Po päťdesiatich rokoch nedobrovoľne strávených v armádnom laboratóriu GUN, desiatkach až stovkách energetických a zbraňových pokusov dostal príležitosť opustiť sklenenú nádobu, čo mu bránila v použití vlastných schopností. John Wick... vlastne pardon... Ježura Shadow (v pôvodnom znení Keanu Reeves), oslobodený zásahom neznámeho hackera do bezpečnostného systému, uniká smerom k brehom Japonska, aby konečne čo najviac pokročil vo svojej vytúženej pomste. Na Zem sa pôvodne dostal spoločne s meteoritom, ktorý dopadol niekde v blízkosti americkej Oklahomy. Bolo mu hneď jasné, že ak sa dostane do rúk pozemšťanov večne vystrašených z čohokoľvek neznámeho, nedovolia mu len tak odísť a budú robiť všetko preto, aby odhalili všetky jeho tajomstvá. Čo však vtedy nečakal, bolo, že medzi ľuďmi nájde aj spriaznenú dušu. Volala sa Maria (Alyla Browne), bola vnučkou šéfa výskumu profesora Geralda Robotnika (skvelý Jim Carrey). Pomohla mu prekonať všetky útrapy, povzbudzovala ho. Dokonca mu aj s dedom rozhodla pomôcť, keď mu hrozil presun na oveľa desivejšie miesto. Vzal mu ju však jeden neopatrný výstrel muža z ochranky a reťazová reakcia, ktorú nešťastne vyvolal...

Náhodou, či zhodou okolností, sa v týchto dňoch, keď prichádza do kín dokument Aruna Bhattaraia a Dorottye Zurbó Agent šťastia, sa v Denníku N v rozhovore Martin Huba pýta, či sme si všimli, že by sa niekto z vládnych politikov spýtal, či sme šťastní. Nazdáva sa, že ani poriadne nevedia, čo to znamená. „Šťastie títo ľudia vidia v tom, že majú viac, než má niekto iný. Lenže vždy bude mať niekto ešte viac“, konštatuje v rozhovore, z ktorého citujeme. Iný kraj, iný mrav. Bhután, malé kráľovstvo medzi himalájskymi vrcholkami, sa pred niekoľkými rokmi rozhodlo, že namiesto ukazovateľa hrubého domáceho produktu je pre nich dôležitejší ukazovateľ hrubého domáceho šťastia. Obyvatelia sa o svoju krajinu starajú, pretože podľa nich majú právo žiť v zdravom prostredí. A šťastím Buthánčanov sa zaoberá aj tento zaujímavý a podnetný dokument, ktorý by si mal pozrieť čo najviac divákov.

Bol to v istom zmysle jej úspešný pohovor na miesto zdravotnej sestry v novom vedeckom projekte na Cambridgeskej univerzite, ktoré ju „vyšvihlo“ až na priekopnícku pozíciu embryologičky. Malej laboratórnej myši, ktorú sa biológovi Dr. Robertovi Edwardsovi (James Norton) práve podarilo oplodniť, sa podarilo nenápadne uniknúť zo sklenenej nádoby. A kým ju pekne na štyroch hľadal na podlahe, narazil na dva trčiace prsty z deravej ponožky na jednej vyzutej nohe Jean Purdyovej (Thomasin McKenzie). Stála tam v porovnaní s ostatnými hľadajúcimi prekvapivo vzpriamene, pokojne a v dlaniach jemne zakrývala protagonistku veľkého úteku. Bob ihneď vedel, že niekoho takto rozvážneho do tímu potrebuje. Koniec koncov, za vyzutú topánku sušiacu sa momentálne na radiátore mohol on sám, keďže nedal Jean inú možnosť, ako vstúpiť do kaluže, pokým ju pred pár minútami nie práve ohľaduplne obiehal na bicykli. Píše sa rok 1968. Cieľom ich výskumu sa má stať oplodnenie in vitro – niečo, čo im médiá, vláda, cirkev, aj podporné komisie na financovanie budú poriadne komplikovať. Svojho spojenca, našťastie, nájdu v pôrodníkovi Patrickovi Steptoeovi (Bill Nighy), ktorý sa nebojí vyskúšať aj inovatívne chirurgické metódy, ak existuje šanca, že dokážu pacientkam pomôcť...

Nový animovaný vianočný film spoločnosti Netflix je debutom režiséra Simona Otta, ktorý už však svoje skúsenosti s réžiou animovaných snímok okúsil v populárnom seriáli Love,Death & Robots. Zaslúžil si teda svoju príležitosť, ktorá prišla vďaka scenáru Richarda Curtisa, autora populárnych britských romantických komédií, ale aj divácky úspešného vianočného filmu Láska nebeská. Curtis, ktorý je okrem iného známy aj ako spoluautor legendárnej postavičky Mr. Beana, v prípade filmu Vtedy na Vianoce adaptoval vlastnú detskú knižku, a tak je viacej ako jasné, že tento jeho najnovší počin bude určený skôr mladším divákom, čo však neznamená, že si vo filme svoje nenájdu aj starší diváci, prípadne rodičia.

Pôvodom španielsky režisér Jaume Collet-Serra dokázal, že vie nakrútiť svižnú a solídnu žánrovku už niekoľkokrát. Azda aj preto boli očakávania od filmu Príručák vysoké a diváci sa tešili na akčnú jazdu v štýle 90. rokov. Padli porovnania so Smrtonosnou pascou, ale ak by sme chceli film skutočne porovnávať s touto akčnou klasikou, museli by sme spomenúť pokračovanie Smrtonosnej pasce, ktoré sa rovnako ako tento snímok odohráva na letisku vo vianočnom období. A áno, rovnako ako John McClane zo zmieňovaného filmu je aj Ethan Kopek obeťou okolností, no v tomto bode sa väčšina podobností končí. Snímka totiž nie je len ďalšou variáciou na slávnu akčnú klasiku a i keď si zo známych deväťdesiatkových klasík čosi požičiava, je moderným a dynamickým filmom, ktorý sa prihovára aj súčasnému divákovi.