Film Vandráci na ostrove ľudožrútov je niekedy viac, inokedy menej zábavným cestopisom troch mužov po ostrove Papua Nová Guinea. Celovečernému filmu predchádzal seriál Vandráci, ktorý sa vysielal na televízii Prima, kde rovnakí traja – herci Pavel Liška a Jan Révai a kameraman Hynek Bernard putovali po Južnej Amerike.Príbeh, alebo skôr cestu rámcuje tajomne prezentovaná informácia, že na ceste do krajiny, kde funguje biela, ale aj čierna mágia ich bude sprevádzať Miloslav Stingl. Teda presnejšie povedané jeho drevená bábka. Pavel Liška bábku predstavuje a aby osvetlil logické prepojenie bábky s cestovateľom, vydáva sa na vyšehradský cintorín k jeho hrobu. Spolu s konštatovaním, že Miloslav Stingl sa chcel na Papuu Novú Guineu vrátiť, ale už sa mu to nepodarilo, je to vo filme, bohužiaľ, jediná informácia, kto vlastne Miloslav Stingl bol. A to je veľká škoda.

Cestovatelia sa s ním síce pred jeho smrťou ešte stretli, ale vo filme je to iba konštatovanie. Od tohto momentu sa putovanie po ostrove stáva sebaprezentáciou najmä Jana Révaia a v menšej miere Pavla Lišku. Dobrodružstvo sa musí začať tak správne, preto im najskôr meškajú motorky, ktoré mali pricestovať v kontajneri. Čaká sa, keďže nič iné cestovateľom nezostáva. Napokon sa motoriek dočkajú a vydávajú sa na cesty. K nutnej batožine pribúda aj ťažký kufrík, v ktorom sa skrýva bábkové divadlo. Je zrejmé, že cestovatelia chceli svoje putovanie nejak ozvláštniť a animované scénky s divadlom sú často vtipné, naivne milé a ak by mali aj nejaký iný význam, bolo by to svieže ozvláštnenie cesty. Jemnú líniu tajomstva občas podporí Pavel Liška, ktorá so svojím neopakovateľný šarmom potichu oznamuje, že je vlastne s bábkou Miloslava Stingla nejak zvláštne spojený a dokonca počuje hlas, ktorý mu niečo oznamuje, aj keď celkom bezpečne vie, že nik v jeho prítomnosti naozaj nehovorí. Tento dramaturgický ťah umožňuje deliť dvoch z troch cestovateľov na protagonistu a antagonistu. Alebo inak – Pavel Liška verí na mágiu, je ňou ovplyvnený, pre relistu Révaia je tak trocha vyšinutý, zatiaľ čo Jan Révai to všetko s „logickým“ nadhľadom komentuje a vysvetľuje. Nie je celkom jasné a nedozvieme sa to do konca filmu, či tu hrajú herci Liška a Révai vopred napísané úlohy, alebo či sa ako cestovatelia (mimochodom nie veľmi schopní a skúsení – napriek predchádzajúcim skúsenostiam v Južnej Amerike) nechávajú prekvapiť udalosťami.

Absolutórium zaslúži tretí člen expedície – Hynek Bernard, iba občas viditeľný, ktorý však nepochybne odvádza úžasnú prácu pri nakrúcaní v ozaj neľahkých podmienkach. Výprava najskôr jazdí po cestách, alebo skôr necestách a kameramanovi sa darí zachytávať nekonečný počet pádov Pavla Lišku. Jeho motorka totiž nie je celkom vhodná na túto cestu, kde je asfalt takmer neznámym pojmom. O cieľoch výpravy, teda tých zemepisných, sa dozvedáme postupne. Pri stretnutiach s miestnymi ľuďmi hrajú cestovatelia bábkové divadlo. Ide o akúsi reakciu na ich zážitky v džungli, napríklad na ich márne čakanie na tajomných vtákov rajky, ktoré si tak želajú vidieť. Nedozvieme sa však konkrétne nič o bábkovom príbehu, vidíme iba tváre domorodcov, detí aj dospelých, ich spontánne reakcie. Napadne nás aj to, že zrejme mali bábky rajok vopred vyrobené, ktoré na divadielku fungujú, a rátali s touto časťou príbehu.

Keď doputujú do výskumného strediska, kde český vedec skúma živočíšnych obyvateľov džungle, zoznámia sa s domorodcom, ktorý však je absolventom vysokej školy a vo výskume pomáha vedcovi a dohodnú, že sa s ním vydajú do jeho rodnej dediny ďaleko v džungli. Motorky si nechávajú na mieste a nastáva najdobrodružnejšia časť ich cesty, predieranie sa nekonečnou džungľou, presekávanie si cesty, šplhanie do prudkých svahov v nekončiacom daždi. Napokon dorazia do dediny, kde sú vítaní tým skôr, že ich priviedol človek, ktorý v svojej rodnej dedine nebol roky. Vieme prečo – trek do tejto oblasti je ozaj náročný a nie pre každého. Keď napokon odchádzajú, miestni ľudia ich požiadajú, či by sa nemohli postarať o to, aby sa tento trek stal známym a priniesol do ich dediny turistický ruch. Tu dochádza k hlavnému stretu našej civilizácie a „domorodého života“. Révai v komentári konštatuje, že to nemôžu a nechcú urobiť. Zničilo by to autentickú kultúru dediny. Tu narážame na našu civilizovanú predstavu, že môžeme rozhodovať o tom, kedy, ako a či vôbec sa má niektoré spoločenstvo civilizovať. Môžeme? Stretol sa s tým aj Pavol Barabáš vo filme Bhútán – Hľadanie šťastia. Mimochodom, niektoré jeho zábery práve z cesty na Papuu Novú Guineu použil Marek Najbrt aj v tomto filme.

Keď sa napokon cestovateľské trio dostane späť a užíva si more a pohodu pred návratom do Európy, rozhodne sa Pavel Liška, že bábku zanechá na mieste. Vlastne tam patrí. Ale zostala tam bábka naozaj? A tu sa núka aj možnosť konečne spomenúť ozajstného Miloslava Stingla, ktorý výpravu sprevádzal už iba v podobe bábky. Český cestovateľ, etnograf a spisovateľ bol jednou z najväčších osobností českej cestovateľskej scény. Čiže v tej najlepšej a dosť početnej spoločnosti. Za svoj život navštívil 151 krajín, ovládal 17 jazykov. Indiánsky kmeň Kikapú ho zvolil za svojho náčelníka a dostal meno Okima - Ten, ktorý vedie. Novu Guineu precestoval mnohokrát v časoch, keď tam ešte prežíval kanibalizmus. Podľa jeho slov tam žije 839 kmeňov, pričom každá z dedín je iná a hovorí vlastným jazykom. Napísal 41 kníh, nakrúcal aj filmové záznamy, vyše 500 hodín, niektoré ešte nie sú spracované. A ozaj sa chcel na Papuu Novú Guineu raz ešte vrátiť. Zomrel v roku 2020.

Filmársky nápad, že sa Stingl na ostrov napokon ozaj vracia, aj keď v podobe bábky, že sa zrejme jeho pričinením dejú čudné veci je výborný. Bohužiaľ, ako keby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť, ako s ním naložiť. K filmovej stránke veci ešte treba pripojiť informáciu, že režisér Marek Najbrt s výpravou na Papui Novej Guinei nebol. Takže sa musel spoľahnúť na to, že materiál, ktorý mu Hynek Bernard ponúkne, bude schopný nielen zostaviť do filmu, ale nájsť aj tie správne významy. Podľa vyjadrenia strihačky Petry Maceridu sa s filmom trápili vyše roka. Film je nepochybne predovšetkým zábavný, čo to odhaľuje z prírody ostrova, čo to zo života domorodcov. Na cestopis toho nie je veľa, navyše opakovanie scén z náročného putovania sa stáva zdĺhavým, na etnografickú štúdiu sa to tiež nehodí. To, čo mohlo byť tou magickou čerešničkou, totiž lepšie využitie bábky však zostalo na pol ceste. A pre slovenského diváka bude aj náročné vnímať, kto to ten Stingl vlastne bol prečo je tá jeho bábka tak tajomne dôležitá.

Vandráci na ostrove ľudožrútov (Vandráci na ostrově lidojedů), Česko, 2024
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Marek Najbrt
Scenár: Milan Kuchynka, Marek Najbrt, Pavel Liška, Jan Révai
Kamera: Hynek Bernard
Hudba: David Hlaváč, Petr Zatloukal
Strih: Petra Maceridu
Zvuk: Richard Müller, Ivan Horák
Produkcia: Milan Kuchynka, Marek Najbrt, Pavel Liška, Jan Révai
Hrajú: Pavel Liška, Jan Révai, Hynek Bernard
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 19. júna 2025
Foto: ASFK