Sociálnu drámu, alebo to, čo za tento žáner považujeme, možno nakrútiť všelijako. Takže máme pocit všade prítomnej špiny a je nám zle od žalúdka, ale aj tak sa vo všetkej tej špine trbliece svetielko nádeje. A netrbliece sa iba v naše mysli, ale je na plátne, vidíme ho, aj keď možno patrí skôr do ríše rozprávok, ako do sociálnej drámy.

Bailey (Nykiya Adams) má dvanásť rokov a žije so svojim nezodpovedným otcom Bugom (Barry Keoghan) a nevlastným bratom Hunterom (Jason Buda) v squate v severnom Kente. Bug nie je ten pravý typ otca, tetovanie po celom tele by sme mu odpustili, ale napriek tomu, že svoje dve deti z rozličných vzťahov má nepochybne rád, nedokáže im zabezpečiť nič, čo by ich vybavilo pre budúci život. Hunter má svoju partiu chlapcov, ale Bailey je sama. Alebo skôr osamelá. Pritom je vo veku, kedy by potrebovala pochopenie, pozornosť, pocit, že je pre niekoho dôležitá. Neusmieva sa, ako keby bola vylúčená z prežívania radosti. Svojim otlčeným mobilom nakrúca motýle, ktoré sa zachytili na okne jej izby. A vonku na oblohe lietajú vtáky. Inšpiruje ju, keď sa dá Hunter ostrihať a možno strihanie jeho kučeravých vlasov je drobným signálom v pátraní, kto vlastne je.

Scéna, keď Bug prinesie domov obrovskú ropuchu a informuje rodinu, že keď sa jej nepáči nejaká hudba vypúšťa sliz, ktorý sa dá použiť ako droga, odhaľuje hudobnú stránku filmu. Lebo ak sa ropuche hudba páči, žiadny sliz nevypustí. A tak po celý čas sledujeme nielen prehliadku asociálov, ľudí vykorenených, ale svojim spôsobom šťastných, ale počúvame aj bláznivý soundtrack. Lebo treba hľadať hudbu, ktorá ropuche prekáža a tešiť sa na jej sliz.

Keď Bug mladým okrem ropuchy predstaví aj svoju snúbenicu Kayleigh (Frankie Box), s ktorou sa mieni o týždeň oženiť a má navyše aj malé dieťa, v Bailey sa všetko vzbúri. Utečie a večer sa nevracia domov. Hunter sa Bailey zverí, že s partiou chlapcov robia akúsi strážnu službu, ak sa dozvedia, že je niekde dieťa, alebo aj žena ohrozená násilím, idú tam a násilníka spacifikujú. Bailey ho sleduje a akciu nakrúca. Domov sa vrátiť nechce.

Túla sa predmestím, prespí na lúke a ráno ju zobudia kone, ktoré sa pasú okolo. Zrazu sa zodvihne čudný búrlivý vietor, rozvlní vysokú trávu a zjaví sa muž. Bird (Franz Rogowski). Počiatočný Baileyin strach sa napokon premení v zvedavosť. Bird, muž v sukni s tichým úsmevom, sa prizná, že by chcel nájsť svojich rodičov. Pamätá si vysoký dom, v ktorom s nimi, ako dieťa býval. Začína sa putovanie, v ktorom Birdovi pomáha práve Bailey. Dvaja outsideri pátrajú po minulosti, ale aj v svojom vnútri. Keď Bug nájde Bailey, vynadá jej, že naspala doma a odváža ju domov, zazrie dievča Birda na streche domu. Ako keby sa potreboval pozerať na svet z výšky. Keď sa ráno Baileay zobúdza v svojej posteli, nachádza na plachte krv. Jej prvá menštruácia ju spojí s otcovou snúbenicou – ide si k nej vypýtať tampóny a pilulky proti bolesti brucha. Bailey práve vykročila na svoju cestu ženy.

Nasledujúci deň Bailey navrhne Birdovi, aby zašli za jej mamou Peyton (Jasmine Jobson), ktorá v dome pred rokmi bývala a mohla by si jeho rodičov pamätať. Pred Peytoniným domom sa hrajú jej dcérky, malé dievčatká celkom samozrejme Bailey oznámia, že mama je v posteli so Skateom (James Nelson-Joyce), svojím priateľom. Baileyina cesta ženy pokračuje, medzi ňou a nevlastnými súrodencami je krehký vzťah staršej sestry, ktorá má viac zodpovednosti ako ich vlastná mama. Dôjde k hádke, Skate sa vyhráža Birdovi aj Bailey, tá násilníka nakrúca a ten sa vyhráža zabitím Peyton, ak Bailey video odovzdá úradom. A v tejto hektickej scéne si Peyton spomenie na meno Birdovho otca. Na úteku stihne Bailey poslať video Hunterovi, aby sa „postaral“ o násilníckeho Skatea.

Nedospieva však iba Bailey, ale aj Hunter. Požiada Bailey, aby odovzdala odkaz jeho priateľke Moon, ktorú priviedol do iného stavu, s čím chcú jej rodičia, samozrejme, rázne skoncovať. Hunter vyzýva Moon, aby utiekli do Škótska. Bailey sa k Moon nedostane, dievčina je zatvorená a pozerá sa iba z balkóna. Akciu sleduje vrana, ktorá napokon zoberie lístok od Huntera do zobáku a upustí ho na balkóne.

Nasledujúci deň pokračuje Bailey v svojej úlohe - jej prerod v ženu je tichý a intímny. Je to nájdenie zodpovednosti, nie bláznivé naháňanie ľúbostných dobrodružstiev. Potajme berie Peytonine deti – svojich nevlastných súrodencov – na pláž, aby neboli svedkami trestu pre Skatea. Bird ide s nimi. Deti sa hrajú na piesku, Bailey sa ponára do vody, pláva, sleduje pod hladinou ryby. Keď sa vrátia do Peytonina domu, zjaví sa Skate, ktorého Hunterovi kamaráti nestretli a napadne Peyton, Bailey aj Birda. Násilná scéna má zrazu riešenie, ktoré nadväzuje na Baileyin meniaci sa mentálny svet. Poranený Bird sa zrazu mení na mýtickú bytosť, dôstojnú svojho mena, s ľudskou tvárou, ale s obrovskými vtáčími krídlami, ktoré obkolesia Skatea. Bird, ako tajomný vták odnáša zúriaceho a brániaceho sa muža von, niekoľkokrát zamáva krídlami nad záhradkou, Skate znehybnie a Bird mizne s nehybným telom v diaľke. Bird sa napokon spolu s Bailey stretáva s mužom, o ktorom sa domnieva, že je jeho otec (Jason Williamson). Na Birdove otázky, prečo jeho mamu opustil, iba povie, že bola šialená. Jeho terajšia manželka nič o jeho minulom živote netuší. Bird zostáva sám, možno niekoho našiel, ale nepriblížil sa mu. Blíži sa jeho odchod.

Zostáva ešte Hunter a jeho cesta do Škótska. Keď Bailey zistí, že Hunter zmizol, chopí sa iniciatívy, Bugovi všetko povie a spolu idú na stanicu. Tam sedí zničený Hunter, Moon neprišla. Zrazu aj Bug je dospelejší, vysvetľuje Hunterovi, že na úlohu otca je primladý. Argument, že aj on sa stal otcom v štrnástich nepočúva. Lebo práve dospel. Zostáva už iba svadba Buga s Kayleigh. Bailey má na sebe napodiv práve ten kostým (priznajme si, dosť absurdný), ktorý tak vehementne odmietala na začiatku. Nemusí sa nič hovoriť, prijatie je ten krehký posun, to dozretie. Bláznivý sountrack pokračuje, spieva sa Yellow od Coldplay. Možno aj ropucha to schváli. Bailey sa obzrie a do sály, bez akejkoľvek pozornosti vbehne líška, pozerá sa na Bailey. Nenápadne sa napokon zjavuje Bird. Ani jeho si nik nevšimne, aj keď má tie fantastické krídla. Objíme Bailey. Krídla ju zahalia a on odchádza. Bailey za ním pozerá a má také zvláštne oči. Možno tak trocha vtáčie.

Režisérka Andrea Arnold sa k hranému filmu vrátila po takmer 10 rokoch, naposledy excelovala v Cannes s filmom American Honey v roku 2016. Táto žena je zázrak sám o sebe. Vytvorila svojimi filmami štýl sociálneho realizmu a Bird to potvrdzuje v najkrajšej podobe. Napriek tomu, že jej hrdinovia sa pohybujú na okraji spoločnosti, nesú v sebe okrem traumy a ťažoby z životnej situácie, okrem bezvýchodnosti aj istú nehu, často prebudenie, ktoré sa pomaly skladá do tvaru, kde už cítiť nádej. V tomto svete nie je to, čo my vnímame ako nemravnosť považované za zločin či prehrešok. Tu aj drogy patria k bežnému spôsobu života. A predsa sa tu zjaví partia chlapcov, pubescentov, ktorí dokážu vziať spravodlivosť do svojich rúk. A zasahovať tam, kam nechodí polícia. Film mal premiéru v Cannes v roku 2024 a ocenený Prix de la Citoyenneneté. Navyše získal cenu Caresse d’Or (Zlatý koč) za rok 2024 na Director’s Fortnight - to sa koná súbežne s festivalom a v minulosti ho získali napríklad Martin Scorsese, Werner Herzog, Jane Campion, alebo Jim Jarmusch. Ocenenie udeľuje Spoločnosť francúzskych režisérov, čo je riadiaci orgán festivalu, filmárom, ktorí preukazujú inovatívne kvality, odvahu a nezávislé zmýšľanie.

Film Bird bol nakrúcaný na 16mm ručnú kameru a organickou súčasťou jeho vizuálnej podoby sú aj zábery z mobilu. Samostatnou kapitolou sú herecké výkony - Barry Keoghan kvôli Arnoldovej filmu odriekol ponuku hrať v Gladiátorovi. Jeho hviezda začala stúpať s cenou BAFTA za výkon v ikonickom McDonaghovom filme Duchovia Inisherinu. Aj Franz Rogowski má našliapnuté na hviezdnu kariéru. A mladí predstavitelia? Nykiya Adams aj Jason Buda sú uveriteľní a ich herectvo je spontánne. Keď sa skončila projekcia v Cannes, nastali sedemminútové standing ovation. Možno si budeme klásť otázku, či je tento Arnoldovej film sociálny realizmus. Alebo sa vydal smerom k magickému realizmu? Nevylučujú sa tieto dva pojmy? Vedľa majstra sociálnej drámy Kena Loacha je Arnoldová iný úkaz. Úžasný, osviežujúci, plný fantázie a nádeje.

Bird, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, 2024
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Andrea Arnold
Scenár: Andrea Arnold
Kamera: Robbie Ryan
Hudba: Burial
Casting: Lucy Pardee
Strih: Joe Bini
Scénografia: Kate Stamp
Produkcia: Juliette Howell, Tessa Ross
Hrajú: Nykiya Adams, Barry Keoghan, Franz Rogowski, Jason Buda, Jasmine Jobson, Frankie Box, James Nelson-Joyce, Rhys Yates, Calum Speed, Joanne Matthews, Sarah Beth Harber
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR. 12. júna 2025
Foto: ASFK