Príchod vlaku na stanicu La Ciotat, Východ z továrne, Pokropený kropič. Tieto pár sekundové filmové zábery vstúpili do dejín kinematografie. Vytvorili ich bratia Auguste a Louis Lumièrovci na konci 19. storočia a 28. decembra 1895 predstavili svoje filmy verejnosti v Grand Café v Paríži na bulvári des Capucines. Zavalení tisíckami možností, tisíckami filmov či seriálov zabúdame na začiatky, keď osamelý muž stál za čudnou krabicou a točil kľukou. Nakrúcal. Tournage (francúzsky) je krútenie, nakrúcanie. Aj keď dnes sa žiadnou kľukou nekrúti a filmové kamery či mobily sú neuveriteľne sofistikované prístroje, tá stopa po prvých krokoch vzniku filmu zostala. Stále totiž filmy nakrúcame.

Umelecký riaditeľ festivalu v Cannes Thiérry Frémaux, ktorý je zároveň riaditeľom francúzskej organizácie Institut Lumière (Lumierovho inštitútu) v Lyone v roku 2017 spolu s iným filmovým historikom a režisérom Bertrandom Tavernierom vybrali 108 krátkych snímok vytvorených bratmi Louisom a Augustom Lumièrovcami a starostlivo zreštaurovaných, pričom každá snímka mala 50 sekúnd, a zostavili akúsi sondu do začiatkov kinematografie s názvom Bratia Lumièrovci – dobrodružstvo začína. O sedem rokov neskôr prichádza druhá časť tejto úžasnej fresky – film s názvom Bratia Lumièrovci – dobrodružstvo pokračuje.

Tentoraz je na to Thierry Frémaux sám, Bertrand Tavernier zomrel v roku 2021. Ale to, čo predkladá je ešte úžasnejšou cestou do minulosti, ktorá však neunavuje, nezaplavuje diváka dátami. Cesta históriou filmu a zároveň cesta, ktorú by mal každý milovník filmu absolvovať je objavná, fascinujúca a dojemná. Rovnako ako v prípade prvého filmu je zostavená z päťdesiatsekundových scénok. Viac sa vtedy na filmový pás nevošlo. Mimochodom – aby bratov nežaloval Thomas Alva Edison, že mu ukradli jeho vynález kinetskop. Lumièrovci sa vynašli. Namiesto Edisonovej perforácie celuloidového pásu v tvare obdĺžnikov dali na ich pás guľaté otvory v oveľa menšom počte. Aby sme ešte spomenuli nezabudnuteľných bratov, ich vynález – kinematograf, čo vlastne znamená „písanie v pohybe“ neznamenal iba pokrok v oblasti technológií, ale v tomto prípade predovšetkým v oblasti vnímania sveta a jeho estetiky. To Freémaux posúva divákovi v dynamickej skladbe jednotlivých sekvencií, ktorú dopĺňa svojim komentárom. Ten nie je iba jednoduchým komentárom, ale upozorňuje diváka na detaily, na kontext, pridáva prekvapujúce informácie, ktoré si divák zavalený svojou filmovou skúsenosťou so stovkami ba tisíckami príbehov nemusí všimnúť. A predovšetkým Frémaux definuje Lumièrovcov ako objaviteľov gramatiky filmu.

Očarujúci dokument je zostavený z vyše stovky sekvencií. Predchádzajúci film sa skladal tiež z cca 100 sekvencií z Lumièrovského archívu. To je dohromady 200 sekvencií. Ale v archíve je takmer 1500 týchto päťdesiatsekundových klipov. Niektoré už sa nedajú zreštaurovať, ale ich výrazové bohatstvo jestvuje bez ohľadu na ich technickú kvalitu. Aj to Frémaux hovorí v svojom komentári. Spomína jednoduchosť. Picasso povedal, že sa celý život snažil maľovať ako dieťa. A Frémaux cituje Jeana-Luca Godarda: „Ak chceme znovuobjaviť gramatiku, musíme ísť za negramotnými.“

Frémaux však divákom posúva aj „pikošky“. Známa sekvencia, keď z Lumièrovskej továrne (mimochodom bola to rodinná továreň na fotografické potreby v Lyone) vychádzajú robotníci mala evidentne niekoľko verzií. V jednej – a divák ju uvidí – spolu s robotníkmi vychádza z brány aj voz tiahnutý koňom. O tom sme však nikdy nepočuli a určite to nebol ten klip, ktorý videli diváci v roku 1895 na prvom verejnom premietaní. A teraz Frémaux posunie k týmto dvom klipom ešte tretí – a na ňom vidíme dokonca kone dva. Takže tri verzie rovnakého záberu, s rovnakým postavením kamery.

Pokropený kropič je považovaný za prvý gag, prvý zárodok hraného filmu. Ale scénok, ktoré sú humorné, či už tým, ako boli aranžované, alebo pretože humor vznikol spontánne je v Frémauxovom filme viac. Dve bábätká nastrojené podľa vtedajšej módy sedia vedľa seba a vznikne konflikt. Možno sa kameraman tešil, ako sa budú hrať, ale jedno zoberie druhému lyžicu a to sa srdcervúco rozplače. Takýchto scénok je viac, ale keďže jednotlivé sekvencie sú nakrúcané statickou kamerou a bez strihu, pointy museli vyplynúť spontánne. Drámu priniesol až iný muž – Georges Méliès. Bol na prvom premietaní Lumièrovcov a ich vynález ho fascinoval. Aj o ňom sa Frémaux zmieňuje. Avšak prehliadka klipov pokračuje a ukazuje, aké bohatstvo dokázali Lumièrovci zhromaždiť. Školili kameramanov a vysielali ich po svete. Treba aj poznamenať, že aj keď sú pod filmami podpísaní obaja bratia, obaja tiež vlastnili patent na kinematograf, hlavným hýbateľom bol Louis. Augusta napokon zaujímala viac biológia a medicína.

Sledujeme zábery z Vietnamu, z Indočíny, aj zo USA. Vidíme jazdeckú vojenskú jednotku pri cvičení, dynamickú jazdu vlakom, keď je kamera umiestnená na lokomotíve, vchádzame do tunelov, sledujeme zákruty koľají. Opakujúce sa scénky pri mori, skákanie z dreveného móla do vĺn, plavba loďou. A zábery z ulíc, či už sa jedná o Parž, alebo Madrid, či New York. Na jednom zábere vidíme v pozadí aj Hradčany. V popredí trénujú cvičenci na bielom koni voltíž. A do toho hlas Thiérryho Frémauxa, pokojný a zároveň fascinovaný krásou záberov. A hudba súčasníka Lumièrovcov Gabriela Faurého, ktorá nič neilustruje, iba doplňuje túto mozaiku. Celovečerný film zostavený z vyše stovky scénok podáva očarujúce svedectvo o dobe. A predovšetkým o novom jazyku, ktorý sa pomaly rodil. Vracia nás do prítmia kín, kde na veľkom plátne vidíme zárodok krásy.

Ak budeme 28. decembra 2025 večer sledovať nejaký film, možno komédiu, možno drámu, možno horor, spomeňme si na všetko to, čo tomu predchádzalo. Bude to totiž presne 130 rokov, kedy sa zrodil ten úžasný nový jazyk, ktorý nám dali dvaja bratia – jazyk filmu.

Bratia Lumiérovci - Dobrodružstvo pokračuje (Lumière, l’aventure continue), Francúzsko, 2024
Dĺžka: 103 minút
Réžia: Thierry Frémaux
Scenár: Thierry Frémaux
Hudba: Gabriel Fauré
Strih: Thierry Frémaux
Hrajú: Thierry Frémaux (rozprávač)
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 21. augusta 2025
Foto: Film Europe