V najnovšom filme turecko- talianskeho režiséra Ferzana Özpeteka je veľa autobiografických čŕt. Tie bývajú často pre bežného diváka ťažko odhaliteľné, ale sú dôležité. Zväčša vypovedajú viac o emóciách, ako o reáliách. Film Diamanty ako keby bol extraktom spomienok, vyznaní aj príbehov, ktoré sa možno nikdy nestali.
Na záhrade je spoločnosť, roznáša sa jedlo, všetky tie talianske lahôdky. Spoločnosť sa skladá takmer výlučne z dám. Hostiteľ, istý Ferzan (sám režisér Ferzan Özpetek) pri servírovaní horúcich lasagní oznamuje dámam, že sú jeho obľúbené herečky a chce s nimi nakrútiť film o ženskej sile.

Po tom, čo finančne uspel film Pápežov exorcista (2023), ktorý ponúkol slušný príspevok do vymietačského podžánra a predstavil Rusella Crowa v hlavnej úlohe, sme o rok neskôr dostali čosi veľmi podobné, a Russell Crowe sa nám opäť predstavil ako ústredný exorcista vo filme Exorcizmus (nešlo o pokračovanie filmu Pápežov exorcista). Pokus nastúpiť na vlnu vymietačských filmov tento raz neuspel a film prepadol ako divácky, tak aj kriticky. V roku 2025 si neznámy americký režisér David Midell povedal, že skúsi k téme pristúpiť inak a predstavuje nám film Rituál. Aby prilákal potenciálnych divákov angažuje hereckú hviezdu s menom Al Pacino, a ďalší exorcistický film podľa skutočnej udalosti je na svete.

Čo možno očakávať od filmu, ak bezpečne vieme, čím bol inšpirovaný? Aféra súboru Bambini di Praga a jeho zbormajstra Bohumila Kulínskeho bola ostro sledovaná a najmä ťahanice okolo odsúdenia človeka, ktorý zneužíval zboristky prebehli aj slovenskou tlačou. Možno to bola akási predohra k hnutie MeeToo. Iná, taká naša, za menej peňazí, s takmer neviditeľnými (ozaj?) následkami. Boli deväťdesiate roky, čerstvo sme sa vylúpli z totality, slovo mravnosť malo ešte trocha iný význam. A zneužívanie? Maximálne sme si mysleli, že sme boli zneužívaní Sovietskym zväzom.

Po troch rokoch, čo úspešne loví zločincov, krotí veľké zmutované príšery a zabraňuje katastrofám poletujúc po svojej novej pozemskej domovine v červeno-modro-žltom priliehavom kostýme s veľkým S na hrudi, plášťom a slipmi nosenými stále navrch nohavíc, imigrant zo zničenej planéty Krypton Kal-El (skvelý David Corenswet) utrpí svoju prvú porážku. Asi nebol práve najlepší nápad svojvoľne zabraňovať armáde fiktívnej (postsovietskej) Boravie v invázii do susedného a podstatne slabšieho Jarhanpuru. Zdá sa totiž, že aj agresor má na svojej strane samozvaného bojovníka so silou metačloveka tzv. Kladivo z Boravie, ktorý jedná bez toho, žeby mu diktoval rozkazy pomerne slizký miestny prezident Vasil Ghurkos (Zlatko Buric). Zatiaľ, čo Supermanovo zapojenie sa do konfliktu značne naštrbilo verejnú mienku o ňom – je to súčasť plánu démonického „plešatca“ s niekoľko miliardovým kontom na účte Lexa Luthora (Nicholas Hoult), čo na diaľku so skupinou fanaticky verných technikov v skutočnosti ovláda zamaskovaného Ultramana. A tak pokorený hrdina ležiac doráňaný niekde v Antarktíde z posledných síl zapíska, aby si poňho rýchlo prišiel pomerne neposlušný pes jeho sesternice Kary Krypto a zaviedol ho do Pevnosti samoty, kde snáď naberie dostatok síl a potrebné povzbudenie do ďalšieho bojového kola...

Dinosaury i naďalej tiahnu, čoho dôkazom je nekončiaca séria Jurský park, respektíve Jurský svet. Tá je s nami už od roku 1993, kedy vizionár Steven Spielberg dokázal po prvýkrát vyvolať údiv z týchto prehistorických tvorov a naplniť kiná po celom svete. Najnovší diel s podtitulom Znovuzrodenie sa snaží (znovu) o akýsi čiastočný reštart, no darí sa mu to a má ešte čo ponúknuť divákom?

Zo širokého registra žánrových označení filmu Kronika večných snílkov asi najviac nesedí zaradenie do oboru filmových balád. To preto, že tu o žiadnu pochmúrnu atmosféru s tragickým koncom nejde, skôr naopak. Divák si z nej v podstate môže vybrať čokoľvek - magicko-realistickú fresku, absurdnú rodinnú komédiu, ľudovú grotesku, prepis slovenskej klasiky a tak ďalej. Sieť citácií, odbočiek a narážok je XXL a ponúka v podstate všetkým všetko.

Režisér Gerard Johnstone sa po troch rokoch vracia k svojej hororovej hrdinke M3GAN, aby predstavil pokračovanie (ako je už z traileru badateľné) väčšie, akčnejšie a prekombinovanejšie. Zatiaľ čo prvý diel bol priamočiarejší technologický horor, v druhom dieli dostávame skôr akčný sci-fi thriller a hororové prvky sú takmer úplne potlačené. Zjavná je aj inšpirácia filmom Terminátor 2: Deň zúčtovania, kde sa z pôvodného vraždiaceho stroja stáva kladná postava, rovnako ako z M3GAN v tomto pokračovaní. No a keďže je M3GAN rozhodne najzaujímavejšou postavou filmu, ponúkajúca viacero cynických i vtipných postrehov, tento zvrat možno považovať za obmenu posilňujúcu atraktivitu filmu, ktorý sa tak posúva ďalej ako jeho predchodca a neponúka nám to isté, len v inom obale.

Je to už asi tridsať rokov od vtedy, čo ho zranenie na Veľkej cene Španielska donútilo vzdať sa životného sna. Aktuálne síce vyhral 24 hodinové preteky v Daytone, no nečakal, že ho navštívi dávny kamarát Ruben Cervantes (Javier Bardem), ktorý teraz vlastní tím Apex Formule 1 a má problém. Starnúci Sonny Hayes (Brad Pitt), ktorému pojem dôchodok nič nehovorí, má za sebou zopár rozvodov a aktuálne žije v dodávke, si teda s trochou skepse vypočuje až podozrivo dobre znejúci návrh. Najskôr by mal prejsť testovacou jazdou a ak tá dopadne dobre, má šancu nahradiť chýbajúceho druhého jazdca tímu, ktorému sa v sezóne veľmi nedarí, no do trpkého konca zostáva ešte tak deväť pretekov. Ak by sa Sonnymu situáciu podarilo aspoň v niektorom z nich zvrátiť, možno by Rubena zachránil pred odvolaním z čela tímu zo strany investorov. Jazdec číslo 1, Joshua Pearce (skvelý Damson Idris), je namyslený avšak talentovaný a svoj doterajší úspech si fakt vydrel. Asi bude Sonnymu spočiatku dosť strpčovať život. Ale veď Sonny bol zamlada tiež podobný, takže prečo by ho nemohol trošku (nenápadne) mentorovať. A s novinkami na monoposte by ho mohla slušne oboznámiť technička tímu Kate McKenna (Kerry Condon). Pokiaľ ho teda hneď po svojom nástupe na trať nezdemoluje, ako má príležitostne vo zvyku...

Zdá sa, že odhaľovanie komunistických zločinov sa ani po desaťorčiach od pádu režimu nekončí. Neustále sa dozvedáme nové okolnosti, za ktorých upevňoval svoju totalitnú moc za pomoci teroru, politických procesov s oponentami a dlhého zoznamu popravených obetí. Systémovo zasiahol do všetkých úrovní spoločenského života, rozvrátil dedinu i mesto a nastolil mocenskú kontrolu, ktorú podopieral rovnako zhubný režim v Sovietskom zväze.

Film O 28 dní...(28 Days Later, 2002) zasiahol zombie žáner ako bomba z čistého neba – možno čiastočne v spojení so slávnym remakom Zacka Snydera Úsvit mŕtvych (Dawn of the Dead , 2004). Odvtedy sa nemŕtvi rozdelili na dva tábory: zombie à la George A. Romero, vegetujúci v stave postupného rozkladu a zámerne pomaly sa pohybujúci, a na druhej strane besniace verzie z dvoch spomínaných filmov. Pri filme O 28 týždňov ( 28 Weeks Later , 2007) Danny Boyle odovzdal režisérsku stoličku Juanovi Carlosovi Fresnadillovi pričom Boyle a jeho spoluscenárista Alex Garland pôsobili ako výkonní producenti. Trvalo 18 rokov, kým sa objavilo druhé pokračovanie s názvom 28 rokov potom – tentoraz opäť s v réžii Dannyho Boylea.