Sedemnásťročná Fanny (Lilith Grasmus) odchádza zo Štrasburgu do Lipska zdokonaliť sa v nemčine. Matka ju tam pošle k starej známej a navyše Fanny si dopisovala s jej dcérou Lenou (Josefa Heinsius) a zdá sa, že by si rozumeli. O to viac je dievča prekvapené, že príde po ňu na stanicu matka Susanne (Nina Hoss). Dozvie sa, že Lena si s ňou chcela len dopisovať, o jej návštevu veľmi nestála. Ale už je v Lipsku a dievčatám neostáva nič iné len si nájsť k sebe cestu. Netrvá dlho, ľady sa prelomia a dve tínedžerky sa stanú dobrými priateľkami. Prispeje k tomu aj poznanie, že to ani jedna nemá v rodine na ružiach ustlané. Názov filmu Cudzí jazyk francúzskej režisérky Claire Burger je rafinovaný, síce ide aj učenie sa cudzieho jazyka, ale má iný a hlbší význam.

Fanny sa však do Lipska neprišla len tak flákať, musí chodiť do školy, kde sa okrem iného zoznamuje s udalosťami roku 1989, keď sa zmenil režim, Nemecko sa zjednotilo a čo tomu predchádzalo. Mladá generácia sa s tým už ako- tak vyrovnala, ale trápi ich v tom čase nárast popularity prajne populistickej strany AfD (Alternatíva pre Nemecko). Nie sú stotožnení s jej euroskeptickým a národnosocialistickým programom a jedná demonštrácia strieda druhu. Lena s ich názormi nesúhlasí a aktívne proti ním bojuje. Popritom si veselo žije svoj život, potuluje sa po diskotékach, kam zavlečie aj Fanny. Zoznámi ju s Lukasom (Yuri Võlsch) a nahovorí k spoločnému bozkávaniu. Pre dievča je to iný svet a keď sa mu chce vyrovnať musí si vymýšľať, narozpráva priateľke hromadu nezmyslov, z ktorých je ťažké si vybrať, čo je lož a čo pravda. Pomery v rodine sú divoké, matka Susanne popíja, v jej živote je viac mužov, Leny sa to síce dotýka, snaží sa nad to povzniesť, no šťastná nie je.

Keďže je to výmenný pobyt dej sa prenesie do francúzskeho Štrasburgu, ktorý počas vojny patril Nemecku. Lena „nemecký duch“ mesta okamžite postrehne. Na rozdiel od Leny Fanny žije v usporiadanej rodine. Je jediným potomkom arabského otca Anthara (Jalal Altawil) a francúzskej matky Antonie (Chiara Mastroianni), ktorá je tlmočníčkou v jednej z európskych inštitúcii. Nepokojnému a nespokojnému dievčaťu, v detstve podľa otca notorickej klamárke, na prvý pohľad nič nechýba a predsa stále po niečom pátra a hľadá. Možno by potrebovala súrodenca, tak si ho vymyslí, možno jej prekáža rozdielna národnosť rodičov, čo jej nikto nedá pocítiť, možno nedostatok lásky, citu, ale ako sa priblížiť k človeku, ktorý sám nevie čo chce. V škole ju šikanujú, posmievajú sa jej za meno, ktoré čítajúc po anglicky znie vulgárne a hanlivo, strieda školy a pokúsila sa aj o samovraždu. Práve preto ju rodičia odvelili do Lipska. No ani Štrasburg z politickej stránky nie je pokojné mesto – začínajú vystrkovať rožky pravicoví extrémisti. To sa dotýka všetkých a pochopiteľne aj Fanny. Obe dievčatá žijú teda v rozbúrenom politickom sveta a, žiaľ, ani jedna sa nemôže spoľahnúť na pevný krb domova. Sklamalo ich všetko, rodičia, priatelia a hektický svet. Nečudo, že po rôznych peripetiách zahoria láskou jedna k druhej. Okrem seba nemajú nikoho, aspoň to tak cítia. No nie je to snímka o lesbickej láske, tá je len akoby na okraj, ale v podstate jediným východiskom. No pointa filmu kladie dôraz na širší a dôležitejší aspekt.

Výklad filmu nie je explicitný, ponúka rôzne možnosti – dotýka sa aj defetizmu, nevedno prečo sa dievčatá k nemu dopracovali, najmä Fanny, chýba im istota starej a zažitej paradigmy a relevantný dôkaz čo je pravda a čo lož. Fanny si vymýšľa o otcovi neuveriteľné nezmysly, netušíme čo tých chce docieliť - raniť matku alebo poštvať proti sebe milujúceho otca. Alebo chce byť zaujímavá, najmä pre svoju novú lásku a nechce ju stratiť. Z dvoch tínedžeriek je, napriek oveľa horším podmienkam, oveľa silnejšia Lena, dokonca politicky zrelšia, s Fanny mávajú udalosti z jednej strany na druhú. Akoby neustále hľadala svoju identitu, nenašla cestu, ako sa k nej dopracovať. To čo zažívala Lena by nenasvedčovalo tomu, že z nej vyrastie vyrovnaný jedinec, paradoxne má však väčšie predpoklady sa ním stať. Fanny je zraniteľné vtáčatko, potrebuje ochranu, najmä lásku a pocit istoty, ktorú nedokáže nájsť. Dievčatá sa zmietajú v začarovanom kruhu a svoju zraniteľnosť a ubolenosť si vybíjajú na politických demonštráciách. Nepokojný svet im ich neistotu a obsesivitu len zväčšuje.

Cudzí jazyk je mimoriadne citlivé a po filmovej stránke dobre zvládnuté dielo, ktoré vyniká aj hereckými výkonmi Lilith Grasmug v úlohe veľmi zraniteľnej Fanny a cieľavedomej, ale nespokojnej Josefy Heinsius v úlohe Leny. Svoju rolu výborne zvládla Nina Hoos ako nevyspytateľná Susanne a tiež Chiara Mastroianni ako zúfalá matka Fanny, Antonia, ktorá použila všetko čo bolo v jej silách, aby svoje dieťa upokojila. Kamera Juliena Pouparda citlivo a presne podčiarkla výkyvy nálad dvoch mladých rozorvaných žien i presne zaradila do deja aj zábery z demonštrácii, ktoré veľa dokreslia a vysvetlia.

Celkove snímka je dôležitým príspevkom do večnej témy o generačných problémoch a rozdieloch, v ktorom obe strany hovoria jednou rečou, ale nerozumejú si. Na ich vývoj dnes pôsobia aj také nepriaznivé faktory ako drogová závislosť, vybíjanie si energie rozbíjaním výkladov, ničením a podpaľovaním aut, politická neistota a rozdelenie spoločnosti a tiež neochota prijať inakosť v akejkoľvek forme – politickej, náboženskej, rasovej i fyziologickej. A v takomto rozbúrenom, či rozpoltenom prostredí, nečudo, že vývoj mladej generácie je kostrbatý a komplikovaný. Nemajú odpoveď na základné otázky: kto sme, čo chceme, kam smerujeme a či skutočne môžeme všetko? Na odpovede čakajú márne...

Cudzí jazyk (Langue étrangère), Francúzsko, Belgicko, Nemecko, 2024
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Claire Burger
Scenár: Claire Burger, Léa Mysius
Kamera: Julien Poupard
Casting: Tanja Schuh
Strih: Frédéric Baillehaiche, Claire Burger
Scénografia: Pascale Consigny
Kostýmy: Isabelle Pannetier
Produkcia: Marie-Ange Luciani
Hrajú: Lilith Grasmug, Josefa Heinsius, Nina Hoss, Chiara Mastroianni, Jalal Altawil
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. júna 2025
Foto: Film Europe