Po úspešných adaptáciách prvých štyroch bestsellerových kriminálnych románov Jussiho Adler-Olsena ktoré sa dostali do kín ako Žena v klietke (Kvinden i buret, 2013), Zabijaci (Fasandræberne 2014), Odkaz vo fľaši (Flaskepost fra P ,2016) a Zložka 64 ( Journal 64, 2018), sa v roku 2021 dostala do kín aj piata adaptácia s názvom Marco (Marco effekten) Tá však nedokázala kvalitatívne nadviazať na svojich predchodcov, získala od kritikov aj divákov veľmi zmiešané hodnotenia a finančne tiež zaostala za očakávaniami. Nesmierny, pod režijnou taktovkou Ole Christiana Madsena je najnovším prírastkom do tejto série, adaptáciou rovnomenného románu dánskeho bestsellerového autora Jussiho Adler-Olsena. Kniha je teda šiestym dielom série „Prípady oddelenia Q“ o špeciálnom vyšetrovateľovi Carlovi Mørckovi v Kodani. Po snímke Marco z roku 2021 je zároveň druhým filmom s UlrichomThomsenom v úlohe hlavného vyšetrovateľa.

Otázka, čo je na živote a skutkoch sériových vrahov také zaujímavé a fascinujúce je, samozrejme, legitímna a s filmami Miki a Černák úzko súvisí. Ide o ľudskú potrebu konzumovať dramatické príbehy, absolvovať s nimi vzrušujúcu dávku bezpečného strachu a v prípade slovenského mafiána z Telgártu Mikuláša Černáka je to možno i ironicko-nostalgická potreba vrátiť sa do desaťročia, ktoré znova ide do módy, podobne, ako sa doteraz v istých časových amplitúdach vraciame do rokov šesťdesiatych. Boli to totiž formatívne obdobia, kedy sa mnohé menilo a nadobúdalo nové formy, do popredia sa dostávali noví ľudia, nové triedy a nové kritériá spoločenského i ekonomického úspechu.

Do školy sme sa v posledných rokoch asi najvýraznejšie dostali dvakrát, s maďarským filmom Bez dychu (2023) mladej režisérky Katalin Moldovai, ktorý bol ocenený na minuloročnom MFF Art filme a potom s nemeckým filmom Zborovňa (2023) režiséra Ilkera Cataka. V prvom je hlavnou hrdinkou učiteľka literatúry Ana, ktorá v rámci výuky o francúzskych prekliatych básnikoch odporučí študentom film Agnieszky Holland Úplné zatmenie o vzťahu Arthura Rimbauda a Paula Verlaina. Ozvú sa rodičia a nastane zápas Any proti vedeniu školy, kolegyniam i rodičom. V druhom sa zase mladá učiteľka Carla dostáva do konfliktu so všetkými kvôli snahe o odhalenie krádeží peňazí. Na vinníčku príde, ale ukáže sa, že obhájiť pravdu vôbec nie je jednoduché. Tento kontext je dôležitý aj preto, aby dôsledne vynikli špecifiká a výnimočnosť filmu Armand. Je to debut vnuka Liv Ullmannovej a Ingmara Bergmana Halfdana Ullmanna Tondela, syna ich dcéry Linn. Za film si z minuloročného festivalu v Cannes odniesol Zlatú kameru. A tiež sa celý odohráva v škole.

Londýn, koniec roka 1940. Nemecké letectvo intenzívne bombarduje mesto. Deti, starší ľudia a najmä ženy drúce v továrňach na výrobu delostreleckej munície prežívajú zo dňa na deň v atmosfére úplného nepredvídateľného chaosu. Malý deväťročný George (skvelý Elliott Heffernan), syn belošskej speváčky a tanečníčky Rity (Saoirse Ronan), ktorého černošský otec Marcus (CJ Beckford) bol z krajiny deportovaný na Grenadu ešte pred jeho narodením, sa musí pripraviť na nevyhnutné, snáď len dočasné odlúčenie od rodiny k opatrovateľom, čo sa oňho aj o veľké množstvo iných detí v podobnej situácií vraj budú starať niekde na oveľa bezpečnejšom vidieku.

Americký režisér a scenárista Leigh Whanell je jednou z tvárí moderného hororu a spolu s Jamesom Wanom priniesli do hororového sveta filmy ako Saw či Insidious. Tretie pokračovanie filmu Insidious si už Whanell režíroval sám a prešiel tak od spisovateľského stola priamo za kameru. V roku 2020 režíroval film Neviditeľný muž, ktorým vzdával poctu klasickej snímke z roku 1933, zatiaľ čo jeho aktuálne dielo Vlčí muž odkazuje k ďalšej klasike štúdia Universal s roku 1942. Zdá sa teda, že Whanell oprášil staré klasické filmy zo série takzvaných „Universal Monsters“ a pokúša sa ich obliecť do nového, modernejšieho šatu.