Vermiglio sa začína úsvitom: Tri mladé ženy spia v jednej posteli, ich rodičia v druhej. Ďalšie postele, ďalšie deti. Dieťa v postieľke začína plakať, rodina sa prebúdza. Už v prvých záberoch je jasné, že životné podmienky, ktorých sme tu svedkami, neumožňujú ani luxus, ani priveľkú sebarealizáciu. Krava sa dojí, strihá – každé dieťa dostane do pohára naberačku mlieka. Aby niekto nakŕmil rodinu, musí skoro vstať a vykonať potrebnú prácu. Život je poznačený povinnosťami. Druhý celovečerný film talianskej režisérky Maury Delpero rozpráva príbeh o živote rodiny na konci druhej svetovej vojny v stoických, jasne komponovaných obrazoch. Vojna zostáva vzdialená ako mrak v pozadí, no napriek tomu vrhá nemalý tieň na udalosti v miestnej komunite...

Je to presne 50 rokov, čo sa v kinách po prvý raz objavil blockbuster amerického režiséra Stevena Spielberga Čeluste, ktorého sláva neobišla ani československého diváka. Čeľuste boli pre mladého Spielberga akousi skúškou ohňom, keďže nakrúcanie bolo plné komplikácií a samotného režiséra ešte dlho mátalo v snoch. Bol to film, od ktorého závisela jeho kariéra. Ak by sa napokon skončili fiaskom (ako mu mnohí, vrátane predstaviteľa hlavnej úlohy Roya Schneidera, predpovedali), Spielberg by sa možno nikdy nestal hviezdnym režisérom. Za sebou mal síce úspešný televízny film Duel (ktorý sa natoľko vydaril, že sa napokon dočkal aj kinopremiéry) a menej známy kinofilm s názvom Sugarlandský expres, no práve Čeľuste mali byť zásadným míľnikom v jeho kariére.

Jeden z najuznávanejších nezávislých amerických režisérov Darren Aronfsky, päť razy nominovaný na Oscara, dostal ho za réžiu filmu Čierna labuť (2011) a rok predtým takisto za réžiu Zlatý glóbus. Na festivale v Benátkach žal jeden úspech za druhým, napríklad Zlatého leva za najlepší film dostal za Fontanu (2006), Wrestrel (2008), matka! (2017), Čierna labuť (2010) a Veľryba (2022) a to ešte nie je všetko, lebo cien má z rôznych festivalov ešte niekoľko. Aronofsky bol známy tým, že jeho filmy vždy prinášali istý nepokoj, surrealistické znázornenie reality a osobitný pohľad na danú tému. Je chvályhodné, že režisér takých kvalít mal odvahu „zabrusliť“ pre neho na tenký ľad ako je kriminálna komédia, ak chcete kriminálna gangsterka s filmom, Zbaľ sa a uteč!. Je to jeho azda prvý skutočne mainstreamový film realizovaný podľa knihy Charlieho Hustona.

Tento rok Hollywood opäť mimoriadne usilovne prehľadával archívy a vyprodukoval celú sériu remakov a reštartov. Či už ide o filmy Bláznivá strela, Superman alebo Viem, čo ste robili minulé leto, pohľad na program kín by vám mohol vyčarovať ilúziu, že nie sme v skutočnosti v roku 2025. Americký režisér Jay Roach, známy predovšetkým trilógiou Austin Powers, sa na plátna kín rozhodol priniesť ďalší z týchto reštartov, a to Roseovcov. Ide o adaptáciu románu WarrenaAdlera z roku 1981, mnohí však poznajú tento materiál predovšetkým z filmu Vojna Roseovcov z roku 1989. Čierna komédia o manželskom páre, ktorý sa nakoniec natoľko nenávidí, že skončí v brutálnom rozvodovom boji, sa stala kasovým trhákom a teší sa kultovému statusu – vďaka čomu je rozhodnutie opäť sfilmovať tento príbeh nie úplne neodvážnym krokom. Roseovci však nie sú čistokrvným remakom filmu Dannyho DeVita. Lepším označením by bola reinterpretácia, keďže sa od originálu odlišuje hneď v niekoľkých aspektoch.

Štvorica znudených a frustrovaných učiteliek na Morave sa vo filme Pod parou, českom remaku oscarovej drámy Chlast (Another Round) od Thomasa Vinterberga, rozhodne oživiť atmosféru alkoholovým experimentom. Pod parou vymieňa mužské obsadenie originálu za ženské, inak však ponúka takmer doslovnú napodobeninu, prakticky totožnú dejom, tónom i duchom. Je Vinterbergov materiál dostatočne silný na to, aby zažiaril aj na druhýkrát?

Príchod vlaku na stanicu La Ciotat, Východ z továrne, Pokropený kropič. Tieto pár sekundové filmové zábery vstúpili do dejín kinematografie. Vytvorili ich bratia Auguste a Louis Lumièrovci na konci 19. storočia a 28. decembra 1895 predstavili svoje filmy verejnosti v Grand Café v Paríži na bulvári des Capucines. Zavalení tisíckami možností, tisíckami filmov či seriálov zabúdame na začiatky, keď osamelý muž stál za čudnou krabicou a točil kľukou. Nakrúcal. Tournage (francúzsky) je krútenie, nakrúcanie. Aj keď dnes sa žiadnou kľukou nekrúti a filmové kamery či mobily sú neuveriteľne sofistikované prístroje, tá stopa po prvých krokoch vzniku filmu zostala. Stále totiž filmy nakrúcame.

Je to už rovné polstoročie, čo sa svetu predstavil legendárny film Stevena Spielberga Čeľuste s neľútostným žralokom v centre pozornosti. Ten desil v prítmí kinosál divákov po celom svete a dnes o ňom môžeme bez okolkov napísať, že dokázal vytvoriť akýsi prototyp letného blockbusteru. Jeho úspech podčiarkla i trojica Oscarov udelených v technických kategóriách a niet divu, že medzičasom vzniklo množstvo ďalších žraločích thillerov. Len máloktoré však možno radiť medzi skutočne vydarené a k tým lepším v zásade patrí aj nový austrálsky počin s názvom Nebezpečné zvieratá.

Odolať nepriestrelnej charizme herca Boba Odenkirka, slávneho právnického nímanda Jimmiho/Saula z dnes už ikonických seriálov Volajte Saulovi (2015-2022) a následne majsterštyku Breaking Bad (2008-2013), veľmi nešlo aj kvôli nemenej vplyvnej a stále zaujímavej Sharon Stone. Príbeh Hutcha Mansella, obyčajného everymana z predmestia, pokorného otca rodiny sa začína v predchádzajúcom filme z totožným názvom Nikto. Predstavuje sa ako Nikto, ale jeho starostlivo potlačená minulosť agenta/fixera čaká na príležitosť. Najprv sa testuje pri nočnej krádeži v jeho dome a je spokojný, že svoje neprekonateľné schopnosti vytrieskať ľubovoľné množstvo útočníkov, udržal pod kontrolou. Netrvá to však dlho. Zlodejská dvojica ukradla dcérke náramok s mačičkami a to sa neodpúšťa. Nájde si ich, ale plač bábätka vo vedľajšej miestnosti ho zastaví. Naplno však prepukne v autobuse mestskej dopravy, kam vkročí banda výtržníkov a je zle. Nevie, že odrovnal i syna ruského mafiána a tak čelí pokusu o brutálnu pomstu. Nasleduje divoký tanec bitiek pre ľubovoľné vekové kategórie. Šelma je slobodná.

Žiadna banka nezažila taký chaos pri lúpeži zrejme od čias, keď ich v Temnom rytierovi (2008) Christophera Nolana vykrádal Joker. Hoci sa to všetko rachotenie so zbraňami, vláčenie rukojemníkov po podlahe dialo v prvom rade preto, aby sa poskok hlavného „záporáka“ Sig Gustafson (Kevin Durand) dostal k tajuplnému elektronickému zariadeniu na rozpútanie hlavnej zápletky, tzv. PLOT device skrytému v bezpečnostnej priehradke a unikol s ním čo najďalej, plány ostatných a vlastne aj po zuby ozbrojených policajných jednotiek, ktoré obkľúčili banku zvonka naruší malé dievčatko v sukničke, elegantnej vestičke skautky a poskakujúce si až dnu s lízatkom v rukách. Len čo si pred namierenými zbraňami zločincov zloží z tváre masku, značne podrastie a zmohutnie. Je to poručík Frank Drebin Jr. (LiamNeeson) s výrazom „nájdem si ťa a zabijem holými rukami,“ na ktorý sme uňho z posledných rokov už zvyknutí) z policajného oddelenia LAPD. Jedného protivníka zneškodní paličkou z lízatka. Iného vystraší objaviac sa mu za chrbtom svojím „Bu!“ Ďalšiemu odhryzne z hlavne pištole, akoby bola z čokolády, pričom nasleduje nevyhnutný súboj v choreograficky dôkladne stvárnenom „ťapy-ťapy-ťapušky“. Žiadny zločinec si v blízkosti Franka Jr. nemôže byť ničím istý, no biele nohavičky s červenými srdiečkami na ňom stále vyniknú...

V duchu Trumpovej éry je ťažké vyhnúť sa jednému termínu: dohoda. Výskyt zlej dohody je v politike pomerne častý, ale čo presne konkrétnu dohodu robí zlou, zostáva mnohokrát nejasné. Celine Song, ktorá zaujala už filmom Minulé životy, vo svojom najnovšom diele Dokonalá zhoda zasadzuje tento ekonomický rámec do kontextu randenia a ponúka isté odpovede. Hoci Song ašpiruje na viac než len konvenčné romantické komédie, Dokonalá zhoda nie je vždy tak premyslená, ako by sa dalo po jej predošlom filme očakávať.