Aké by boli asi naše myšlienky, keby sme sa ocitli hlboko pod hladinou mora a stratili by sme životodarný prívod kyslíka, spojenie s tými, ktorí sú nad nami. A vedeli by sme, že máme v náhradnej nádrži kyslík iba na 10 minút. Väčšina si túto situáciu vôbec nedokáže predstaviť a je zrejmé, že je to čertovsky dobrá téma na film. Takáto nehoda sa stala v Severnom mori 19. septembra 2012. V roku 2019 o nej nakrútil režisér Alex Parkinson spolu s Richardom da Costom dokumentárny film. A v roku 2025 film hraný pod názvom Poslednýnádych, ktorý pomerne verne kopíruje príbeh, osvetľuje technické problémy a fatalitu udalosti, ktorá sa vtedy stala.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krásna, milá, tolerantná, rozvážna, odvážna (atď., plus mínus ešte ďalšie pozitívne prívlastky) princezná Snehulienka (skvelá Rachel Zegler). Všetci v kráľovstve ju mali radi, vrátane veveričiek, vtáčikov a iných lesných zverov, s ktorými vždy rada komunikovala a príležitostne ju obliekali do šiat. Teda okrem zlej macochy (GalGadot) so záľubou v diamantoch, rubínoch, vyváraní jabĺk v kotli s jedom a oslovovania svojho čarovného zrkadla s otázkou, „kto je najkrajší na svete?“ Keďže „zrkadielko, zrkadielko“ sem-tam dalo prednosť Snehulienke pred vlastnou žiarlivou majiteľkou, rozhodne sa dievčine najskôr čo najviac strpčiť život domácimi prácami, neskôr ju dokonca nechá lovcom (Ansu Kabia) zaviesť do temného lesa a zabiť. Ten Snehulienku nechá, samozrejme, zo súcitu nažive a odporučí jej útek, pretože kráľovná nie je takou, akou by sa mohla zdať na prvý pohľad. V srdci lesa, našťastie, princezná nájde vhodnú strechu nad hlavou a ochranu pred kráľovninými intrigami u sympatických siedmych baníkov s menami ako Vedko (Jeremy Swift), Šťastko (George Salazar), Hapčí (Jason Kravits), Spachtoš (Andy Grotelueschen), Dudroš (Martin Klebba), Plaško (Tituss Burgess) a Kýblik (Andrew Barth Feldman)...

Režisér filmu Nedokončený film Lou Ye (1965), je predstaviteľom šiestej generácie čínskych filmárov, tej ktorá nastupovala po slávnej piatej, prichádzajúcej po páde maoizmu. Kým režiséri ako Zhang Yimou alebo Chen Kaige a ďalší menili všetko, čím autoritatívny byrokratizovaný režim „prispel“ k paralýze filmového rozprávania, nahradeného ideologickými šablónami, nová generácia to mala ťažšie. Pokúšať sa o revoltu po revolte si žiadalo dostatočnú zásobu nápadov a predovšetkým ídeí.

Príbeh dánskej masovej vrahyne nemluvniat, istej Dagmar (Trine Dyrholm), je situovaný do medzivojnového obdobia 20. rokov. Švédskeho režiséra Magnusa von Horna inšpiroval reálny príbeh Dagmar Overbye. Tá v priebehu rokov 1913 až 1920 odpravila na druhý svet okolo pätnástich detí. Bola odsúdená na trest smrti, ale nakoniec sa rozsudok zmenil na doživotie. Zomrela ako 42- ročná v roku 1929.

I keď toho bolo dosiaľ o Williamovi Tellovi nakrúteného dosť, žiadny z filmov o tomto švajčiarskom národnom hrdinovi sa do širšieho diváckeho povedomia nedostal. Túto skutočnosť sa teda pokúša zmeniť britský režisér Nick Hamm a opierajúc sa o divadelnú hru nemeckého dramatika Friedricha Schillera, prináša výpravný a moderne pôsobiaci film, ktorým by rád oslovil aj mladšie, do problematiky nezasvätené publikum.

Vianoce v Laponsku, píše sa rok 1984. Niina (Oona Airola), vezie autom svoje dve malé deti, zle uviazaný príves sa odtrhne a poškodí sídlo miestneho vydavateľa novín. Mladá žena je bez peňazí, manžel vo väzení, o deti sa musí starať sama. Okamžite sa majiteľovi Eskovi (Hannu-Pekka Björkman) ospravedlní a je ochotná škodu odpracovať. Najprv ju vyhodí, ale mladá žena to skúša znovu a nakoniec uspeje. Má písať len nezáživné a suché správy, jednoducho len fakty. Niina má však talent a nedá jej to a práve v tom čase niečo na obzore vybuchne, asi išlo o sovietsku raketu, vystrelenú náhodu alebo schválne, do fínskeho vzdušného priestoru a chce o tom napísať článok. To je v krátkosti sujet filmu Raketa. Režisérka Miia Tervo však koncipovala príbeh do dvoch rovín – geopolitickej a súkromnej.

História filmu Tichá pošta je dlhá. Začína sa kedysi v päťdesiatych rokoch, keď bol autor literárnej predlohy Jiří Stránský obvinený z velezrady a ako mladistvý na osem rokov skončil vo väzení. Zločin, za ktorý bol odsúdený – velezrada – bol komunistami vykonštruovaný. Do väzenia sa dostal ešte raz – v roku. 1974 za údajné rozkrádanie. Práve na základe jeho pobytov vo väzení vznikla poviedka Tichá pošta, príbeh, ktorý mu rozprával jeden zo spoluväzňov. Väčšina televíznych divákov si pamätá seriál z produkcie Českej televízie v réžii Hynka Bočana Zdivočelá krajina, ktorý vznikol na základe Stránského rovnomennej prózy. Poviedka Tichá pošta vychádza v roku 2002, Jiří Stránský aj začína písať scenár k filmu a šesť rokov po jeho smrti (2019) sa do kín dostáva film. Do vzniku filmu sa premietajú aj rodinné väzby. Na scenári sa podieľala dcéra Jiřího Stránského Klára Formanová, vo filme hrá jeho vnučka Antónia Formanová aj Peter Forman.

Obraz maskovaného muža, ktorý vystúpil 5. septembra 1972 na balkón olympijskej dediny v Mníchove, obletel celý svet. Je to prvýkrát, čo v televízii naživo vysielali teroristický útok. Tim Fehlbaum vo svojom trileri Mníchov 1972 dôsledne sleduje tieto udalosti z pohľadu športových reportérov americkej televízie ABC, ktorí na mieste informovali o športových súťažiach a zrazu sa stali svedkami politickej vraždy. Fehlbaum, ktorý sa doteraz venoval skôr dystopickým scenárom budúcnosti, či už v celovečernom debute Peklo (Hell , 2011) alebo v druhom filme Tides (2021), teraz obracia karty a vracia sa do kapitoly extrémne dystopickej minulosti, pričom ju skúma z nového uhla pohľadu.

Niekto má pri výbere zamestnania šťastie, iný nie. Mickey Barnes (skvelý Robert Pattinson) s kamarátom Timom (Steven Yeun) si pôvodne mysleli, že obchod s makronkami im bude na Zemi tak okolo roku 2054 ešte stále vynášať viac ako tradičný fast foodový hamburger. Mýlili sa. Ich investor do podnikateľských začiatkov – cháp úžerník – si oboch predvolá s úmyslom predviesť im malú ukážku toho, ako dopadnú, keď mu v požadovanom termíne nevrátia, čo si požičali aj s prípadnými úrokmi. A keďže súčasťou spomínanej ukážky je tiež rozhodne nie nebolestivé mnohonásobné použitie motorovej píly na jednom nešťastníkovi, kamaráti sa zhodnú, že nastal čas opustiť rodnú hrudu a pripojiť sa k posádke kolonizátorov planéty Nilfheim, vedených egomaniackým miliardárom „fušujúcim“ do politiky Kennethom Marshallom (bláznivo trumpovský Mark Ruffalo) s jeho nemenej výstrednou manželkou Ylfou (Toni Collette). Z Tima sa stane pilot, čo je ešte tá prijateľnejšia z ponúkaných možností. Mickey si však, ako uňho býva zvykom, zabudne v pracovnej zmluve prečítať tie malé nenápadné písmenká na jej zadnej strane. Upíše sa totiž ako „spotrebáč“...

Ulaa Salim dal v roku 2019 svojim celovečerným debutom Dánski synovia (Danmarks sønner) jasne najavo, že jeho zámerom rozhodne nie je len nevinne pobaviť. Zobrazil v ňom akosa pravicová populistická strana chopila moci v Dánsku po útoku islamistov. Najnovší film dánskeho filmára Večný, ktorý mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame 2024 opäť podčiarkuje jeho ambíciu klásť zásadné otázky, no pritom nezanevrieť na rovinu osobného prežívania.