Zostaviť rebríček krajín, ktoré dokázali najúspešnejšie filmovo a seriálovo vyťažiť znalosti a skúsenosti tajných služieb, by asi nebolo ľahkou úlohou, ale tri miesta na vrchole sú asi jasné – CIA, Mossad a britská MI6. Sieť ich filmových verzií je populárna a široko zdieľaná, podporená najmä v Británii zástupom úspešných autorov špionážnych románov. Mená ako John Le Carré, Ian Flemming, alebo Frederick Forsyth vytvárali tradíciu, na ktorej dnes stojí značná časť príbehov o agentoch a agentkách, bojujúcich v utajení kdekoľvek na svete. Menej známi sú u nás izraelskí autori, z celej plejády je to asi len Daniel Silva a jeho romány Portrét neznámej ženy, Čierna vdova, alebo Violončelistka. Milovníci žánru si však prídu na svoje na streame, či už sú to filmy Operácia Entebbe (2018), Red Sea Diving Resort (2019), alebo seriály Agent (2019) s Sachom Baronom Cohenom v roli najslávnejšieho izraelského špióna Eli Kohena, ktorý sa takmer stal ministrom obrany v Sýrii, dokumentárny Mossad (2017) a, samozrejme, vedie Fauda (2015-2022).

Keď mala Čarovná flauta premiéru vo Viedni v roku 1791, len dva mesiace pred smrťou Wolfganga Amadea Mozarta, bola inscenácia skutočne veľkolepým zážitkom vyznačujúcim sa nákladnosťou a veľkoleposťou v dekoráciách. Klasické dielo, ktoré sa časom kanonizovalo a zaradilo medzi najuvádzanejšie opery na svete. Florian Sigl oživil Čarovnú flautu cez svoj režijný debut ako fantasy materiál, zabalený do rámcového príbehu, v ktorom akoby si podávali ruky Harry Potter a Letopisy Narnie. Siglovo dielo robí z Čarovnej flauty film pre mládež, ktorý na jednej strane rozpráva príbeh dospievania a na druhej strane ho pretavuje do moderného fantasy dobrodružstva. Do akej miery to však funguje?

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno Kráľovstvo ukryté pre zvyškom sveta veľkým múrom. Múr mal slúžiť výhradne na ochranu pred príšerami zvonka, aby sa znovu neopakovala situácia, pred ktorou ho ochránila legendárna hrdinka Gloreth v tisíc rokov vzdialenej minulosti. Obyvatelia Kráľovstva si už však žijú modernejším životom s lietajúcimi „tátošmi“ namiesto tých cválajúcich, televíznymi prenosmi panovníčkiných prejavov, osláv pasovania na rytierov ochranného Inštitútu a s mobilmi v rukách komentujú výber tých najvhodnejších adeptov pre jednotlivé spoločenské funkcie. No stredovek ešte neskončil, stredovek trvá... Generáciu za generáciou boli cvičení rytieri navliekajúci si bežné staromódne brnenia, s mečmi po boku a pokračujúci v hrdinkinom odkaze. Zväčša šlo o následníkov Glorethinej rodovej línie. Aktuálne sa však kráľovná Valerin (v pôvodnom znení Lorraine Toussaint) chystá kontroverzným spôsobom narušiť tradíciu...

Historické filmy napriek svojmu dobovému určeniu, vždy nejakým spôsobom reagujú na konkrétnu spoločensko-politickú situáciu. Ani film Dovbuš nie je výnimkou a alúzia s vojnovým stavom na Ukrajine a bojom za slobodu je zreteľná. Na konci príbehu o hrdinskom zbojníkovi čítame vetu: A boj pokračuje. Uvedenie 24. augusta, v deň, keď si Ukrajina pripomína svoju nezávislosť má svoju nepopierateľnú symboliku.

Najprv vyšiel v roku 1986 román Denisa Johnsona Hviezdy napoludnie. Thriller so špionážnou zápletkou, odohrávajúci sa exotickom prostredí, mal úspech. Nečudo, že po ňom siahla francúzska režisérka Claire Denis a spolu so scenáristami Léou Mysius, Andrewom Litvackom nepochopiteľne presadili dej do so súčasnosti, konkrétne do obdobia pandémie. Pôvodne sa príbeh odohráva počas sandinistickej revolúcii v Nikaraguy. Krajina sa nezmenila, obdobie áno. Tu v tomto výbušnom svete, kde si nikto nemôže byť ničím istý, sa stretne, údajne anglický obchodník s ropou, s mladou americkou novinárkou, ktorá za zvláštnych okolností príde o pas, nemá peniaze a neostáva jej nič len zarábať si ako prostitútka.