Po troch rokoch, čo úspešne loví zločincov, krotí veľké zmutované príšery a zabraňuje katastrofám poletujúc po svojej novej pozemskej domovine v červeno-modro-žltom priliehavom kostýme s veľkým S na hrudi, plášťom a slipmi nosenými stále navrch nohavíc, imigrant zo zničenej planéty Krypton Kal-El (skvelý David Corenswet) utrpí svoju prvú porážku. Asi nebol práve najlepší nápad svojvoľne zabraňovať armáde fiktívnej (postsovietskej) Boravie v invázii do susedného a podstatne slabšieho Jarhanpuru. Zdá sa totiž, že aj agresor má na svojej strane samozvaného bojovníka so silou metačloveka tzv. Kladivo z Boravie, ktorý jedná bez toho, žeby mu diktoval rozkazy pomerne slizký miestny prezident Vasil Ghurkos (Zlatko Buric). Zatiaľ, čo Supermanovo zapojenie sa do konfliktu značne naštrbilo verejnú mienku o ňom – je to súčasť plánu démonického „plešatca“ s niekoľko miliardovým kontom na účte Lexa Luthora (Nicholas Hoult), čo na diaľku so skupinou fanaticky verných technikov v skutočnosti ovláda zamaskovaného Ultramana. A tak pokorený hrdina ležiac doráňaný niekde v Antarktíde z posledných síl zapíska, aby si poňho rýchlo prišiel pomerne neposlušný pes jeho sesternice Kary Krypto a zaviedol ho do Pevnosti samoty, kde snáď naberie dostatok síl a potrebné povzbudenie do ďalšieho bojového kola...

Nechtiac tým však upozorní na svoju skrýšu, pretože ho v kritickej chvíli nasleduje Luthorova pravá ruka Angela Spica alias Inžinierka (María Gabriela de Faría) vypomáhajúca si pomocou nanobotov vo vlastnom tele, či príležitostne meniaca svoje ruky na ostré píly. Pri ďalšej bojovej príležitosti s veľkým kaiju demolujúcim Metropolis, pokým Supermanovi v boji pomerne neohrabane vypomáhajú členovia Justice Gangu na čele s Green Lanternom (vtipný Nathan Fillion s čudným účesom), Mr. Terrificom (Edi Gathegi) a Hawkgirl (Isabela Merced), ktorú im Luthor zinscenuje na odpútanie pozornosti, megalomanský protivník prenikne do Pevnosti samoty, nájde a zrekonštruuje poškodené video, ktoré mu pred svojou smrťou nahrali jeho kryptonskí rodičia Jor-El (Bradley Cooper) a Lara Lor-Van (Angela Sarafyan). Zdá sa, že ich pôvodné úmysly neboli až také počestné, ako si Kal-El z nepoškodenej časti interpretoval a teraz bude musieť čo-to americkej vláde, aj svojim pozvoľna na počte klesajúcim fanúšikom vysvetľovať. Koniec koncov, aj jeho priateľka a kolegyňa z novín Daily Planet Lois Laneová (výborná Rachel Brosnahan) mu ako jeho nemotornému, okuliarnatému alter egu Clarkovi Kentovi už neraz vysvetľovala, že publikovaním exkluzívnych interview, čo zvykne viesť sám so sebou, mnohé zjavné fakty len prikrášľuje a neúprimne upravuje. Asi by ho mala skúsiť „vyspovedať“ ona sama otázkami, ktoré sám neočakáva. A potom je tu ešte ďalší ich kolega, fotograf Jimmy Olsen (Skyler Gisondo), ktorý kedysi randil s Luthorovou aktuálnou priateľkou Eve Teschmacherovou (Sara Sampaio). Tá nikdy veľa rozumu nepobrala a rada si fotí selfie zatiaľ, čo na pozadí prebiehajú kadejaké Luthorom spôsobované katastrofy. Bojí sa, že ju ten protivný egomaniak uväzní ako iné „bývalky“ v akejsi umelo vytvorenej vreckovej dimenzií, kam plánuje dostať aj Supermana. Možno by mohla Jimmimu prezradiť, ako to vlastne celý čas bolo s konfliktom medzi Bovariou a Jarhanpurom...

Snímka Superman režiséra Jamesa Gunna (marvelovská trilógia Strážcovia galaxie, ironický príspevok k DC komiksovému univerzu The Suicide Squad: Samovražedná misia) je veľmi zábavným návratom ikonického hrdinu k jeho optimistickejším, farebnejším koreňom a stvárneniu zábavne naivného dobrodružstva snažiaceho sa osloviť toho malého chlapca túžiaceho po úniku pred každodennosťou, ktorý sa možno ešte stále skrýva v divákovi akéhokoľvek veku. Má v sebe ono ťažko opísateľné kúzlo, aké už od roku 1938 zdobilo či už pôvodné komiksy z pera Jerryho Siegela a s kresbami Joea Shustera alebo po „záplave“ kreslených, či hraných televíznych seriálov, cez rozhlasové hry a divadlo konečne aj filmovú sériu triumfálne odštartovanú režisérom Richardom Donnerom v prvom Supermanovi (1978) s tvárou Christophera Reevea, ktorému otcovsky radil Marlon Brando a večného ľudského protivníka našiel v Geneovi Hackmanovi, aby si to v jednom z vôbec najlepších komiksových filmov histórie Superman II (1980) Richarda Lestera na férovku „rozdal“ s generálom Zodom Terencea Stampa.

Silný humanoidno-mimozemský hrdina, ktorý si privlastnil hodnoty novej domoviny ako „stelesnenie pravdy, spravodlivosti a amerického spôsobu života“ sa zásadne líšil od iných komiksových superhrdinov najmä tým, že nezískal svoje schopnosti pri konkrétnom dejovom zvrate vlastného príbehu pôvodu (napríklad nehodou v laboratóriu) a nesnažil sa ich hneď úzkostlivo zamaskovať pred očami zvedavcov ako svoje utajované alter ego. Práve naopak – jeho sila bola prirodzenou danosťou, ktorú zakrýval vytvoreným alter egom nemotorného, chybujúceho, okuliarnatého Clarka Kenta, láskavej karikatúry obdivovaných ľudských nedokonalostí. Práve spomínané filmové tituly nezabudli na túto dosť podstatnú stránku hrdinovej osobnosti a ťažili z nej značnú dávku optimistickej roztomilosti. Tretí (1983) a štvrtý diel s podtitulom Misia za mier (1987) síce skôr skĺzli do dobového remeselného priemeru až rutiny, no v roku 2006 a snímke Superman sa vracia režiséra Bryana Singera, hriešne nedocenenej avšak láskyplnej pocte prvým dvom filmovým dobrodružstvám, sa spomínaná roztomilosť opäť vrátila v plnej sile a až v takej miere, že dej z väčšej časti zaplnila romanca medzi titulným protagonistom (Brandon Routh) a Lois Laneovou (Kate Bosworth), než vzdorovanie zločinným intrigám Lexa Luthora v podaní Kevina Spaceyho. A potom prišiel Muž z ocele (2013) Zacka Snydera s Henrym Cavillom. Jeho chlpatá hruď nahradila okuliare žurnalistického „šprta“ a módne si privlastnil temnejšie ladenie filmových komiksových reštartov, aké zaviedol Christopher Nolan svojím Batman začína (2005). Bola to príjemná zmena v celkovej štylizácii. S pribúdajúcou pochmúrnosťou v pokračovaniach Batman v Superman: Úsvit spravodlivosti (2016) a kritickým „fiaskom“ v prípade tímovky Liga spravodlivosti (2018)však  zjavne zaviedla ústrednú postavu do tvorivej slepej uličky.

Aktuálny Superman pocitovo ladí s prvými dvoma filmovými stvárneniami Christophera Reevea a čiastočne sa k nim nostalgicky vracia. Praktické efekty originálov však nahrádza CGI v očakávanom dnešnom nadužívaní, aké je bežné pre blockbusterovú mainstreamovú tvorbu. Divák nimi ale našťastie nie je zahltený a znecitlivený, pretože popri očakávanej deštrukcií je nepôsobivosť a nehmatateľnosť digitálnej grafiky príležitostne nahradená zábavnou štylizovanosťou tvarov a vôbec bohatosťou farebnej škály rôznych pomerne sympaticky vyzerajúcich príšer tak, ako ich režisér James Gunn rád stvárňoval vo svojich predchádzajúcich filmoch. Hroziace prílišná sladkosť napríklad superpsa Krypta je dobre vyvážená zábavnou zlomyseľnosťou, s akou demoluje Pevnosť samoty, keďže sa tam cíti sám a koľkokrát sú jeho prejavy náklonnosti spojené s postranným praskaním betónu. To isté platí aj pre iné postavy, ktorých roztomilosť môže mať svoje hranice tolerovateľnosti, no nikdy ju neprekračujú. Zábery kamery Henryho Brahama sú kompozíciami, použitím sýtych farieb, kombináciou reálnych exteriérov a interiérov navrhnutých autorkou výpravy Beth Mickle, kostýmov Judianny Makovsky a dekorácií Rosemary Brandenburg, povedľa imaginatívnych „kúskov“ zjavne nahradených za zelené plátno, úplnou pastvou pre oči. Scénam nechýba energia ani množstvo vizuálnych nápadov schopných vyčarovať úsmev na perách publika.

Film je na prasknutie preplnený gagmi typu Superman v intímnom rozhovore s priateľkou v prvom obrazovom pláne popíja kakao a odpočíva na pohovke, zatiaľ, čo za oknom bytu v druhom pláne Justice Gang práve komicky mláti čosi zvláštne guľaté, čo sa zrazu rozhodlo zdemolovať mesto. Hudba Davida Fleminga a Johna Murphyho rada pripomenie časť melodických motívov Johna Williamsa z prvých filmov, aby neskôr sympaticky známe tóny tvorcovia doplnili o svieže vlastné nápady prechádzajúce z jemne atmosférického ambientu až k drsnejšej elektronike. Na čo však film okrem špičkového technického stvárnenia určite nezabúda, je ľudský prvok. Superman je, samozrejme, charakterovo sploštený hrdina, ktorý si veľmi nesmie dovoliť filozofovať, prípadne sa zaoberať závažnejšími introspekciami do vlastnej duše, či duší ostatných vôkol seba, nedajbože ešte vlastného publika. David Corenswet možno nedosahuje fyzickej mohutnosti svojich hereckých predchodcov, v mnohom ich však pripomenie skrz drobné gestá, pohľady aj cez charakteristickú „brčku“ vo vlasoch. Rachel Brosnahan v úlohe Lois má tiež v sebe niečo, čím disponovala Margot Kidder. Prejavuje sa viac ako postava s vlastnou osobnosťou, ktorá žurnalistickým scénam dodáva príjemnú uveriteľnosť, pričom asi po prvý raz v celej filmografií muža z ocele nikdy nepotrebuje skĺznuť na úroveň slečinky v núdzi. Ba priam je to skôr ona, ktorá občas zachraňuje titulného hrdinu. Skyler Gisondo ako Jimmy Olsen je perfektný, keď sa dostáva kvôli Luthorovej poplašenej partnerke do rozpakov. A navrch sú tu ešte Neva Howell a Pruitt Taylor Vince ako snáď tí najdojímavejší mama a otec Kentovci, Clarkovi adoptívni rodičia zo Smalville.

Scenár Jamesa Gunna je pútavým prevedením štandardného superhrdinského príbehu. Je zabývaný množstvom v sérií filmov aj komiksov známych postáv, kde scénu po scéne divák takmer až „zakopne“ na intertextový odkaz navrstvený do ďalšieho intertextového odkazu v intertextovom odkaze. Na prvé pozretie sa sotva dá vstrebať všetko, čo film ponúka. Odhliadnuc od konzervativizmu ústrednej postavy a „starých dobrých hodnôt“, ktoré vždy hlásala, dej sa nebojí ani pripodobniť problematiku súčasnosti. Geopolitická situácia medzi národmi, excentrickí miliardári presadzujúci vlastné záujmy v politike, slepo ich nasledujúca jednoliata masa a najmä manipulácia verejnou mienkou, dezinformácie, či komentáre internetových „trolov“ na sociálnych sieťach. V istom zmysle film satirizuje aj veľa neopodstatnených reakcií fanúšikov z čias (nielen) vlastnej preprodukcie, či realizácie a akoby sa snažil vopred „obrniť“ voči nekonštruktívnej kritike, ktorú isto dokáže medzi zaslepenými „zdieľačmi“ cudzích názorov vyvolať. Nostalgické tvorivé prvky sú v rámci jedného vkusne usporiadaného celku prepojené s novými, akoby aktualizovanými nápadmi, na ktoré sa dá známa látka aplikovať. Niekoho to poteší, niekoho nie. Výborne v deji funguje motív spojený s vreckovým alternatívnym vesmírom, kde Luthor skladuje všetkých, čo si mu dovolili oponovať alebo byť lepší než on. Trošku však zamrzí, že motívy antagonistu k niektorým jeho činom sa príležitostne zadajú byť nedomyslené.

Nový Superman je inteligentný, svieži blockbuster. Čiastočne nostalgický návrat k optimistickejšej štylizácii pôvodných milovaných filmov s Christopherom Reeveom. Čiastočne výraz hravej tvorivosti a humoru Jamesa Gunna v úmysle dodať digitálnym pixelom trocha osobitosti. A čiastočne aktualizácia komiksu s koreňmi už niekedy v roku 1938 vhodná pre dnešný uponáhľaný svet, ktorý sa popri všetkom, čo sa v ňom deje, ledva stíha dostatočne sústrediť na vlastné zo všadiaľ sa valiace problémy.

Superman, USA, 2025
Dĺžka: 129 minút
Réžia: James Gunn
Scenár: James Gunn
Kamera: Henry Braham
Hudba: John Murphy
Casting John Papsidera
Scénografia: Beth Mickle
Kostýmy: Judianna Makovsky
Produkcia: Peter Safran
Hrajú: David Corenswet, Rachel Brosnahan, Isabela Merced, Nathan Fillion, Edi Gathegi, Anthony Carrigan, Nicholas Hoult, Skyler Gisondo, Sara Sampaio, Sean Gunn, María Gabriela de Faría, Terence Rosemore, Frank Grillo, Wendell Pierce, Pruitt Taylor Vince, Fahim Fazli, Alan Tudyk, AJ Bernard, Lloyd Kaufman, Bradley Cooper
Distribúcia: Continental Film
Premiéra v SR: 10. júla 2025
Foto: Continental Film