Na počiatku bola rovnomenná knižná-fi sci-fi séria, po tomto roku si už môžeme vychutnávať i seriálové spracovanie, ktoré vzniklo pod taktovkou Apple TV+. A to ju jej autor, americký spisovateľ Hugh Howey, spočiatku ani nezamýšľal ako ságu a krátky príbeh sa až zásluhou nečakanej popularity rozrástol v čosi viac – konkrétne v trojicu pozitívne prijatých sci-fi románov. Ako je na tom prvá séria seriálu a darí sa jej zmysluplne prenášať autorove idey do filmovej podoby?

Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond udelil v nedeľu (24.9.23) na 34. ročníku Igricov - výročné národné ceny za film a televíziu a tvorivé prémie, Ceny Jána Fajnora a Ceny filmovej kritiky. Ocenenie Igricmi, ktoré prežilo zákazy, nepriazeň, zložité spoločenské a politické etapy, napriek tomu nezaniklo, vždy zdvihlo hrdo hlavu a každoročne dokazuje akú dôležitú úlohu zohráva v živote filmárov, audiovizuálnych tvorcov a celej tvorivej obce. Každoročné hodnotenie domácej audiovizuálnej tvorby má niekoľko dôležitých poslaní: zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Diskusia o dielach, ktoré rezonovali v spoločnosti je dôležitým hybným prvkom v demokratizácií spoločnosti a k odstraňovaniu rôznych nezdravých foriem akými sú aj napr. diskriminácia, xenofóbia a rasizmus.

V prípade domácej či českej kinematografie, skutočne nevidíme veľa presahov do žánru vedeckej fantastiky, a ak by sme si aj chceli spojiť science-fiction s tunajším filmom, museli by sme sa presunúť do dôb socializmu, keď v československej produkcii vznikali dnes už legendárne sci-fi komédie v réžii Václava Vorlíčka, Oldřicha Lipského či Jindřicha Poláka. Ako seriózny žáner však sci-fi v našich končinách veľké zastúpenie nemá. Bod obnovy teda predstavuje ambiciózny pokus priniesť do českého a slovenského filmu čosi nové.

Jomkipurská vojna sa začala 6. októbra 1973, keď koalícia Egypta, Sýrie a Jordánska napadla, v deň najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia), Izrael. Bola to v poradí už piata izraelsko - arabská vojna, Izrael zvíťazil, ale zaplatil za to veľkými stratami. Na čele krajiny stála už smrteľne chorá, v tom čase 75- ročná Golda Meierová, žena s veľkým rešpektom a rázna. Bola však obklopená nerozhodnými a hašterivými mužmi a nebyť jej rázneho postoja ktovie, ako by to bolo dopadlo. Nakrútiť tento krátky, ale medzinárodne i osobne dôležitý úsek v jej živote i dejinách Izraela, sa rozhodol izraelský režisér Guy Nativ a do hlavnej úlohy obsadil anglickú herečku Helen Mirren. K filmu Golda – železná lady Izraela by sa hodil aj podtitul – Sólo pre Helen.

Asi by sme medzi postavami povojnových slovenských dejín ťažko hľadali človeka, ktorému sa venovala taká sústredená pozornosť ako Alexandrovi Dubčekovi, politikovi, spojenému s liberalizáciou komunistického režimu, ktorý sa ako prvý tajomník Ústredného výboru KSČ (od januára 1968 do apríla 1969) pričinil o výrazné zmeny československej spoločnosti. Zosobňoval veľkú časť nádeje na to, čo Milan Kundera vo svojom texte videl ako novú formu socializmu s ľudskou tvárou, ako kvalitatívne nový stupeň humanizmu na pôde inej, než je kapitalistická. Známy je jeho spor s Václavom Havlom o to, či je možné reformovať komunistický systém a či sú sloboda a demokracia zlučiteľné s kapitalizmom, prostredí zviazanom s komerčnými záujmami, trhom a konzumnosťou.