Večný (Eternel/For evigt)
Ulaa Salim dal v roku 2019 svojim celovečerným debutom Dánski synovia (Danmarks sønner) jasne najavo, že jeho zámerom rozhodne nie je len nevinne pobaviť. Zobrazil v ňom akosa pravicová populistická strana chopila moci v Dánsku po útoku islamistov. Najnovší film dánskeho filmára Večný, ktorý mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame 2024 opäť podčiarkuje jeho ambíciu klásť zásadné otázky, no pritom nezanevrieť na rovinu osobného prežívania.
Febiofest Bratislava otvorí oceňovaná snímka Nový rok, ktorý nikdy neprišiel
Rumunská historická tragikomédia mala svetovú premiéru pred pol rokom na 81. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, kde získala cenu Orizzonti za najlepší film Nový rok, ktorý nikdy neprišiel. Uvedie ju osobne legendárna rumunská producentka Ada Solomon, ktorej filmy získali viac ako 150 medzinárodných ocenení a ktorú významný časopis Hollywood Reporter zaradil medzi 40 najvplyvnejších žien vo filmovom priemysle v roku 2023. Tohtoročný 32. MFF Febiofest Bratislava s podtitulom Skreslená realita sa uskutoční od 19. do 25. marca v Kine Lumière.
Na Oscaroch triumfovala Anora
Všeobecne sa hovorí o veľkom prekvapení, že film Anora Sama Bakera získal toľko cien, vrátane najvyššej trofeje. Dostal Oscara za najlepší film, réžiu, herečku v hlavnej úlohe (Mickey Madison), pôvodný scenár a strih, celkovo päť najdôležitejších cien. Favorit Emilia Pérez premenil z 13 nominácii len dve - Zoe Saldaña získala Oscara za najlepšiu vedľajšiu úlohu a tiež pieseň El mal. Škoda. Ale kto sa trochu zamyslí na geopolitickou situáciu vo svete tak sa úspechu Anory čudovať nebude. Príbeh prostitútky, ktorá sa rozhodne nedať ponižovať snobmi a začne bojovať s ruským vyhadzovačom o lásku rozmaznaného ruského milenca, je zábavný, úsmevný a svojim spôsobom aj veľavravný. Viac sa k tomu nežiada dodať.
Berlinale a jeho sny. Třetí největší evropský festival opět hledá svou tvář
Další jubileum, další nové vedení.Filmový festival v Berlíně oslavil pětasedmdesátiny s novou ředitelkou Triciou Tuttle, která chce festival posunout směrem k mladým filmařům i divákům. Její první ročník, který poprvé v historii vyhrál snímek z Norska, ovšem k cíli vykročil nejistě. Oficiální důvod výměny vedení berlínského filmového festivalu po pouhých pěti letech a přes nesouhlasný otevřený dopis mnoha filmařů v čele s Martinem Scorsesem zněl: chceme návrat k modelu jednoho ředitele. V kuloárech se nicméně mluví o tom, že uměleckého šéfa Carla Chatriana a výkonnou šéfku Mariette Rissenbeek vystřídala Tricia Tuttle hlavně proto, aby zajistila Berlinale větší atraktivitu. I v podobě divácky vstřícnějších vítězů.
Alpha.
Dynamika vzťahov medzi otcom a synom môže nadobudnúť rôzne podoby. V niektorých prípadoch sa podobá na putá „najlepších kamarátov“, zatiaľ čo sa inokedy môže vyznačovať skôr toxickým charakterom. A potom sú tu vysoko kompetitívne vzťahy, v ktorých sa otec a syn neustále (a nie nevyhnutne vedome) zapájajú do hry rôznorodého súperenia, ktoré sa navonok prejavuje vzájomným zdravým rešpektom, no skrýva tiché pohŕdanie a ranené ego. To je do značnej miery prípad vzťahu medzi Reinom (Reinout Scholten van Aschat), introvertným, rezervovaným inštruktorom snowboardingu žijúcim vo švajčiarskych Alpách a jeho otcom Gijsom (Gijs Scholten van Aschat), ktorý k nemu po smrti matky docestoval z Holandska. Spolu s malou skupinkou sa vydávajú za športovým adrenalínom do zasnežených hôr, kde sa dostávajú do konfliktu nielen medzi sebou, ale aj s nehostinnou prírodou.

