocitá v kultúrne úplne odlišnom prostredí. Nedá sa veľmi povedať, žeby si rozumel so svojimi rovesníkmi. Narážkam na to, že je imigrantom, sa mu zatiaľ ešte darí vyhýbať. Vzácnu výnimku by mohla predstavovať Mia (Sadie Stanley), dcéra bývalého boxera Victora Lipaniho (charizmatický Joshua Jackson) s talianskymi koreňmi, čo mlátenie do vaku zamenil za miesenie cesta na pizzu. Všetci traja si padnú do oka. Lenže Mia má bývalého Conora Daya (Aramis Knight) pôsobiaceho ako dosť rušivý element, keď sa pokúša nadviazať vzťah s iným. A Miin otec má tak trochu nerozvážny dlh u O'Sheau (Tim Rozon), úžerníka a zhodou okolností majiteľa dojo, kde Conor trénuje a je hlavným šampiónom...

Podľa všetkého je experiment 626 (v pôvodnom znení Chris Sanders) jednou z najdeštruktívnejších síl vo vesmíre. Dokonalé zosobnenie chaosu, agresivity a vulgarizmu, ktorým dokáže dokonca primeť jedného z robotických členom súdu Zjednotenej galaktickej federácie k zvracaniu vlastných súčiastok. A čo je asi tým najhorším, jeho tvorca Dr. Jumbo Jookib (Zach Galifianakis) v ňom prebudil obdivuhodnú schopnosť učiť sa a prispôsobiť aj tým najneprívetivejším životným podmienkam. Lenže skôr než kladivko Veľkej radnej (Hannah Waddingham) odklepne Dr. Jumbovi vinu a experimentu 626 vyhnanstvo, tvor stihne uniknúť zo svojej dôkladne zabezpečenej cely, ukradnúť policajné vesmírne miniplavidlo s hyperpohonom a celkom náhodne si to namieri priamo na planétu udržiavanú ako jediná rezervácia vzácneho druhu komára v celej galaxií. Väčšinu jej plochy predstavuje voda – zrejme jediná tvorova slabina, takže federácia ešte vidí nádej, žeby experiment 626 predsa len nemusel dostať príležitosť prejaviť svoje deštrukčné schopnosti naplno. Lenže potom mapa na veľkej obrazovke počítača odhalí, že sa mu podarilo pristáť priamo na Havaji...

Na Mission: Impossible - Posledné zúčtovanie ako epické vyvrcholenie dlhoročnej ságy sme síce museli počkať celý rok navyše (hlavným dôvodom bol dlhšie prebiehajúci štrajk hercov, ktorý znemožňoval nakrúcanie druhej a údajne náročnejšej polovice), už to však máme konečne za sebou. No ide o šťastné konštatovanie alebo skôr povzdych nad tým, ako to celé skončilo?