Islandský režisér Rúnar Rúnarsson je majstrom ťaživých, mračných príbehov. Jeho hrdinovia čelia samote a často sa vyrovnávajú so smrťou. Traumy sa zvláštne odľahčujú v prírode, priestore, ktorý mlčí a neasistuje smútku a žiaľu. V roku 2004 nakrútil krátky film Posledná farma o starcovi, ktorý sa plánovite pripravuje na odchod, poctivo uzatvára svoj životný priestor, bez emócií a zbytočných slov. Island ho nominoval na Oscara. Ani jeho ďalšie filmy Vulkán (2011) a Vrabčiaci (2015) sa od tejto línie neodkláňajú. V prvom sa starý a nikým nemilovaný Hannes vyrovnáva s mŕtvicou svojej ženy, upútanej na lôžko a v druhom chlapec Ari, opustený matkou putuje za otcom kamsi na vidiek, aby našiel k nemu cestu až vtedy, keď stratí babičku, jedinú oporu v jeho strastiplnom živote.

Lara Croft, najslávnejšia videoherná archeologička – respektíve vykrádačka hrobov, ak by sa chceli držať presnejšie zvoleného názvu – ktorá už v minulosti zavítala i na filmové plátna, to tentoraz skúša na seriálovej scéne. Znova, keďže v minulosti sme už dočkali trochu menej známeho projektu Revisioned: Tomb Raider. A aj tentokrát sa autori rozhodli pre animované spracovanie, no zasadené do aktuálnej kontuinity. Má však čo ponúknuť aj bežnému divákovi, alebo si ju naplno užijú iba najskalnejší privrženci?

O tom, či smrť naozaj nebolí, môžeme ako diváci polemizovať už od úvodných scén. Predstaví sa nám totiž v rôznych variáciách. Vidíme stále pomerne mladú Vivienne Le Coudyovú (skvelá Vicky Krieps) naposledy vydýchnuť na smrteľnej posteli, zatiaľ, čo sa pri nej v smútku skláňa jej milovaný muž, miestny šerif Holger Olsen (Viggo Mortensen). V blízkom saloone - ťažko povedať, či približne v tom istom čase alebo nie - padne niekoľko smrteľných výstrelov, ktoré nie práve psychicky vyrovnaný Weston (Solly McLeod) uštedrí svojim oponentom. Podľa starostu Rudolpha Schillera (Danny Huston) by sa celým prípadom mal zaoberať Holger, avšak ten vie svoje. Oveľa väčší zmysel preňho teraz má vykopať hrob pre Vivienne, vyplatiť, čo starostovi dĺži na nájme, vrátiť šerifskú hviezdu a hlavne zbaliť svojho malého syna Vincenta (Atlas Green) na dlhú spoločnú cestu k západnému pobrežiu. Čo chvíľa sa aj tak v spomínanom prípade udeje zinscenovaný súdny proces, v ktorom skorumpovaný vlastník väčšiny pôdy v okolí Alfred Jeffries (Garret Dillahunt) jednoducho zariadi, aby za hriechy jeho bezohľadného syna radšej „odvisol“ iný nevinný nešťastník...

Hoaxy, dezinformácie, slová, ktoré sa v médiách, ale aj v hospodách skloňujú každý deň. Nie, zatiaľ sa u nás nik nepustil do tejto vážnej témy formou drámy, možno aj thrilleru. Zatiaľ tu máme komédie. Už film Keby radšej horelo sa s témou dezinformácií pohrával takisto vtipnou formou. A teraz prichádza Jan Hřebejk, ktorého zmysel pre absurdnú komédiu je dobre známy, s filmom Výnimočný stav. Text scenára nie je najmä českému dávkoví celkom cudzí, v januári 2019 mala hra Milana Tesařa, ktorý je, samozrejme, aj scenáristom filmu premiéru v pražskom Divadle na Fidlovačke. A dokonca je možné si ju pozrieť v platenej videotéke Dramox, ktorá je dostupná v ponuke niektorých televízi.

Francúzska režisérka Coralie Fargeat zaujala verejnosť už svojim dlhometrážnym debutom Pomsta z roku 2017, čo bola násilná žánrovka o pomste inšpirovaná staršími exploatačnými filmami a nadväzujúca na vlnu explicitných francúzskych žánrových filmov označovaných ako new french extremity. Na nový film od talentovanej režisérky sme si museli počkať sedem rokov, no mimoriadne priaznivé kritiky krátko po uvedení dávajú tušiť, že čakanie sa oplatilo. V novom filme Substancia nám režisérka predstavuje svoj zárez do subžánra takzvaného body hororu, ktorý rád zobrazuje rôznorodé premeny ľudského tela a často privádza nevoľnosť nepripraveným divákom. Aj z tohto krátkeho popisu je zrejmé, že film Substancia nebude pre každého a prívlastok horor pri ňom nie je pridaný náhodou.