Sieť pizzerí u Freddyho Fazbeara bola v 80. rokoch veľkým hitom pre celú rodinu. Okrem zbožňovaného talianskeho mäsového koláča ponúkala najmä detskému návštevníkovi množstvo zábavy, ktorou ho sprevádzali veľké animatronické bábky – menovec majiteľa reťazca v podobe plyšového medveďa, králičica Bonnie, sliepka Chica, líška Foxy a iní navonok vyzerajúci zábavne a roztomilo, vo svojom vnútri však obsahujúci desivo ozubený mechanizmus schopný poraniť odvážlivca, ktorý si skúsil bábku na seba obliecť. Po tom, čo sa v jednej z prevádzok stratilo päť detí, boli zatvorené a s pribúdajúcimi rokmi začali chátrať. Bábky pri tom v polorozpadnutom šerosvite zaprášených miestností začali pôsobiť oveľa desivejšie. Dokonca sa hovorí, že ich mechanické telá začali obývať utrápené, príležitostne pomstychtivé duše nezvestných detí – takže pre toho smoliara, čo sa mu naskytla pracovná príležitosť byť u Freddyho nočným strážnikom a dohliadať na všetko naokolo spravidla od polnoci do 6. hodiny rannej, aby to tam nerozmlátili vandali, prípadne si nejaký zlodej nezmyslel, že sa trošku priživí na kedysi populárnej značke, nemuselo byť med lízať. Animatronici sa totiž v noci pohybujú jednotlivými miestnosťami a nerobí im problém ani v tichosti sa priplýžiť k nič netušiacej budúcej obeti, ktorú by najradšej roztrhali zaživa...

Už po prvom týždni vzájomnej spolupráce v policajných uniformách a „drsných“ uliciach Zootroolisu – veľkomesta obývaného množstvom antropomorfizovaných živočíšnych druhov – vzniknú medzi parťákmi so zopár úspešne vyriešenými kriminálnymi „orieškami“ na konte povahové trenice. Zodpovedná a za každých okolností poctivá zajačica Judy Hoppsová (v pôvodnom znení Ginnifer Goodwin) sa tak spoločne s prefíkane líščím Nickom Wildeom (Jason Bateman) na príkaz zastrašujúco pôsobiaceho byvolieho náčelníka Boga (IdrisElba) musia zúčastniť skupinových sedení, vedených valabiou quokkou (údajne najšťastnejším zvieraťom na svete) Dr. Fuzzbyovou (Quinta Brunson), ktorá im má pomôcť opäť spolu vychádzať a pracovať efektívnejšie. Predchádzajúci spoločný záťah na pašerácky gang mravčiarov, pri ktorom dodávkou zdemolovali novo odhalenú sochu, v Juddy vyvolal podozrenie, že by do mesta mohol preniknúť ilegálny had a stopy naznačujú, že by jeho prítomnosť mohla mať niečo spoločné s galavečerom na oslavu stého výročia založenia mesta, ktorý organizuje rysia rodina Lynxleyovcov. Očividne je miestna komunita náchylná uprednostňovať skôr suchozemské cicavce. Presvedčiť Nicka k overeniu si svojej teórie nebude ľahké, avšak pristúpi na to, aby sa po pár minútach sám zameral na podozrivú postavu zahaľujúcu sa kapucňou...

Osgood Perkins sa ako režisér dostal do širšieho povedomia slovenského diváka až v roku 2024, kedy zaujal originálnym a temným thrillerom/horrorom Longlegs, ktorý bol uvádzaný aj v našich kinách. Netrvalo dlho a začiatkom roku 2025 sa v kinách objavil jeho ďalší film Opica, hororová komédia, ktorá bola síce originálna, ale nepotvrdila režisérovu silnú formu. Vďaka svojej aktivite, však dostáva ďalšiu možnosť už o pár mesiacov neskôr a prichádza so svojim ďalším zárezom do hororového žánra so snímkou s nejasným názvom Keeper. Tento raz však nepracuje s vlastným scenárom, ale poveruje nováčika Nicka Leparda, ktorý sa však tento rok stihol podpísať pod dobre prijatý horor Nebezpečné zvieratá.

Už prvá scéna filmu vzbudzuje v divákovi nepokoj, zlovestný záber Eriky (Lea Drinda), ktoré kráča temnou chodbou s barlami, ktorými vyrovnáva rovnováhu. Chýba jej noha. Napokon sa Erika zastaví a vyhrnie si sukňu. Pod ňou si skrýva nohu, ktorú si zviazala šnúrkami, aby to vyzeralo, že ju nemá. Vchádza potichu do izby, v ktorej leží jej strýko Fritz (Martin Rother). Sleduje jeho odhalené telo, jeho kýpeť nohy a pomaly ponára prst do jeho pupku. Ochutnáva pot, ktorý sa v priehlbine nezbieral. Zmes hnusu, súcitu, tajomstva a skrytej sexuality. Zvonku počuť krik muža, ktorý zúrivo volá Eriku, aby mu pomohla naháňať prasatá, ktoré behajú po dvore. Napokon Erika vychádza z domu a otec jej uštedrí hrubú facku. Erika iba odvráti tvár, na ktorej má jemný úsmev, ako keby tá násilnosť nebola vôbec prekvapujúca. Pozrie hore, do kamery. Zrazu sme v príbehu. Štyri ženy, ktorých osud sa prelína s miestom deja – Alma, Erika, Angelika a Lena.

Na prvý pohľad sa Sisu: Odplata javí ako stereotypné pokračovanie, ktoré jednoducho nahrádza jednu skupinu záporákov druhou. Tento dojem je však klamlivý. Zatiaľ čo scenárista a režisér Jalmari Helander v prvom dieli predstavil divákom svoju podstatne brutálnejšiu a menej mytologicky podloženú verziu Johna Wicka, v tomto pokračovaní (ako už naznačuje anglický podtitul „Cesta za pomstou“) v podstate vytvoril vlastnú verziu filmu Mad Max: Zbesilá cesta (2015).

Niet pochýb o narastajúcej frekvencii istého súčasného trendu: čoraz viac nacistov je povolávaných zo záhrobia, aby svoje zverstvá znovu predviedli na plátne. Artovo poňatá fascinácia zlom – to už bola téma filmu Zóna záujmu (2023), neskôr sme zasa mohli vidieť Roberta Stadlobera ako ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa vo filme Goebbels (2024), zatiaľ čo August Diehl stvárnil neľudského lekára z koncentračného tábora vo filme Mengeleho zmiznutie (2025). Najnovší člen rodinky Norimberg, sa, prekvapivo, odohráva v Norimbergu a dej sa točí okolo Norimberského procesu pred Medzinárodným vojenským tribunálom od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946. V tom čase sedelo na lavici obžalovaných dvadsaťštyri nacistických predstaviteľov – v popredí s veliteľom Luftwaffe Hermannom Göringom.

Herec George Fahmy (Fares Fares) je v Egypte ospevovaná a populárna hviezda. Hovoria mu „faraón filmového plátna“, zahrá všetko, a to v rôznych žánroch. Je tak trochu ľahkomyseľný, s manželkou (Donia Massoud) sa si už nerozumejú, nerozviedli sa, ale nežijú v jednej domácnosti. Na čom mu skutočne záleží je jeho jediný syn Ramy (Sahaib Nashwan). No a, samozrejme, momentálne až príliš mladá priateľka Donyae (Lyna Khoudri). Žijú spolu v luxusnom byte, peňazí je dostatok až na to, že ako muž už nie až taký výkonný, ako by si mladá žena želala. Keď ho egyptská vláda požiada, aby hral hlavnú rolu v propagandistickom filme oslavujúcom ešte žijúceho vládcu, vie, že nemôže odmietnuť. Je to skôr príkaz ako žiadosť. Scenár sa mu nepáči, ale zatiaľ dôveruje dobrému menu režiséra.

Platforma Only Fans, ktorá ponúka erotický obsah vo forme fotiek alebo klipov s možnosťou priamej komunikácie s „virtuálnymi priateľkami“ , je rýchle rastúcim biznisom a napríklad v ČR priznali finančným úradom jej účastníčky za rok 2023 príjem vo výške 957 miliónov korún. Táto činnosť sa nenachádza na zozname živností a väčšinou sa kvalifikuje ako reklamná alebo iná podnikateľská činnosť.

Keď je film úspešný, predpoklad pokračovania je na mieste. A prví Podfukári boli úspešní: s rozpočtom približne 75 miliónov dolárov zarobili v roku 2013 takmer päťkrát viac. Keď pokračovanie dosiahlo o tri roky neskôr takmer rovnaký zisk, bolo jasné, že sa pracuje na treťom diele. V skutočnosti už boli plány na ďalší film pripravené ešte pred uvedením druhého dielu. Projekt sa však ukázal ako náročný a ohlásený spin-off sa nikdy neuskutočnil. Nakoniec uplynulo toľko času, že nikto neočakával pokračovanie série. Napriek istej skepse sú však Podfukári 3 tu. Či bude aj nová kapitola príbehu obdobne úspešná, je otázne. Film však oplýva všetkým, čo charakterizovalo jeho dvoch predchodcov, vrátane nedostatkov.

V roku 1982 a v románe Bežiaci muž od Richarda Bachmana (možno ho ale skôr poznáte pod oveľa zvučnejším menom Stephen King) boli Spojené štáty americké aktuálnej súčasnosti popísané ako totalitná mocnosť – znečistená, preľudnená, zneužívajúca svojich tvrdo pracujúcich obyvateľov na nikdy nekončiacu drinu v zdraviu škodlivých podmienkach a z každej strany masírovaná mediálnou manipuláciou, či prekrútenými fake news. Nájsť si a udržať prácu bol jednoznačný boj. Stať sa protagonistom niektorej z masovým publikom hltaných reality show (v rámci politickej taktiky chlieb a hry), kde spravidla ide o život, bolo oveľa pravdepodobnejšie, ako opäť sa zamestnať v prípade, že vás predchádzajúci zamestnávateľ pripísal na „black list“. Nehovoriac už o nedostupnosti liekov v prípade, že vaše dieťa postihla nejaké bežná sezónna choroba. O tom, či sa knižná predloha vo svojom odhade roku 2025 trafila do čierneho, sa dá polemizovať – obzvlášť podľa toho, aká časť názorového spektra medzi liberalizmom alebo konzervativizmom sa diváka viac dotýka, a tiež ako vníma toho „blonďáka“ na čele krajiny. Každopádne, zaujímavým spôsobom predvídala sledovanie na každom kroku cez moderné technológie, spochybňovanie reálnych faktov dezinformáciami a tiež popularitu reality shows v časoch, keď o nich ešte nikto ani poriadne nezačal uvažovať, ako o formáte schopnom konkurovať nekonečným seriálom...