V dome na pokraji dediny žije päťčlenná rodina. Matka Romana (Zuzana Fialová) sa s manželom (Jozef Abafi) tíško zhovárajú o šokujúcom prekvapení, že k ich trom, takmer dospelým deťom, pribudne súrodenec. Majú obavy, že sa im deti budú vysmievať a nielen oni, veď už nie sú najmladší. Na nový prírastok sa tešia, ale ako im to šetrne oznámiť. Láskavý manžel ju upokojuje – veď to už nejako prežijú. Jeho optimizmus je opodstatnený, rodina žije harmonicky, vzťahy sú vyrovnané, láskavé a porozumenie v rodine mimoriadne veľké. Ak si myslíte, že po tejto novine sa rozvrátia dovtedy harmonické vzťahy ste na omyle, deti to zoberú ako samozrejmosť. Nič dramatické sa neudeje a predsa vás tento nenápadný príbeh osloví a zaujme. Osloví neuveriteľnou súdržnosťou, harmóniou a láskavosťou vzťahov, až by som povedala, že v dnešnom svete až nereálnymi.

Nedramatický subtílna snímka Od marca do mája režiséra Martina Pavla Repku prezentuje bežný život jednej obyčajnej rodiny, kde sú matka s mladšou dcérou, pôvabnou Alžbetou (Jana Markovičová), veľmi nábožné, modlitba je ich denný rituál, staršia Miša (Natália Fašánková) a syn Eliáš (Damián Humaj) sa síce k matke vždy pridajú, ale ich vzťah je o niečo vlažnejší. Mišku zaujíma skôr či jej otec požičia auto, lebo rada jazdí, chlapec sa zasa rád stratí, lebo jeho hobby je skateboard. Keď môže tak utečie trénovať, rodičia si však myslia, že má už dievča. To dievča je však kúsok obitého, ošarpaného dreva, ktoré už videlo lepšie časy, ale na tréning stačí. Mišku zasa otec zasväcuje do tajov motorizmu a v najnevhodnejšej chvíľi, keď sa už chystá odísť, ju zastaví a poúča, ako ma kontrolovať olej. Otec nepije, do krmy nechodí, len s času na čas si zájde k priateľovi do garáže na pivo. Inak dni plynú pomaly a bez veľkého vzruchu. Až na jeden moment, Alžbetka je parádnica a rada sa pozerá na pekné šaty, jedny si aj vyhliadla, ale nevie, či si má kúpiť topánky alebo šaty. Chodí na brigádu a šetrí si peniaze. Matka jej dá stovku, aby išla nakúpiť a pri pokladni zistí, že peniaze nemá. Celou cestou sa pozerá, kde ich mohla stratiť, ale peniaze sa nikdy nenájdu a ani sa to nerieši. To bol jediný moment, keď sa mohlo niečo rozohrať a zdramatizovať, ale režisér sa rozhodol nechať to nepovšimnuté. Možno úmyselne, kto by už v takej vzornej a morálne čistej rodine kradol. A je po šatoch a topánkach...

Inak sa z naratívu už nedozvieme nič podstatné. Nevieme čo robí otec, aké je skutočné povolanie matky, deti zrejme všetky študujú, Najstaršia Miša je už asi na vysokej škole. Na akej to nevedno. No to v tomto sujete a rozprávaní to nie je podstatné: Podstatné sú pocity a súdržnosť rodiny, explicitne vyjadrené v každom zábere, slove, geste. Tieto pocity veľmi krehko a jemne evokuje kamera Tomáša Šťastného, ktorá si krásne pohrala so svetlom a striedaním svetelných efektov a nenápadne
podčiarkla náladu, atmosféru súdržnej päťčlennej rodiny, ktorú nič nedokáže vyviesť z miery. A práve táto prílišná idyla zvádza k pochybnostiam. Možno takto žiť v dnešnom svete ? Asi áno, keď sa úplne odrežeme od hektického sveta a žijeme v akomsi vzduchoprázdne. Prijať sa to dá, lebo to dodáva nádej, že existujú ešte aj normálni ľudia, ktorých sa prevratné udalosti a zloba ešte nedotkli. Škoda, že tvorcovia neponúkajú recept, ako sa k tomu dopracovať.

Snímka Od marca do mája je aj napriek pochybnostiam pôvabnou freskou o živote jednej rodiny, ktorá bez deja vyrozpráva dilemu starších rodičov prispieť do rodiny novým prírastkom a bezprecedentným prijatím troch výrastkov tento fakt úplne normálne, bez reptania a posmeškov. Ich dni plynu pomaly, bez väčších výkyvov ako nerozbúrená rieka, neohrozená zatiaľ nepriazňami rapsodického počasia.

Snímka má však jednu malú chybičku krásy. Vždy som a chystala ku kritike zvukovej zložky v slovenských filmoch a televíznych seriáloch. Na tie sa pre istotu nepozerám a keď tak trpím. Zvuk je vo väčšine prípadov katastrofálny. Po prvé je to šlendriánska robota a po druhé nová herecká generácia, až na malé výnimky, nevie artikulovať. Pri tejto snímke sa však zvuk už nedá obísť. Herecké výkony sú civilné a vyrovnané, Zuzana Fialová zahrala som part citlivo a pravdivo, neherci sa jej mimoriadne dobre vyrovnali. Horšie je to už so zvukom. Kým Miške, Alžbetke a otcovi je celkom dobre rozumieť, matke Romane a Eliášovi často vôbec. Je celkom možné, že si režisér v pri nehercoch dal väčšiu námahu pri artikulácii, ale na takú skúsenú herečku ako je Zuzana Fialová sa spoľahol, nevediac, že na Slovensku sa zvukoví majstri vytratili. Buď už niet náhrady alebo je to lajdáctvo. Nemyslím si však, že by debutujúci režisér toto bol zanedbal, len sa jednoducho spoľahol na prácu zvukára. Mal by si dať v budúcnosti dať väčší pozor, lebo nekvalitný zvuk film trochu znehodnotil.

Sumarizujúc: dielko Od marca do mája je prínosom do portfólia slovenských príbehov realizovaných v českej produkcii, lebo nevšedným a nenápadným spôsobom predostiera život jednej súdržnej rodiny, kde panuje láska, porozumenie a ľudskosť. A čo je najpodstatnejšie len tak mimochodom naznačí, že deti z tak čestnej a slušnej rodiny asi nebudú feťáci, vagabundi, zlodeji a nenaplnia preplnené väznice. A to je, napriek niektorým výhradám, nie málo na film, v ktorom sa o deji dá hovoriť len poskromne.

Od marca do mája (March to May), Česko, 2024
Dĺžka: 85 minút
Réžia: Martin Pavol Repka
Scenár: Martin Pavol Repka
Kamera: Tomáš Šťastný
Hudba: Richard Mašata
Hrajú: Zuzana Fialová, Jozef Abafi, Natália Fašánková, Jana Markovičová, Damián Humaj
Produkcia: Tomáš Pertold
Strih: Benjamín Kolmačka
Zvuk: Kryštof Blabla
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 27. marca 2025
Foto: ASFK