"Nuda, nuda, nuda" – sťažujú sa na domáce pomery jeden druhému kolegovia Julia (Julia Jentsch) a Max (Mehmet Ateşçi) a idú si tajne zapáliť na cigaretu. Svojim partnerom fajčenie taja a robí im radosť, že sa to deje tajne. No práve v ten deň sa náhodou zvrtne komunikácia k lascivitám, dosť drsným, ale je to len špás. Juliin manžel Tobias (Felix Kramer) v tom čase zasa obhajuje obálku k pripravovanej knihe. Keď sa zdá, že je už všetko v poriadku, ako vždy sa ozve otravný kolega Sõren (Moritz Truenfels) a obálku neschvália. Robí to Tobiasovi stále a on, trpiaci nedostatkom autority v práci, ustúpi. Rodičia, ktorí doma hovoria niečo iné ešte netušia, že ich dcéra Marielle (Laeni Geisler) nepekne urazila priateľku a tá jej dala poriadnu facku, ktorá vyvolala u dievčaťa telepatické schopnosti. Marielle vie všetko o rodičoch, čo robia, čo hovoria a čo si myslia. Dievča s nemým údivom počúva ich klamstvá, matku podozrieva z nevery, otca má za zbabelca a aj im to okamžite vytmaví.

Po finančnom úspechu prvého filmu Čierny telefón, ktorý vychádzal z rovnomennej poviedky hororového autora Joa Hilla, začal režisér filmu Scott Derrickson uvažovať, kam by sa mohol príbeh o psychopatickom únoscovi detí posunúť ďalej. V prvom filme bol vrah z mäsa a kostí a nadprirodzený element v ňom predstavovali jeho obete, ktoré pomáhali hlavnému hrdinovi zo sveta mŕtvych, a išlo teda o originálnu kombináciu thrilleru a hororového filmu. V pokračovaní sa tvorcovia približujú bližšie k priamočiaremu hororu, keďže ústredný vrah je po smrti a svoje nové obete sa rozhodne ohrozovať cez sny a vízie.

Jedni ho majú za génia s mimoriadnou všímavosťou okolia a schopnosťou naplánovať si lúpež až do posledného detailu. Pre iných je idiot, ktorý má na zločinca až príliš milú, prívetivú povahu. Po uskutočnení prvých úspešných krokov každého svojho zločinu sa prestáva sústrediť a kontrolovať svoje rozhodnutia, až ho to nakoniec nevyhnutne dovedie do pasce nastraženej mužmi zákona. Jeffrey Manchester (Channing Tatum) bol reálny lupič s prezývkou Pokrývač, ktorý sa od konca 90. rokov až do svojho dolapenia prakticky živil vykrádaním vyše štyridsiatich pobočiek McDolnalda naprieč celými USA. Dnu sa vždy vlámal cez strechu, aby následne strávil noc na toalete čakajúc príchod rannej zmeny. Zamestnancov potom odviedol do chladničky, zatiaľ, čo postupne vyberal jednu pokladňu za druhou. Beda, ak si so sebou do práce nevzali kabát – v takom prípade im však bol ochotný venovať ten svoj, neberúc vôbec ohľad na to, že tým za sebou vyšetrovateľom zanecháva zbytočnú stopu. Ako bývalý armádny navrátilec z Afganistanu sa veľmi nevedel doma aklimatizovať, ani si nájsť prácu, ktorá by mu umožnila živiť manželku (Melonie Diaz) podľa vlastných predstáv. Polícia ho nakoniec zatkla na narodeninovej oslave dcéry Becky (Alissa Marie Pearson), práve keď sa jej triumfálne chystal dať darček, po ktorom aj naozaj túžila...

Rave párty niekde v bezmennej púštnej oblasti Maroka. Najprv vidíme, ako sú obrovské reproduktory veľmi ticho a odhodlane umiestňované uprostred rozľahlej planiny. Kamera ukazuje iba silné, životom opotrebované ruky a paže. Následne začne búšiť elektronický rytmus, zatiaľ čo sa titulky prelínajú s telami oduševnených tanečníkov. So svojím štvrtým celovečerným filmom Sirât získal režisér Oliver Laxe tento rok v Cannes Cenu poroty za najlepší film. Príliš veľa informácií o dianí by však znížilo dopad tejto archetypálnej drámy.

Hoci sa miesto diania môže zdať inherentne jedinečné, udalosti v debute Georgia M. Unkovského s názvom DJ Ahmet hrajú známu melódiu. Tento príbeh o trajektórii dospievania tínedžera rozpolteného medzi tradíciou a sebarealizáciou v Severnom Macedónsku je definovaný lákavým pokušením zakázanej lásky. Sujet, okorenený život meniacimi možnosťami hudby, tak pôsobí pre tých, ktorí sú spokojní so známym a familiárnym, veľmi príjemným dojmom.

Hneď v úvode treba konštatovať, že film názvom Radšej zošalieť v divočine, indikujúcim čosi o živote v divočine i marketingovými signálmi o samotároch, trochu zavádza a vzbudzuje očakávania, ktoré sa v priebehu filmu radikálne premiestňujú do úplne odlišných rovín. Bratia František a Ondřej Klišíkovci nie sú žiadni pustovnící. Žijú síce na samote, ale sú to postavy so zaujímavou svetskou minulosťou, poznamenanou odporom voči komunistickému režimu a kontaktami s poprednými postavami českého disentu, František sa poznal s filozofom Janom Patočkom, Egonom Bondym a bol fanúšikom skupiny Plastic People of the Universe. Žijú na statku, majú kravy, hydinu, dokonca traktor, zjavne pestujú zeleninu a veľa vecí v ich domácnosti svedčí o tom, že prinajmenšom chodia kamsi nakupovať. Tento druh skromného farmárčenia akosi nejaví znaky ani divočiny a vzájomná komunikácia bratov, ani nejakej patológie, blízkej šialenstvu. Karty sú v tomto filme skrátka rozdané inak.

Všetko sa to začalo s papučou na kolese jeho auta – prvým zásadnejším problémom dňa, kedy sa mal pekne krásne dostaviť na svadbu kamaráta. Davidovým (ColinFarrell) riešením bolo čo najskôr nájsť vhodnú požičovňu áut. Tá, ktorú našiel sa ale od bežných v mnohom líši. Svojrázni mechanik (Kevin Kline) s pokladníčkou (Phoebe Waller-Bridge) mu v až na dva konkrétne automobily Saturn SL z roku 1994 takmer prázdnej garáži doprajú, čo požadoval. Navyše s autom získa aj akúsi zvláštnu navigáciu, ktorá miestami pôsobí ako modernizovaná verzia počítača HAL 9000 z 2001: Vesmírnej odysey (1968) so zjavne postrannými, našťastie, však nie vražedne sebazáchovnými úmyslami. Do svojej cieľovej destinácie sa David nakoniec dostane, pričom svadobná veselica len odhalí, že sám akoby mal zo vzťahového hľadiska obdobnú „papuču“ na vlastných nohách. Vždy chcel byť manželom a otcom, no život mu to nedoprial. Nedokázal sa totiž druhému človeku dostatočne otvoriť. Na svadbe stretáva Sarah (Margot Robbie), krásku s rovnako posmutným pohľadom, aký má on. Prehodia medzi sebou pár slov, no keď príde čas na spoločný tanec, David odmietne. Aj keď Sarah veľmi neverí na manželstvo a milostné vzťahy, je to škoda, pretože mohli spoločne stráviť viac než len rozhovor...

Po minuloročnej storočnici, ktorá uplynula od smrti spisovateľa Franza Kafku (1883-1924) a priniesla do kín film Nádhera života (2024) a seriál Kafka (2024), oba tituly nemecko-rakúskej proveniencie, máme príležitosť pripomenúť si ikonickú postavu v novom projekte režisérky Agnieszky Holland a scenáristu Marka Epsteina. Ich snahou bolo vo filme Kafka zachytiť jeho vnútorný svet, nadčasovosť tvorby a tiež dobu, ktorú tak dokonale približuje jeho trojdielny knižný životopis nemeckého historika Reinera Stacha.

Pokračovanie hororového filmu pôvodom fínskeho režiséra Renny Harlina prichádza rok po prvej kapitole, pričom tretí, záverečný diel Cudzincov by mal doraziť do kín v roku 2026. V tomto prípade sa však nedá použiť formulka „dlho očakávané“, pretože prijatie prvej kapitoly Cudzincov nebolo nijak priaznivé. Kritici boli k nenáročnému filmu príliš prísni, no pozitívne film neprijalo ani väčšinové obecenstvo divákov. Cudzinci Kapitola 2 má teda ťažkú pozíciu, pričom úlohou filmu bude aspoň čiastočne napraviť reputáciu filmovej série. Zatiaľ čo prvý diel vychádzal zo staršieho filmu Bryana Bertina a pokúšal sa diváka zasvätiť do deja pomocou pomerne zdĺhavého úvodu, pokračovanie sa už môžesústrediť priamo na akciu. A tak aj činí. Navyše sa film vzďaľuje Bertinovmu originálu a pokračuje teda konečne vlastnou cestou.

Spoločnosť Warner Bros údajne poskytla Paulovi Thomasovi Andersonovi rozpočet 130 miliónov dolárov (niektoré zdroje dokonca uvádzajú až 175 miliónov dolárov) na nakrútenie filmu voľne inšpirovaného knižnou predlohou Thomasa Pynchona s názvom Mestečko Vineland. Ide o pôsobivú sumu vzhľadom na fakt, že Andersonov doteraz najúspešnejší z deviatich filmov – Čierna krv (2007) – zarobil celosvetovo iba 77 miliónov dolárov. No zatiaľ čo sa v hollywoodskom štúdiu obávajú o zisky, pre divákov je Jedna bitka za druhou zaručenou výhrou.