Po minuloročnej storočnici, ktorá uplynula od smrti spisovateľa Franza Kafku (1883-1924) a priniesla do kín film Nádhera života (2024) a seriál Kafka (2024), oba tituly nemecko-rakúskej proveniencie, máme príležitosť pripomenúť si ikonickú postavu v novom projekte režisérky Agnieszky Holland a scenáristu Marka Epsteina. Ich snahou bolo vo filme Kafka zachytiť jeho vnútorný svet, nadčasovosť tvorby a tiež dobu, ktorú tak dokonale približuje jeho trojdielny knižný životopis nemeckého historika Reinera Stacha.

Metóda „drobných čriepkov“ , kombinácia životopisných dát, fiktívnych situácií, s dôrazom na odkrytie jeho povahy, názorov a imaginácie, predstáv a vízií, mala a mohla byť s ohľadom na skúsených tvorcov objavná a novátorská. V tomto ohľade sú kvality filmu kolísavé, čosi sa podarilo, ale skôr sa pohybujú na úrovni predošlých pokusov. V rôznej miere všetky spravidla podľahnú diktátu životopisných okolností, popisom rodinných vzťahov, diktátorského otca, prejavujúceho pramálo pochopenia pre Franzove spisovateľské ambície, vzťahu s obľúbenou najmladšou sestrou Ottlou alebo jeho úzkosti zo vzťahov s potenciálnymi partnerkami. Skladať Kafkov portrét z týchto scén a zároveň hľadať prieniky do jeho vnútorného sveta je značne krkolomná záležitosť. Odčítať ju z jeho tvorby je náročné, lebo pri mnohovrstevnatej metaforickosti, ostane vždy len jednou z mnohých interpretácií.

Kafka žil na rozhraní dvoch svetov, končiaceho 19. storočia a rýchleho nástupu 20. storočia s jeho začínajúcou modernizáciou, industrializáciou a mechanizáciou, politickými a spoločenskými zmenami a všetkým, s čím sa malý človek, pevne ovládaný patriarchálnym rodinným dusnom musel vyrovnávať. Dôležitú rolu v jeho živote i tvorbe zohrala Praha, kde existoval starý, tajomný svet, často už postihnutý rozkladom, v tesnej blízkosti nového spoločenského optimizmu prvej republiky a nových priestorov, stvorených architektonickou odvahoumladých avantgardistov.

Táto línia je vo filme prítomná. Pracuje v robotníckej poisťovni, kde stále vládne starý rakúsko-uhorský poriadok a hierarchia, zastúpená váženými, obstarožnými pánmi, ktorým sa má vzdávať povinná úcta. Kafka sa však vzpiera, pri jednom z takýchto nástupov sa začne nekontrolovane smiať a musí sa vzdialiť. Inšpiruje sa novými trendami kultivácie tela, cvičí a zároveň pri spoločnom stolovaní odporučeným žuvaním jedla uvádza otca do zúrivosti. Otec ho poverí vedením malej továrne na azbest a keď sa dostáva do problémov, núti ho vzdať sa verejného čítania jeho novely a odpochodovať do továrne. Ottla protestuje, Franz neodporuje. Jeho svetom je pražská bohéma, prostredie židovských literátov a hlavne priateľ Max Brod. Ten neomylne pochopí, o aký talent u Kafku ide a snaží sa mu všemožne pomáhať. Výjav z jeho poviedky V trestaneckom tábore, kde je väzeň mučený naprogramovanoumašinou, je vo filme dokonca inscenovaný. Je tu i scéna, kedy Max Brod s manželkou a kufrom s Kafkovými rukopismi uteká posledným vlakom z Prahy, aby sa zachránil pred nacistami.

Značná časť je venovaná aj jeho vzťahu s Felice Bauerovou, Brodovou sesternicou. Zoznámia sa uňho pri jej návšteve Prahy, plánuje dokonca odchod do Berlína, kde žije, ale nakoniec, v poslednej chvíli, za prítomnosti oboch rodín, kedy má dôjsť k zasnúbeniu, panicky všetko odvoláva. Vo veľmi stručných obrysoch je tu i zoznámenie s Milenou Jesenskou a krátky milostný vzťah. Dora Diamantová sa už do konceptu nevošla.

Rozprávanie sa útržkovite vracia aj do detstva, je tu známa scéna, keď ho otec v noci vystrčí na tmavú chodbu domu, lebo má pocit, že táto skúsenosť z neho vychová chlapa. Hodí ho do vody na plavárni, lebo len takto sanaučí plávať. Túto líniu dopĺňajú aj ilustráciezachovaných fotografií, ktoré film oživuje. Ďalší známy fragment inšpiruje jeho popis cesty do školy s rodinnou slúžkou.

Všetko smeruje k prvým príznakom tuberkulózny, chŕlenie krvi i ukážky dobového liečenia, pneumotoraxu a alkoholových injekcií. Dostane sa i na jeho cestu do nepomenovaných Tatranských Matliarov , opäť v krátkom šote, kde Kafka figuruje už ako ťažko chorý, prenášajú ho do kolečkového kresla, čo nie je úplne presné, v Tatrách sa ešte zúčastňoval aj lyžiarskych pretekov, čo možno nie je až také dôležité, ale je zrejmé, že práve tu, medzi smrteľne chorými pacientami pochopil, o akú vážnu chorobu vlastne ide.

Záverečná časť, kde sa hovorí o umieraní je asi najpôsobivejšou, tento druh emocionálne vypätých scén vieAgnieszka Hollandová inscenovať naozaj virtuózne. Čo sa do filmu určite nehodilo je súčasná reflexia Kafkovho „dedičstva“. Prechádzka Kafkovým pražským múzeom s hordou turistov, vyzbrojených mobilmi, pojedanie hamburgerov v „Kafka bare“, je nejakou samostatnou kapitolou o komerčnom spracovaní , využití a zneužití jeho pamiatky. Takto vystavané „catch all“ leporelo od povrchného paberkovania životom Franza Kafku, zachraňuje Hollandovej cit pre budovanie atmosféry, citlivé riadenie vizuality a skvelý casting. Týka sa to najmä nemeckého herca Idana Weissa v roli Kafku a Petra Kurtha v roli otca. Typovo presná je i Carol Schulerová v roli Felicie Bauerovej, v malých roliach sú zapamätateľní i Ivan a Josef Trojanovci, Vladimír Javorský ako Kafkov nadriadený v poisťovni.

Vo filme nie je v podstate nič z Kafkovho života, čo by aj nevedel hoci aj priemerne informovaný záujemca o jeho tvorbu. Treba preto pripomenúť svieži dokument Pavla Šimáka Franz Kafka – známy neznámy (2024), ktorý vyrobila Česká televize vo francúzsko-nemeckej koprodukcii. Ako sprievodca tu vystupuje spomínaný Reinhard Stach a zveruje sa s tým, že po sérii tupých variácií v neznesiteľných rozmeroch, prahne po niečom aspoň miniatúrne novom, lebo všetci vieme, že v tieni mohutného kafkovského mýtu sa samotná postava vytrvalo vytráca. Film Franz ani jemu v tejto túžbe a potrebe veľmi nepomohol.

Franz (Franz K), Česko, Nemecko, Poľsko, 2025
Dĺžka: 127 minút
Réžia: Agnieszka Holland
Scenár: Marek Epstein, Agnieszka Holland
Kamera: Tomasz Naumiuk
Hudba: Maria Komasa-Łazarkiewicz, Antoni Komasa-Łazarkiewicz
Casting: Madla Zachariášová
Strih: Pavel Hrdlička
Zvuk: Marek Hart, Michaela Patríková, Tomáš Bělohradský
Scénografia: Henrich Boráros
Masky: Gabriela Poláková
Kostýmy: Michaela Hořejší Horáčková
Produkcia: Šárka Cimbalová, Agnieszka Holland
Hrajú: Idan Weiss, Jenovéfa Boková, Ivan Trojan, Josef Trojan, Vladimír Javorský, Karel Dobrý, Stanislav Majer, Juraj Loj, Ondřej Malý, Anita Krausová, Emma Smetana, Jan Budař, Tomáš Dalecký, Pavel Šimčík, Filip Kaňkovský, Sandra Korzeniak, Peter Kurth, Daniel Dongres, Katharina Stark, Sebastian Schwarz
Distribúcia: Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 2. októbra 2025
Foto: Magic Box Slovakia