Vermiglio sa začína úsvitom: Tri mladé ženy spia v jednej posteli, ich rodičia v druhej. Ďalšie postele, ďalšie deti. Dieťa v postieľke začína plakať, rodina sa prebúdza. Už v prvých záberoch je jasné, že životné podmienky, ktorých sme tu svedkami, neumožňujú ani luxus, ani priveľkú sebarealizáciu. Krava sa dojí, strihá – každé dieťa dostane do pohára naberačku mlieka. Aby niekto nakŕmil rodinu, musí skoro vstať a vykonať potrebnú prácu. Život je poznačený povinnosťami. Druhý celovečerný film talianskej režisérky Maury Delpero rozpráva príbeh o živote rodiny na konci druhej svetovej vojny v stoických, jasne komponovaných obrazoch. Vojna zostáva vzdialená ako mrak v pozadí, no napriek tomu vrhá nemalý tieň na udalosti v miestnej komunite...

Príchod dezertéra Attilia (Santiago Fondevila Sancet), ktorého nesie cez hory na pleciach jeho druh Pietro (Giuseppe De Domenico), vnáša do pevnej štruktúry mesta nepokoj. Zdá sa, že títo dvaja muži zomreli zvnútra; Pietro, mlčanlivý muž z ďalekej Sicílie, je ukrytý v kope sena a čaká tam na koniec vojny. Nie všetci v dedine to vnímajú pozitívne, ich vlastní synovia sú predsa ešte stále na fronte. Postupne sa však odpor vyparuje a cudzinec, do ktorého sa onedlho zamiluje najstaršia dcéra Lucia (Martina Scrinzi), je do komunity prijatý...

Rovnako ako vo svojom debutovom diele Materstvo (2019), aj tu sa Delpero zameriava dominantne na ženskú skúsenosť. Aby si individuálna bytosť mohla v tejto mnohočlennej rodinnej jednotke naplniť svoje vlastné túžby a priania, musí si nájsť úkryt: za skriňou, pod stolom alebo v stodole. Voľný priestor je obmedzený a miesta sú už pridelené. Ostražitá Flavia, najmladšia z dievčat, má 13 rokov a dostáva od svojho otca ďalšie hodiny. Na rozdiel od Ady, ktorá sa ukrýva v kláštore, môže navštevovať strednú školu. Jej matka, poznačená tvrdou prácou, desiatimi pôrodmi a stratou najmladšieho dieťaťa, nemá na výber. Hneď ako sa narodí nové dieťa, je opäť tehotná.

Ale aj najstarší syn Dino, ktorého otec zavrhol ako naničhodníka, je ovplyvnený patriarchálnym poriadkom. Zaujímavé je aj spôsob, akým režisérka zobrazuje postavu otca. Na jednej strane si cení vzdelanie a rozvážnosť, na druhej strane stelesňuje tyrana, ktorý sa neostýcha ponižovať svoje deti, pretože vyjadria čiastkový odpor prispôsobiť sa jeho predstavám a obrazu. Rozhoduje o tom, kto sa z tohto v nemenných tradíciách zakoreneného vesmíru dostane a kto nie. Ak chýbajú ekonomické prostriedky, vymýšľajú sa chabé argumenty a prezentujú sa ako najlepšia cesta vpred. A potom tú máme kontemplatívne momenty, v ktorých otec, uzavretý do seba, hľadí do prázdna, fajčí a zápasí so svojím vonkajším vnímaním, keď plnenie jeho úlohy zjavne začína odhaľovať praskliny. Zdá sa, že aj on sa obáva zjavného nedostatku alternatív v tomto svete. Nemalou mierou k tomu prispieva aj vojna prebiehajúca v diaľke. Chlapci v dedine už vyrastajú so zdanlivo presvedčivými fantáziami o svojej budúcnosti na fronte.

Vermiglio je skrz naskrz, dušou i telom, typicky festivalový film. S miernou, ale naozaj len miernou, hyperbolou má Delperovej scenár na ploche 113 minút možno len dve strany dialógov – nepočítajúc titulky. Vcelku úspešne sa jej tak darí vyrozprávať svoj príbeh bez nadbytočných slov. Táto skutočnosť však nerobí Vermiglio jednoducho stráviteľným, nakoľko jeho pokoj, nezvyčajne dlhé zábery a zasnežená melanchólia rozhodne nebudú vyhovovať každému. Navodzovanie a zobrazovanie izolácie a bezútešnosti naberá až mierne samoúčelné rozmery, v určitom bode sa rozprávanie zvrhne na repetitívny, vyprázdnený režim bezcieľnosti. Vermiglio, bohužiaľ, pôsobí dojmom neoprávnenosti trvania vzhľadom na svoj obsah a až tvrdohlavo odmieta svoje postavu spraviť krok vpred. Nie je tu žiadne napätie, žiadna dráma, žiadna uvoľnená atmosféra. Je to také, aké je, a také, aké by malo byť. Triezve pozorovanie veľmi triezveho spôsobu života.

Vermiglio, Taliansko, Francúzsko, Belgicko, 2024
Dĺžlka: 119 minút
Réžia: Maura Delpero
Scenár: Maura Delpero
Kamera: Michail Kričman
Casting: Maurilio Mangano, Stefania Rodà
Scénografia: Vito Giuseppe Zito, Marina Pozanco
Kostýmy: Andrea Cavalletto
Produkcia: Francesca Andreoli, Maura Delpero, Santiago Fondevila, Leonardo Guerra Seràgnoli
Hrajú: Tommaso Ragno, Roberta Rovelli, Martina Scrinzi, Giuseppe De Domenico, Carlotta Gamba, Orietta Notari, Santiago Fondevila, Anna Thaler, Sara Serraiocco
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 4. septembra 2025
Foto: ČSFD cz.