Rave párty niekde v bezmennej púštnej oblasti Maroka. Najprv vidíme, ako sú obrovské reproduktory veľmi ticho a odhodlane umiestňované uprostred rozľahlej planiny. Kamera ukazuje iba silné, životom opotrebované ruky a paže. Následne začne búšiť elektronický rytmus, zatiaľ čo sa titulky prelínajú s telami oduševnených tanečníkov. So svojím štvrtým celovečerným filmom Sirât získal režisér Oliver Laxe tento rok v Cannes Cenu poroty za najlepší film. Príliš veľa informácií o dianí by však znížilo dopad tejto archetypálnej drámy.

Ľudia sa zhromaždili zo všetkých kútov sveta, aby sa zúčastnili rave party v marockej púšti. Luisa (Sergi López) však hudba príliš nezaujíma. Pricestoval sem so synom Estebanom (Brúno Núñez), aby našiel svoju dcéru, ktorá pred niekoľkými mesiacmi bez stopy zmizla. Ale nech sa na kohokoľvek opýta, nikto ju nevidel a nikto mu nevie pomôcť. Keď sa rave party predčasne ukončí, ostatní sa rozhodnú cestovať ďalej do púšte, aby sa zúčastnili ďalšej akcie. Luis a Esteban ich spontánne nasledujú, pretože v nich vidia poslednú nádej na nájdenie nezvestnej dievčiny. Cesta je dlhá, nebezpečná a na jej konci nezostane nič rovnaké...

Samotnému sujetu predchádza definícia pojmu „Sirat“. V islame je to most medzi peklom a rajom; tenký ako vlas a ostrejší ako meč. To prirodzene vytvára očakávania extrémnych situácií, ktoré čakajú protagonistov. Úvod filmu pritom jasne hovorí, že Sirat možno definovať skôr tranzovým pohybom než klasickým rozprávaním. A skutočne je vo filme málo scén, ktoré by neboli otvorené viacerým interpretáciám. Sirat sa zdanlivo vyhýba akémukoľvek explicitnému naratívnemu postoju, prakticky po celé trvanie stopáže sa mu pritom darí prekvapovať. Niektorým divákom bude určite vadiť fakt, že rozprávanie chvíľu akoby len prešľapovalo namieste. Jeho trvanie je necelé dve hodiny, no prvá polovica je na zlomové udalosti skôr chudobná. Laxe sa začína zameraním sa na rave party, ktorej sa zúčastňuje skutočne široká a rôznorodá škála ľudí. Nedozvieme sa o nich takmer nič. Kto sú a odkiaľ pochádzajú, prečo niektorým z nich chýbajú končatiny, to všetko zostáva rovnako nejasné ako ich osudy. Občas sa objavia malé náznaky charakterizácie, ale vonkoncom tu máme do činenia predovšetkým s nesúrodým kolektívom, ktorý je súčasťou spoločného zážitku, nie s jednotlivcami.

Sirat je preto do istej miery len ťažko opísateľný film. Evokuje Friedkinovu Mzdu strachu (1977) a Antonioniho film Zabriskie Point (1970); apokalyptická akcia so spaľovacím motorom ako zo série Mad Max sa stretáva s meditatívnou námesačnou filmografiou thajského režiséra Apichatponga Weerasethakula. V neposlednom rade je Sirat dielom o podmanivej sile púšte, v ktorej sa pohyb, moderné technológie a večné mýty spájajú do nemilosrdnej trblietavej búrky ľudských osudov. Toľko ospevovaná nepredvídateľnosť filmu predstavuje, bohužiaľ, dvojsečnú zbraň. Zvraty v rozprávaní po prvotnom prekvapení vyvolávajú dojem, že fungujú na úkor scenáristickej zmysluplnosti či logiky chovania postáv. V opačnom prípade by Laxe len horko ťažko dostal svoje postavy do kľúčových krízových situácií. Laxeho dôraz na symbolický dopad a mystický diskurz sa občas stáva až príliš zrejmý. Prebiehajúca tretia svetová vojna sa odzrkadľuje len v nesúrodých a nepravidelných rádiových vsuvkách, po zvyšok filmu zostáva najmä významovým rámcom.

Odkaz na súčasnú realitu však film opakovane nepochybne ovplyvňuje - no nikdy nie je dotieravý ani didaktický, ale táto psychedelická karavána sa jednoznačne pretína s prítomným okamihom, s autoritárstvom, so svojvôľou armády a partizánov, ale aj s utečeneckými hnutiami a púťami, ktoré križujú Afriku. Do veľkej miery je Laxeho film opakom úniku od reality. Je presiaknutý uvedomením si katastrofickej povahy súčasnosti.

Sirat (Sirāt). Španielsko, Francúzsko, 2025
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Oliver Laxe
Scenár: Oliver Laxe, Santiago Fillol
Kamera: Mauro Herce
Hudba: Kangding Ray
Strih: Cristóbal Fernández
Zvuk: Laia Casanovas
Kostýmy: Nadia Acimi
Produkcia: Agustín Almodóvar, Pedro Almodóvar, Xavier Font, Oliver Laxe, Oriol Maymó, Mani Mortazavi, Andrea Queralt
Hrajú: Sergi López, Bruno Núñez, Stefania Gadda, Jade Oukid, Richard Bellamy, Tonin Janvier, Joshua Liam Herderson, Ahmed Abbou
Distribúcia: Filmtopia
Premiéra v SR: 9. októbra 2025
Foto: Filmtopia, ČSFD cz.