Najvýraznejšou devízou filmov amerického režiséra Wesa Andersona je ich originálna poetika, označovaná ako postmoderná kumulácia štýlov, zjednotená vizuálnou koncepciou. Napĺňa ju hrou s panoptikálnou “vintage” imagináciou a pre inšpiráciu siaha do minulých desaťročí, rokov 50. i 60., vždy podľa potreby pre výpravu svojich veselo výstredných príbehov. S malými výnimkami sa v našej distribúcii premietali takmer všetky jeho filmy, počínajúc Takou zvláštnou rodinkou z roku 2001. Minulý rok to bol Asteroid City (2023). Keby sme mali hľadať paralelu jeho tvorivého myslenia a postupov, možno by sme ju našli u francúzskeho režiséra Jeana- Pierre Jeuneta a jeho Amelii z Montmartru (2001).Fénické sprisahanie malo premiéru na tohtoročnom festivale v Cannes, v hlavnej súťaži.

V roli hlavnej postavy, podnikateľa Zsa-zsa Kordu sa predstavil Benicio Del Toro a vedľa neho celý rad hviezd, vrátane Toma Hanksa, Scarlett Johansson, Benedicta Cumberbatcha, Riza Ahmeda, Briana Cranstona,Willema Dafoa a ďalších. Korda je výstredný vizionár s veľkými plánmi a ťažkosti s ich financovaním ho vedú na cesty za hľadaním investícií a investorov. V ceste mu stojí nespokojné konzorcium na čele s Excaliberom (Rupert Friend, známy zo seriálu V mene vlasti) s obavami o rozsah a legálnosť Kordových podnikateľských eskapád. Na stretnutie s princom Faroukom (Riz Ahmed) si Korda dáva šiť tradičný odev a po obhliadke nedostavaného tunela pre železnicu, ho učí hrať basketball. Za dedičku svojho impéria určil jedinú dcéru Liesel (Mia Threapleton, dcéra herečky Kate Winslet).Tá chvíľu vzdoruje otcovmu želaniu, lebo svoju budúcnosť vidí ako mníška oddanosti Bohu, ale nakoniec súhlasí a sprevádza ho po cestách za investormi. Jeho ďalších deväť synov ostáva mimo obliga.

Korda má plán s presným percentuálnym určením financovania, ktoré očakáva od jednotlivých donorov. Od Farouka smeruje k Marseille Bobovi (Matthew Amalric), majiteľovi nočného klubu. Na úvod ponúka hosťom coctail a Liesel namieta, že nikdy tvrdý alkohol nepila, okrem piva s otcovým tajomníkom, Nórom Bjornom Lundom (Michael Cera). V podniku sa strhne prestrelka, vpadnú tam teroristi so snahou okradnúť hostí. Korda je postrelený a možnosť, že Marseille Bob prispeje niečím do jeho plánu sa radikálne znižuje.

Do popisu cestovného itineráru sú včlenené čierno-biele retro scény, výjavy z Kordovej minulosti i ceste do nebeských výšin za najvyšším. V jednej z nich, z detstva Liesel, sa rozplieta rodinné zázemie. Ako malé dievčatko rozpráva o spomienkach na rodičov a hlavne matku (Charlotte Gainsbourg), ku ktorej otec nebol dvakrát vľúdny a stojí preto pred súdom. V roli žalobcu figuruje Knave (Willem Dafoe). Prizná jej, že matka je mŕtva. Podvádzala ho a tak ju zabil jeho vtedajší tajomník.

Korda sa vydá za sesternicou Hildou (Scarlett Johansson) a ponúka jej manželstvo. Potrebuje na stavbu železničného tunela jej pozemky. Vyhodí ho. Prsteň, ktorý jej daroval bol falošný. Prikáže, aby sa súkromné lietadlo otočilo. Vracajú sa domov. V diplomatickej pošte našiel správu o nariadení, ktorý schválil parlament. Je to nový problém pre jeho podnikanie. Hrozí mu zabavenie majetku a väzenie. Na lietadlo však zaútočí stíhačka a havaruje. V džungli otec s dcérou zistia, že Bjorn je špión. Zachraňujú ich teroristi z nočného baru. Spolu s Liesel prichádza Korda do kláštora, aby sa dal pokrstiť a presvedčil tak dcéru vzdať sa myšlienky na odmietnutie dedičstva. Zo safe vyberajú krabicu s rodinnými relikviami, ktoré jej odkázal. Dej sa prenáša do paláca v púšti. Patril Kordovým predkom. Tam sa koná jeho krst a zíde sa celá rodina. Vyhlasuje, že predá všetky svoje podnikateľské akvizície, aby sa dokončila železnica, predstavená obrovským modelom na javisku palácového divadla, kde vo veľkom štýle ukončí život jeho brat Nubar (Benedict Cumberbatch). Práve ten stál za sériou atentátov na Kordu.

Interpretácia zložitého príbehu s najrôznejšími odbočkami, retrospektívami a vysvetlivkami je v podstate len nosičom pre atraktívnu bizardnosť jednotlivých postáv a situácií, do ktorých sa dostávajú. Brat Nubar má podobu hypnotického zloducha s démonickým pohľadom, akoby vstrihnutým z hororov 30. rokov, Liesel zase pripomína druh Almodóvarových dekadentných mníšok s fajkou v ústach a dýkou za chrbtom. Chutná je i sesternica Hilde, Nemka s tradičným účesom kyprých a prísnych matiek, vojensky strohých, ale zvodných. Excaliber za sporo nasvieteným stolom, odkiaľ spolu so suitou dôsledne stopuje Kordu, má zase hrozivý pôvab mccarthyovských vyšetrovateľov, situovaných do protikomunistických 50. rokov.

Wes Anderson so spoluscenáristom Romanom Coppolom (syn Francisa Forda Coppolu) vytvorili svet, ktorý v niečom pripomína rozprávku o naplnení hrdinskej misie a preto je potrebné absolvovať cestu s prosbou o pomoc. Rovnako by sa pôvod tohto naratívneho modelu dal hľadať v mytologických príbehoch. "Duch doby" by sa asi najpresnejšie mohol situovať na prelom 19. a 20. storočia, kdesi, kde sa lámala civilizačná hranica medzi západom, omámeným priemyselnou revolúciou, ranným kapitalizmom a nadšeným podnikaním a východom, zovretým do vlastných tradícií, s minimálnou šancou pripojiť sa k rýchlemu západnému pokroku. Jedna strana druhú v mnohom fascinovala a verzie toho, ako si navzájom vychádzali v ústrety je zdrojom pôvabnej naivity, kropenej čiernym humorom. Korda je zamilovaný do svojej predstavy o výstavbe tunela popod púšť a modernizácie Egypta, s ktorým sa spája časť histórie jeho rodiny a princ Farouk sa dá doviesť až pod basketballovým kôš. Účelovo obaja tvorcovia pracovali aj s príjemnou a zábavnou verziou naivity v predstavách vizionára Kordu, pragmatika i zasneného dobráka zároveň. Interpretovať konkrétne historické obdobia v zábavných verziách, pripomínajúcich trocha karneval masiek, prevlekov do štylizovaných kostýmov a kulís, je súčasťou nielen postmodernej hry, ale možno i prejavom slobodnej možnosti satirizovať čokoľvek, cirkev, vládu i zástupcov kapitálu, dokonca i « božskú elitu ».

Nakoniec sa Korda vzdá veľkej časti majetku a skromne podniká vo vlastnej reštaurácii. Spolu s Liesel hrajú po večeroch karty. Jeho “fénický plán” (tu ide o posun prekladu, pretože sa hrá o pláne a sprisahanie je len vedľajším motívom) so snahou rozpútať v Egypte a okolí prosperitu a dať podnikaniu nové impulzy, sa realizuje v trochu inom, viac charitatívnom duchu, s dôrazom na rodinné hodnoty. Liesel sa postará aj o svojich deväť bratov a venuje sa ich výchove. Dobová tlač hlási, že je koniec otroctvu a nastáva čas, kedy nevoľníci za svoju prácu dostanú i plácu.

Film je premysleným a s gustom realizovaným “andersonovským plánom”. Iste poteší jeho fanúškov, ale tým ostatným sa môže zdať, že intenzita jeho orginálnej imaginácie sa akosi zastavila a nedosahuje efekty, na ktoré sú jedni i druhí zvyknutí. Možno je to len pozastavenie pri štarte do nejakej novej fázy jeho obdivuhodnej tvorby. A možno len jednoduché vyčerpanie. Aj to je však dôvod, prečo s napätím čakať na jeho ďalší film.

Fénické sprisahanie (The Phoenician Scheme), USA, 2025
Dĺžka: 101 minút
Réžia: Wes Anderson
Scenár: Wes Anderson, Roman Coppola
Kamera: Bruno Delbonnel
Hudba: Alexandre Desplat
Strih: Barney Pilling
Zvuk: Christopher Scarabosio
Scénografia: Adam Stockhausen, Anna Pinnock
Masky: Heike Merker, Valeska Schitthelm
Kostýmy: Milena Canonero
Produkcia: Wes Anderson, Steven Rales
Hrajú: Benicio Del Toro, Mia Threapleton, Michael Cera, Scarlett Johansson, Benedict Cumberbatch, Rupert Friend, Tom Hanks, Bryan Cranston, Riz Ahmed, Mathieu Amalric, Jeffrey Wright, Richard Ayoade, Willem Dafoe, F. Murray Abraham, Charlotte Gainsbourg, Antonia Desplat, Tonio Arango, Aysha Joy Samuel, Imke Büchel, Bill Murray, Imad Mardnli, Jaime Ferkic, Sabine Hollweck, Kit Rakusen, Max Mauff, Mohamed Belhadjine, Philipp Droste, Stéphane Bak, Sébastien Fouassier
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 5. júna 2025
Foto: CinemArt SK