História filmu Tichá pošta je dlhá. Začína sa kedysi v päťdesiatych rokoch, keď bol autor literárnej predlohy Jiří Stránský obvinený z velezrady a ako mladistvý na osem rokov skončil vo väzení. Zločin, za ktorý bol odsúdený – velezrada – bol komunistami vykonštruovaný. Do väzenia sa dostal ešte raz – v roku. 1974 za údajné rozkrádanie. Práve na základe jeho pobytov vo väzení vznikla poviedka Tichá pošta, príbeh, ktorý mu rozprával jeden zo spoluväzňov. Väčšina televíznych divákov si pamätá seriál z produkcie Českej televízie v réžii Hynka Bočana Zdivočelá krajina, ktorý vznikol na základe Stránského rovnomennej prózy. Poviedka Tichá pošta vychádza v roku 2002, Jiří Stránský aj začína písať scenár k filmu a šesť rokov po jeho smrti (2019) sa do kín dostáva film. Do vzniku filmu sa premietajú aj rodinné väzby. Na scenári sa podieľala dcéra Jiřího Stránského Klára Formanová, vo filme hrá jeho vnučka Antónia Formanová aj Peter Forman.

Ako spomienka na časy, keď ešte svet ako- tak fungoval, je v expozícii filmu sánkovačka dvoch rodín – českej a nemeckej. Je zima roku 1945 a všetko je inak. Česká a nemecká rodiny sú oddelené, na jednej strane protektorát, na druhej Reich. Malý Čech Jíra Soukup (Jakub Král) a jeho nemecký kamarát Jochen Erlebach (Theodor Schafer) sa nesmú stretávať, ale žiadne nariadenie ich nemôže obrať o ich spoločné výpravy na lyžiach. Pri jednej z nich nájdu v lese zraneného zostreleného francúzskeho pilóta. S pomocou Jochenovho otca Erlebacha (Karel Dobrý) ho dopravia domov k Soukupovým. Už pred cestou z lesa, kedy má Erlebach Francúza naloženého na voze a zakrytého slamou sa prejaví jeho duchaprítomnosť. Predtým razantne vrazí päsťou do tváre malému Jírovi a skrvaví mu tvár. Jíra nechápe, ale keď ich stretne nemecká hliadka, je výhovorka, že chlapec narazil pri lyžovaní do stromu a potrebuje doviezť domov a ošetriť vítaná a logická. Najmä dospelým je však jasné, že záchrana pilóta je nesmierne nebezpečná a ak zraneného Francúza Nemci objavia, všetkým hrozí smrť. Najradikálnejší postoj zaujíma Jírova mama (Judit Pecháček), chce Pierra jednoducho nechať zomrieť a zakopať ho niekde na dvore a chrániť tak rodinu. Avšak Soukup (Matěj Hádek) napokon volá lekára, ktorého mlčanlivosťou si je istý a nechá Pierra ošetriť.

Tu preberajú úlohu záchrancov deti. Najmä chlapci sa nechcú vzdať predstavy, že oni Francúza zachránili a je teda právoplatne ich. Vedúcej úlohy sa chápe najstaršia dcéra Soukupových Anka (Eliška Dytrychová). Je jej jasné, že v dedine, kde sa to Nemcami hemží, Pierre nemôže zostať. Navyše potrebuje ošetrenie v nemocnici, inak mu hrozí otrava krvi. Anka vymyslí tichú poštu. Nakreslí plánik, ako môžu deti dostať Pierra na voze do vzdialeného mestečka, kde je nemocnica a známy a spoľahlivý lekár. Vymyslí nielen trasu, ale aj detských spojencov v jednotlivých dedinách po trase, dôveryhodných a predovšetkým takých, ktorí vedia držať jazyk za zubami. Deti naložia Pierra na voz, zapriahnu koňa a vydávajú sa na cestu. Paralelne, aj keď trocha bezradne, sa rozvíja príbeh nemeckého dôstojníka Gollwitza (Roman Poláčik), ktorý po pilotovi pátra. Deti napriek mnohým nebezpečným momentom a neustále hroziacemu odhaleniu napokon Pierra dopravia do cieľa. Tam ešte chvíľu vrcholí napätie, keď sa Gollwitz, už v civile, lebo ruská armáda sa blíži, pokúša uprchnúť. Zrazu uvidí voz a deti, ktoré ho sprevádzajú. Pochopí, že na voze je hľadaný Pierre a vyťahuje zbraň. Avšak už nestihne zasiahnuť, zjavujú sa osloboditelia (partizáni, či Rusi) a nakladajú ho na korbu auta, aby ho ako Nemca eskortovali.

Príbehu je zarámovaný do mimoobrazového komentára, ženský hlas vysvetľuje, ako sa to začalo. Samotný fakt, že sa na nebezpečnú cestu vydávajú deti, odvahou či mlčanlivosťou ktorých si nik nemôže byť istý, je skvelou príležitosťou budovať postupne rastúce napätie, hrať sa s charaktermi jednotlivých detských hrdinov a uhrať dramatický príbeh. Bohužiaľ, to v tomto prípade nie celkom vyšlo. Opakujúce sa odovzdávky Pierra na voze začínajú postupne unavovať, napätie sa nestupňuje, skôr vädne. Nemecký dôstojník Gollwitz je dosť nedôsledný v pátraní po pilótoví, aj keď má signály, že sa pilót niekde našiel. Je čudné, že aj keď to bol pilót zrúteného lietadla, ktoré muselo zanechať trosky a nepochybne vzbudilo pozornosť, hľadanie pilóta sa začína až keď je v podstate náhodou nájdená tabatierka s francúzskou vlajočkou a fotkou páru v pozadí s Eifellovkou. Niektoré postavy sú skôr ako výplň príbehu, pričom logika ich jednania kríva. To sa týka napríklad učiteľky (Antonie Formanová), ktorá sa vlastne ani nezaujíma, prečo zrazu niektoré deti nechodia do školy. Jochen a Jíra sa môžu stretávať, aj keď sme sa hneď na začiatku filmu dozvedeli, že české a nemecké rodiny to majú zakázané. Aj dôležitý prvok v príbehu – totiž kôň, ktorý niekoľko dní bez potravy a ošetrenia tiahne voz so zraneným Francúzom – je skôr výplňou, aj keď starostlivosť o neho mohla rozvinúť ďalšiu stránku príbehu.

Momenty, ktoré mohli napätie zvýšiť tvorcovia ponechali nepovšimnuté, aj vzťahy sa rozpadajú. Ako keby sa scenáristi, ale aj dramaturgia zľakli, že príbeh príliš pretvárajú (ku prospechu budovania drámy a napätia), zľakli sa a počúvli skôr literatúru. Príbeh sa tak stáva schematický a viaceré dialógy pôsobia umelo. K tomu patrí aj slovenský dabing, ktorý celkom rezignoval na civilný prejav detí a tak zväčša máme pocit, že sledujeme recitačná súťaž. K pozitívam filmu patrí výprava a výborná kamera Martina Štrbu, ktorý využil atmosféru dedinských chalúp, iba sporo osvetlených petrolejkami. Väčšina detí zvládla svoje úlohy výborne, najmä predstaviteľ Jíru Jakub Král, ktorý zažiaril už v projektoch Českej televízie, k nemu výborným výkonom nepochybne patrí aj Theodor Schafer ako Jochen. Anka v podaní Elišky Dytrychovej nevyužila potenciál svojej postavy, dopomohli k tomu aj predpísané často nedôveryhodne znejúce dialógy.

Na záver mali tvorcovia zrejme pocit, že všetko musí byť dorozprávané a zbytočný komentár opäť rámcuje príbeh, keď informuje o povojnovom živote Anky vo Francúzsku. Takto sa Tichá pošta skôr zaradí k filmom, ktoré mali úžasný námet a, bohužiaľ, nenaplnený cieľ.

Tichá pošta (Secret Delivery), Česko, Slovensko, Srbsko, 2025
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Ján Sebechlebský
Predloha: Jiří Stránský (kniha)
Scenár: Jiří Stránský, Klára Formanová, Ján Sebechlebský
Kamera: Martin Štrba
Strih: Michal Kondrla
Scénografia: Jan Vlček
Masky: Eva Ungrová-Malíková
Kostýmy: Ján Kocman
Produkcia: Julietta Sichel, Silvia Panáková
Hrajú: Eliška Dytrychová, Theo Schaefer, Jakub Král, Martin Kubuš, Judit Pecháček, Matěj Hádek, Karel Dobrý, Antonie Formanová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Petr Forman, Denis Šafařík, Pavel Kusala, Josefína Krycnerová, Michal Škach
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 6. marca 2025
Foto: CinemArt SK