Najkontroverznejší Star Wars seriál, no súčasne asi dielo, ktoré je vhodné posúdiť na vlastnej koži než ho rovno odpíšete. Tak sa dá definovať Star Wars: Akolytka, ktorá to mala ťažké od samého začiatku. Kritika sa v jej prípade začala valiť od prvého traileru a nijak ju neumiernilo ani vydanie. Je to však skutočne až taká pohroma alebo je odpoveď trochu komplikovanejšia? To druhé je, samozrejme, správne.

Cooper (skvelý Josh Hartnett) je tak trochu otec na baterky. Vo svojom doterajšom živote nemal veľmi možnosť tráviť toľko času so svojou dvanásťročnou dcérou Riley (Ariel Donoghue), koľko by si naozaj zaslúžila. No dnes, ako určitú odmenu za dobré známky a vôbec to, že dokázala doposiaľ celkom dôstojne čeliť nepríjemnostiam so školskou šikanou, berie ju na veľkolepý koncert milovanej speváčky Lady Raven (Saleka Shyamalan). Dievča je nadšené skoro zo všetkého, čo sa vo vypredanej aréne deje. To Cooper, snažiaci sa občas až silene tváriť, že celé to fanúšikovské šialenstvo viditeľné všade naokolo je zábavne nákazlivé dokonca aj preňho, v skutočnosti pociťuje značný nepokoj. Obzvlášť, keď vidí pri každom vchode do arény stáť po zuby ozbrojené policajné jednotky a vyšetrovateľov príležitostne si z davu odchytávajúcich mužov stredného veku. Šťastnou náhodou sa Cooperovi podarí vydolovať z priateľsky naladeného predavača tričiek Jamieho (Jonathan Langdon) zopár informácií. Vraj sa to všetko deje kvôli sériovému vrahovi s prezývkou Mäsiar. Kúpil si lístok na túto show a polícia ho tak má v uzavretej aréne vo vopred „dôkladne“ nachystanej pasci...

Medzinárodný filmový festival Cinematik už tradične prináša aj súťaž špičkových nových európskych filmov pod názvom Meeting Point Europe. Inak to nebude ani počas 19. ročníka festivalu, ktorý sa v Piešťanoch uskutoční od 10. do 15. septembra 2024. V hlavnej súťažnej sekcii Cinematiku sa tento rok stretne pestrý výber filmov od talentovaných, prevažne mladých filmárov a filmárok. Viaceré z nich sa už môžu pochváliť prestížnymi cenami z filmových festivalov v zahraničí, ale aj silným hereckým obsadením.

O treťom filme Vlny režiséra a herca Jiřího Mádla (predošlé Pôjdeme k moru, Na streche) sa od uvedenia na festivale v Karlových Varoch už veľa popísalo. Film, v súčasnosti viac ako potrebný, mal na festivale mimoriadny úspech, získal si predovšetkým srdcia publika, ktoré mu udelilo svoju cenu. Hovorí sa, že je to cena najcennejšia. S búrlivým rokom 1968 sme sa ani v literatúre, ani vo filme ešte celkom nevyrovnali. Je ešte veľa čo by bolo nutné o tomto období spracovať a povedať. Jiří Mádl sa na nakrútenie tohto projektu pripravoval od roku 2009, preštudoval si množstvo materiálu a hovoril najmä s hrdinami tejto drámy odohrávajúcej sa počas Pražského jara a následnej okupácie. Je to skutočný príbeh redaktorov slávnej redakcie Medzinárodného života Československého rozhlasu.

Bol to vlastne režisér Ivan Reitman, kto v roku 1990 zaviedol do žánru mierne gýčovej rodinnej komédie novú a napriek tomu v určitých diváckych kruhoch stále atraktívnu schému: konfrontáciu veľkého svalnatého chlapa, ktorý akoby vypadol z akčného filmu najťažšieho kalibru, so skupinkou malých, striedavo roztomilých, striedavo protivných, no tiež ukážkovo nespolupracujúcich detí. Dalo by sa povedať, že minimálne „maminky a bábrle“ boli z takto jednoznačne charakterizovaných a hrdinne spochybňovaných mužských autorít úplne paf. Prvým a do dnes pravdepodobne najpamätnejším adeptom na toho najlepšieho vychovávateľa bol Arnold Schwarzenegger v Policajtovi zo škôlky (a legenda hovorí, že v pokračovaní z roku 2016 nakrútenom priamo pre video distribúciu ho dokonca nahradil Dolph Lundgren).