Na začiatku bol originálny nápad amerického scenáristu Jeffreyho Reddicka, ktorý napísal príbeh pôvodne pre známy sci-fi seriál Akty X. Nakoniec však z tohto nápadu vznikol solídny tínedžerský film Nezvratný osud, a keďže film dokázal zaujať aj divákov, onedlho sa dočkal svojho, o niečo slabšieho, pokračovania. Nasledovali tri filmy, ktoré pracovali s rovnakým vzorcom a bez väčšej invencie parazitovali na pôvodnom nápade. Vzorec bol vždy rovnaký. Jeden z protagonistov príbehu mal víziu o veľkej katastrofe s veľkým počtom obetí, následne, ovplyvnený touto víziou, katastrofe zabránil a zachránil niekoľko ľudí, ktorí unikli pred istou smrťou, aby tak následne zistili, že pred smrťou (alebo v tomto prípade Smrťou s veľkým s) a vlastným osudom sa uniknúť nedá. Smrť je teda hlavným zloduchom celej série, ktorého nikdy nevidíme, ale po celý čas cítime jeho prítomnosť. Smrť, ktorej unikne partia ľudí, a ona sa ich následne chystá vziať zo sebou späť. A to je vlastne aj celý námet príbehu, ktorý je tu pre nás šiestykrát, pričom dúfame, že túto šablónu obohatí o niečo nové.

Nestáva sa často, aby sa indické filmy dostali do našej distribúcie. Ich frekvencia je asi jeden film za desať rokov s ohľadom na posledné uvedenie v kinách titulu Cudzí obed (2013) režiséra Ritesha Batru začiatkom roku 2014. Oveľa živší kontakt s touto mohutnou kinematografiou máme cez streamovacie platformy, kde je veľa z toho, čo môžeme v indickom filme označiť za dôležité. Či už ide o divácke hity ako Jawan alebo Pathaan, oba z roku 2023, alebo Biely tiger (2021) s mnohými festivalovými nomináciami vrátane tej oscarovej za najlepší adaptovaný scenár.

V prípade jedného z najaktívnejších hercov súčasnosti Nicolasa Cagea sa občas musí pritrafiť, že sa tento výrazný kalifornský rodák objaví vo výnimočnom a originálnom projekte. V roku 2023 sa tak stalo vo filme Kristoffera Borgliho s názvom To sa mi snáď len zdá, prednedávnom sme tu mali nezvyčajný horor Longlegs a v týchto dňoch sa v kinách premieta zdanlivo nenápadný film Surfer, ktorý by som sa nebál k spomenutým originálnym snímkam zaradiť taktiež. Režisérom je Lorcan Finnegan, ktorý po kriticky dobre prijatých projektoch ako Nocebo či Vivárium, čaká aj na svoj väčší divácky úspech. To, či sa mu to podarí so Surferom je otázne, nejde totiž o klasický komerčný film.

Po šiestich rokoch sa dobrodruh Dan Přibáň vracia do slovenských kín s ďalším diabolským príbehom - cestou do Mongolska. Tentoraz opustil žlté trabanty, s ktorými ho väčšina divákov spája a rozhodol sa absurditu putovania svojej party ešte viac posunúť do nemožna. S trabantmi vyrazila partia päťkrát, v rokoch 2007, 2009, 2012, 2015 a 2018. A stačilo, treba ísť ďalej. Názov filmu Žltou žabou do zeme modrého neba už niečo napovedá. A žltá svieti aj z plagátov. Dan Přibáň sa rozhodol putovať na autách, ktoré nielen jazdia, ale aj plávajú. A rozhodol sa pre Luaz 967. (Technická vsuvka: Vozidlo Luaz 967 bolo vyvinuté v Sovietskom zväze počas Kórejskej vojny a v roku 1960 sa začalo vyrábať sériovo).

Mladé srdcia sú letným filmom o dospievaní, ktorý s ľahkosťou a súcitom k svojim mladým protagonistom rozpráva o prvej láske a emocionálnych otrasoch ranej puberty. Podobne ako nedávna dráma Blízko (Close, 2022), tiež nakrútená v Belgicku, v ktorej sa predstavili postavy rovnakého veku a s podobným východiskovým bodom, aj Mladé srdcia ponúkajú citlivý pohľad na výzvy dospievania. Ale zatiaľ čo Blízko po dramatickom zlome necháva za sebou nevinnú letnú atmosféru, prvý celovečerný film Anthonyho Schattemana je skrz naskrz preniknutý optimisticko-romantickou náladou.

David F. Sandberg sa vrátil k žánru, ktorý mu išiel najlepšie. Po vlažnom prijatí dvoch komiksoviek s hrdinom Shazamom, si spomenul na svojich hororových fanúšikov a pripravil im ďalšie prekvapenie v podobe filmu Until Dawn. Ako schopný remeselník sa totiž preukázal najmä hororovými filmami Nezhasínaj! či pokračovaním filmu Annabelle s podtitulom Zrodenie zla, pričom aj jeho cesta do sveta profesionálneho filmu viedla cez krátke amatérske horory, ktorými zaujal verejnosť. V novom filme Until Dawn siaha po modernej videohernej klasike, ktorá v roku 2015 ovládla konzoly Playstation. Vďaka tomuto kroku má síce určitú skupinu divákov istú (teda hráčov, ktorí chcú vidieť ako preniesol ich obľúbenú hru na filmové plátno), no zároveň stojí pred neľahkou úlohou, ktorej cieľom bude týchto hráčov, citlivo pristupujúcich ku svojej obľúbenej hre, filmovou verziou aj uspokojiť.

To, čo podľa názvu vyzerá ako ľúbostný film je mrazivá správa o skutočných udalostiach. Lebo hrdinka filmu Hilde Coppi bola skutočná postava. V polovici 30. rokov sa v Berlíne okolo pomerne významných osobností (úradník Ríšskeho ministerstva hospodárstva, zamestnanec Ríšskeho ministerstva letectva) a iných vytvoril kruh priateľov, ktorý v rokoch 1940/41 prerástol vo voľnú sieť berlínskych kruhov odporu. Stretli sa v nich odporcovia národného socializmu z veľmi odlišných skupín obyvateľstva. Viedli intelektuálne diskusie, rozširovali plagáty, distribuovali letáky a odovzdávali Sovietskemu zväzu spravodajské informácie. V roku 1942 ich gestapo odhalilo a vyšetrovalo. Dostali názov Červený orchester. Je paradoxné, že tento názov získali až „posmrtne“, keď Východné Nemecko potrebovalo akýkoľvek hrdinský koncept, aby sa vôbec zviditeľnilo ako centrum nejakého protinacistického odboja. Členovia Červeného orchestra boli súdení za zradu a viac ako päťdesiat ich bolo popravených.

Obaja vyrastali v dosť napätej rodinnej atmosfére. Matka pôvodne chcela autistického Christiana (v dospelosti Ben Affleck) poslať do liečebného centra Harbor Neuroscience, pretože jeho výchovu nezvládala. Otec s vojenskou hodnosťou a militantnejšou povahou, než by bolo pre kohokoľvek zdravé, bol presvedčený o tom, že dokáže syna „vycvičiť“ tak, aby zvládol čeliť všetkému, čo ho rozrušuje. A, samozrejme, keď už skúšal všemožné spôsoby na zbavenie sa strachu, manipulačného nátlaku a vzdorovania šikane na jednom synovi, prečo nimi a ešte bojovému výcviku navyše nenaučiť aj o dva roky mladšieho, zdravšieho Braxtona (Jon Bernthal). Vidiac to matka, radšej od rodiny odišla. Bratia ochromení otcovými tyranskými praktikami však dokázali v jeho tréningových nápadoch nájsť aj určité pozitíva, a tak z nich vyrástli pomerne (neraz aj doslova) ostrieľaní profíci. Christian sa síce vyhýba očnému kontaktu s inými ľuďmi, šetrí s prejavmi empatie a viac než čokoľvek iné uprednostňuje samotu. Prejavuje však tiež veľký talent pri práci s číslami, ako forenzný účtovník zločineckých organizácií. Zatiaľ, čo Braxton prevádzkuje bezpečnostnú spoločnosť pre významných klientov...

Diskusie o rómskom probléme nemajú konca - kraja. Všetci by vedeli, čo by sa malo robiť, ale roky sa problém len čiastkovo rieši, aby sa nepovedalo, ale vytvoriť ucelený systém a určiť víziu do budúcnosti, k tomu sa nemá nikto. Zatiaľ sa musíme neustále pozerať v televízii na ubiedené rómske osady, špinu, biedu, v ostatnom čase aj dosť časté požiare. Akoby títo ľudia ani inak žiť nevedeli. Nuž opak je pravdou, vedeli, len je nutná systematická a cieľavedomá prevýchova k normálnemu životu a nie siahodlhé diskusie. Stačilo! Treba činy a aj tak potrvá dlhé desaťročia kým sa dosiahne nejaký výrazný pokrok. Že Rómovia môžu žiť aj plnohodnotným životom je príbeh Rómky Alenky, ktorá našla šťastie v Nemecku. Jej osud sa podujal nakrútiť pod názvom Alenka a zázrak z cudzej krajiny režisér Daniel Dluhý.

Pred Hriešnikmi bol film Bez druhej šance (Next Stop: Fruitvale Station ) z roku 2013 posledným projektom Ryana Cooglera mimo veľkých franšíz. Odvtedy je primárne zodpovedný za sériu Creed, ako aj Čierny panter (Black Panther). Napriek veľkému úspechu všetkých troch filmov prevláda dojem, že Coogler ešte nedosiahol svoj plný potenciál práve kvôli obmedzeniam spojených s prácou na megarozpočtových značkách. Svoj najnovší film Coogler nielen režíroval, ale aj napísal scenár, vďaka čomu si zabezpečil takmer úplnú tvorivú kontrolu.