Dráma, či komédia? Debutový film Sorry, baby mladej americkej režisérky (a v tomto prípade aj herečky) Evy Victor osciluje medzi týmito žánrami. A osciluje bravúrne. Agnes v jej podaní je krehká, zranená a zraniteľná, ale na druhej strane aj racionálna a podivuhodne rozhodná. A medzi tým robí veci, ktoré sú možno trocha čudné, ale o to viac je jej postava úprimná a uveriteľná.

Americký režisér Zach Cregger na seba výraznejšie upozornil v roku 2022, kedy režíroval originálny a nepredvídateľný horor Barbar, ku ktorému napísal aj scenár. Filmom potešil zástancov netradičných hororov a priniesol do žánra čosi nové a neošúchané. O tri roky neskôr prichádza so snímkou Zbrane, ktorou sa pokúša posilniť svoju pozíciu svojbytného režiséra vo vodách žánrového filmu, a súdiac podľa priaznivých kritických reakcií, je v týchto snahách úspešný.

Je to už dvadsaťdva rokov od vtedy, čo sa ich životné osudy navzájom pretli dosť osudovým spôsobom. Všimne si to dokonca aj údajná veštkyňa, príležitostne „fušujúca“ tiež do desiatok iných profesií, Madame Jen (Vanessa Bayer), keď sa im snaží čítať z dlaní. Samá prekvapená, že podobnú schopnosť vôbec má. Navonok starnúca, no v srdci stále rebelsky mladá psychoterapeutka Tess Colemanová (Jamie Lee Curtis) aj jej dcéra, niekdajšia garážová rockerka, no dnes hudobná manažérka mierne neurotickej speváckej hviezdičky Anna (Lindsay Lohan) sa vtedy pod vplyvom kliatby akéhosi „čínskeho woo doo“ predneseného majiteľkou miestnej čínskej reštaurácie stali tou druhou, aby vyriešili vzájomné nezhody. Ovdovená Tess si v tom čase plánovala vziať Ryana Volva (Mark Harmon), zatiaľ čo Anna s tým nebola zadobre, pretože sa ešte so svojou stratou nezmierila natoľko, aby mohla ísť v živote ďalej. Zvláštna zmena osobností obom ženám pomohla veľa vecí pochopiť. Aktuálne si Anna ako slobodná mama má v pláne vziať za manžela ovdoveného britského reštaurátora Erica Reyesa (Manny Jacinto) a presťahovať sa z Los Angeles do Londýna. Znepriatelení potomkovia oboch snúbencov majú na vec však zásadne rozdielny názor a Tess by k tomu tiež rada povedala pár svojich psychologických poznámok...

Film Nebezpečné sny sa v origináli volá iba Sny. A môžeme sa zamýšľať, prečo sa v naše distribúcii stali tieto sny tak nebezpečné. Mexický režisér Michel Franco posunul mexickú kinematografiu do centra pozornosti - v roku 2012 zvíťazil so svojim filmom Lucía, a čo potom v sekcii Un Certain Regard v Cannes, v roku 2015 tiež v Cannes získal Cenu za scenár filmu Cronic a pokračoval  aj Zvláštnou cenou poroty v sekcii Un Certain Regard za film Abriline dcéry tam tiež. Má aj Strieborného leva z Benátok za film Nový poriadok. Jeho komorná dráma Pamäť (s Jessicou Chastain v hlavnej úlohe) vlani získala pozornosť na festivale v Karlových Varoch.

Oxana Šačko (1987-2018) bola ukrajinská výtvarníčka a politická aktivistka so zložitým osudom. Pochádzala z mestečka Chmelnický na západe Ukrajiny a vyrastala v komplikovaných rodinných i sociálnych podmienkach. Absolvovala cirkevnú školu maľovania ikon ako štrnástročná a zrejme bola veľmi talentovaná, lebo toto vzdelanie bolo určené len mužom. Jej ikony sa predávali a vystavovali. V roku 2000 študovala na miestnej univerzite filozofiu a bola spoluzakladateľkou Centra pre nové perspektívy. Jeho zámerom bol boj proti korupcii a práva študentov. Tu sa zoznámila aj s Annou Hucol a Alexandrou Ševčenko. Spolu založili feministickú skupinu Femen, orientovanú na protest voči sexuálnemu zneužívaniu žien a sexuálnej turistike. Vybrali sa protestovať aj do Bieloruska, kde ich zatkla a vyšetrovala tajná polícia. V roku 2013 dostala vo Francúzsku politický azyl. Keď sa v Paríži obesila, mala 31 rokov.

Už pri práci na filme Babadook (2014), pod režijnou taktovkou Jennifer Kent, si bratia Danny a Michael Philippou osvojili nielen technické zručnosti, ale aj jasne pochopili, že horor je schopný úspešne sa zaryť pod kožu, keď je nielen hrôzostrašný, ale aj emocionálne podložený. S filmom Vráť mi ju! z dielne A24 predstavujú bratia Philippou ďalší silný titul, ktorý nasleduje po ich prekvapivom hite Hovor so mnou! (2022). Čo začína ako nenápadná dráma o strate a smútení sa postupne vyvíja v denervujúcu nočnú moru.

Po tom, čo sa im podarilo zabrániť nevinne vyzerajúcemu morčaciemu arcizloduchovi takmer bondovského typu profesorovi Marmalademu (v pôvodnom znení Richard Ayoade) v dokonaní jeho pripravovaného plánu s tajuplným meteoritom, ovládaním mysle a soškou zlatého delfína, polícia ich zatkla. Elegantný šéf niekdajšieho zločineckého tímu na spôsob Tarantinových Gaunerov (1992) alebo Dannyho jedenástky (2001) Stevena Soderbergha pán Wolf (skvelý Sam Rockwell), špecialista na vlámanie sa do trezorov Snake (Marc Maron), roztomilý majster prevlekov Shark (Craig Robinson), pŕchlivý „silák“ Piranha (Anthony Ramos) a osemnohá tarantulia hackerka Webs (Awkwafina) sa tým síce po rokoch takmer fanatického lovenia konečne dostali do rúk ľudskej šéfke polície Misty Lugginsovej (Alex Borstein), no aj tá musela nakoniec uznať, že zrejme sa dali na správnu stranu. Ako dlho im to však vydrží? Po prepustení z väzenia sa ich totiž všetci aj tak boja a nedôverujú im. Prihlasujú sa síce na pracovné konkurzy, aby si skúsili pracovať konečne aj poctivo. Rozposielajú svoje životopisy všade možne, no väčšinou to dopadne tak, že ich buď hneď odmietnu alebo svoje rozhodnutie zahovoria frázou: „Zavoláme vám.“ To je tak, keď pán Wolf žiada o prácu v banke, ktorú už trikrát vykradol...

Film o Karlovi Duchoňovi, jednom z najvýznamnejších spevákov a talentov svojej doby, nevznikol náhodou. Už šesť rokov sa hrá v Martine, za neustále vypredaného hľadiska, divadelná hra Jiřího Havelku a Róberta Mankoveckého Zem pamätá. Žiaľ, nevidela som divadelné predstavenie, ale film je vraj skoro vernou kópiou „prechádzky“ po Duchoňovom dramatickom osude. Takže celkom náhoda to nebola a na časté otázky, najmä v Česku, prečo práve Duchoň a nie niekto iný, je viac odpovedí, ale jedna je istá – jeho komplikovaný život bol priam predestinovaný na divadelné i filmové stvárnenie. Napríklad Žbirka neprišiel do úvahy asi preto lebo to bol veľký hudobník, čo nikto nespochybňuje, a zároveň tak slušný a usporiadaný človek, že ťažko by sa o ňom nakrútil dramatickými momentami nahustený príbeh. Meky je náš a večný a vieme o ňom všetko. Tí čo sa ešte pamätajú na Bratislavskú lýru netreba Karola Duchoňa predstavovať, iné je to už u našich susedov, kde sa o ňom veľa nevie, a tak všetečné otázky boli aj opodstatnené.

Asi nie je prehnané povedať, že Marvel Cinematic Universe (MCU) by bez Fantastickej štvorky v súčasnej podobe neexistoval. Z hľadiska momentálnej pozície tohto multimediálneho Disney kolosu prichádza najnovší reštart série práve včas. Dokonca aj Thunderbolts* napriek pozitívnym ohlasom v kinách skôr prepadlo. Do sveta preplneného príliš mnohými seriálmi a rozbehnutými franšízami prichádza Fantastická štvorka: Prvé kroky ako osviežujúci príspevok. Toto úplne samostatné akčné dobrodružstvo láka farebnými, vizuálne pôsobivými kulisami a postavami, ktoré neochvejne veria v to najlepšie v ľudstve.

Zlatý vek slasherov koncom 70. a v polovici 80. rokov 20. storočia priniesol filmy ako Texaský masaker motorovou pílou (1974), Hra na vraha (1980) či Nočná mora v Elm Street (1984), ktoré zaujali a vydesili divákov vzrušujúcimi a novými spôsobmi. Subžáner v nasledujúcich rokoch upadal najmä z dôvodov opakovania a presýtenosti trhu, ale v polovici 90. rokov znovu ožil s filmami Vreskot (1996) a Viem, čo ste robili minulé leto (1997), jeho úspešným sesterským filmom, ktorý mal premiéru rok predtým. O desaťročia neskôr ich príbehy stále pokračujú ako paralelné alternácie remaku a pokračovania, definované v poslednom Vreskote 6 (2023) ako „meta slasherová detektívka“, ktorá si zachováva určitú kontinuitu s pôvodným príbehom a kde sa staré postavy vracajú, aby odovzdali štafetu traumy novej generácii. Nie je náhodou, že sa oba pôvodné filmy zrodili z tej istej mysle – scenáristu Kevina Williamsona – a ich najnovšie časti fungujú takmer identicky.