Niekto klope na dvere (Knoct at the Cabin)
Americký režisér indického pôvodu M. Night Shyamalan písal po väčšinu svojej kariéry filmy podľa vlastných scenárov. Vždy obsahovali nadprirodzené prvky a sú zaraďované do žánrov horor, sci-fi, prípadne fantasy. Nájdu sa aj výnimky, ako napríklad found footage The Visit, kde sa scenár zaobišiel bez fantazijného motívu. Jeho posledné dva filmy, Old a Niekto klope na dvere však vznikli už ako adaptácie, a to nie príliš známych literárnych predlôh. V oboch prípadoch je podľa filmového výsledku zrejmé, čím Shyamalana predlohy ohúrili. Opäť sa ocitáme na pôde plnej nadprirodzených úkazov bez racionálneho vysvetlenia a opäť musia na reagovať obyčajní ľudia.
Duchovia Inisherinu (The Banshees of Inisherin)
Celé roky boli najlepšími priateľmi. Každý deň o druhej popoludní Pádraic Súilleabháin (Colin Farrell) zaklopal Colmovi Dohertymu (Brendan Gleeson) na dvere jeho domčeka na pobreží, aby ho vyzdvihol na nadchádzajúcu návštevu miestnej krčmy a zdanlivo konštruktívnu konverzáciu pri pive. Lenže dňa 1. apríla 1923 sa situácia náhle zmenila. Pádraic klopal, no kamarát nie a nie reagovať. Dokonca nahliadol oknom dnu, kde uvidel Colma v tichom zadumaní fajčiť a chladne ignorovať jeho prítomnosť. Nepohádali sme sa? premýšľa Pádraic a odchádza do krčmy v očakávaní, že si to snáď Colm rozmyslí a príde za ním neskôr. „Asi ťa už nemá rád,“ doberá si svojho brata ďalšia obyvateľka ich rodičovského domu, inteligentná, no napriek svojmu veku stále nevydatá knihomoľka Siobhán (Kerry Condon).
Slúžka
Najzaujímavejšou okolnosťou, alebo súvislosťou, sprevádzajúcou vstup filmu Slúžka do aktuálneho slovenského kontextu, je vykročenie z tematického stereotypu dramatizovaných sociálnych a vlastne i politických výkrikov a deklamácií. Prichádza s novou optikou a len ťažko by sme hľadali nejaké podobnosti a príbuznosti toho, čo sme už videli, popísali a posúdili. Ukazuje sa opäť, že polozabudnutá vzájomná literárna a filmová spolupráca má výrazné odpodstatnenie a dokáže určovať cestu, ktorá môže niekam viesť, čosi svieže hľadať i nachádzať.
Volajte Saulovi (Better Call Saul, TV seriál)
Pri hľadaní typologických „súrodencov“ hlavnej postavy tohto seriálu, Saula Goodmana alias Jimmiho McGilla (aj naopak) v neprekonateľnom hereckom zosobnení Boba Odenkirka, mi ako prvý zišiel na um Ostap Bender z románu Ilfa a Petrova Dvanásť stoličiek z roku 1928. Geniálny podvodník ďalej pokračuje i do románu Zlaté teľa, keby sa s ním niekto túžil zoznámiť bližšie, čo vrelo odporúčam, lebo dnes doba týmto typom praje a politika je pre nich ako stvorená. A vlastne kedy nepriala? Pridať sa, samozrejme, môžu aj ďalšie obľúbené literárne postavy od Haškovho Švejka až po Gogolovho Čičikova z Mŕtvych duší. Pri listovanií americkými recenziami táto typologická odnož prirodzene chýba, ale zase si pripomínajú Dannyho Oceana z Dannyho parťákov. Síce to celkom sedí, ale na Ostapa nemá nikto. Teda až na Jimmyho.
Milenec lady Chatterleyovej (Lady Chatterley's Lover)
Vzali sa tesne pred tým, ako sa mal vrátiť na front. Constance Reidová (Emma Corrin) a Clifford Chatterley (Matthew Duckett), obaja rozhodne nie nevinní a s letmou spomienkou na minulých milencov, si ešte naposledy užili dotyky vlastných tiel, pretože situácia sa o pár týždňov neskôr mala nenávratne zmeniť. On skončil ochrnutý na vozíku a v podstate impotentný, ona odsúdená byť v rodinnom sídle jeho rodiny niekde vo Wragby za celodennú opatrovateľku. Hoci sám tvrdil, že si so svojím handicapom poradí... Ak si aj Connie našla chvíľku len pre seba, pár vzácnych momentov, keď nemusela zápasiť s manželovou tvrdohlavosťou, bolo to na prechádzkach po nádhernej okolitej krajine. Na harmonický život, ale iba duchovná náklonnosť jedného k druhému nestačí a skôr, či neskôr sa ozve aj telo so svojimi potrebami...