Nesporne hviezdou festivalu je Tom Cruise. Zapĺňa francúzsku tlač, radosť majú jeho fanúšikovia, či je on až tak nadšený nie som si istá. Je však miláčikom publika tak niečo musí vydržať. No pri uvedení posledného dielu Mission: Impossible – Posledné zúčtovanie nebola veľká show - prelet stíhačiek vo francúzskych farbách, ako pri uvedení filmu Top Gun: Maverick, kde hral tiež hlavnú úlohu. Nič sa nedialo. Nebol ani na slávnostnom otvorení festivalu, to však jeho popularite neuškodilo, vítali ho pri premiére filmu obrovské davy. Film však nevzbudil takú pozornosť ako on sám a aj Tom sa nejako vlažne k nemu vyjadruje. Možno sa nám to len zdá, ale aký je to film môžu čoskoro posúdiť naši diváci, lebo čoskoro príde na plátna našich kín.

Sirāt je most, ktorým podľa islamu musí ním prejsť každý, kto sa chce dostať do neba. Tak nazval svoje dielo španielsky režisér francúzskeho pôvodu Oliver Laxe. Keď sme trochu zamysleli nad, po filmovej stránke zatiaľ najveľkolepejšej snímke, bolo hneď jasné prečo hrdinovia museli prekročiť tento pomyslený most. Príbeh sa odohráva v marockej púšti, kam sa otec s malým synom a jeho psíkom vydajú hľadať stratenú sestru. Tá išla na koncert a zľahla sa za ňou zem. Otcovi to nedá a tvrdohlavo pátra po stratenej dcére. Bombastická hudba, presnejšie len bubnovanie, vovedú diváka do čudného sveta blízkej budúcnosti, kde nič nie je sväté a nič nie je nemožné. Dva autobusy a otec so synom idú cez nehostinnú púšť na ďalšie stretnutie mládeže. Hľadajú ho márne. Jedna tragédia strieda druhú, aby preverila životaschopnosť človeka nevzdať sa a povstať z popola. Tento nesporne biblický príbeh o úpadku spoločnosti hľadajúcej vyvolených – takých, ktorí budú schopní morálne vybudovať nový a krajší svet je na vážne zamyslenie sa.  Aký svet to bude, nevie ani režisér, ani my. Jedno je isté, že vyvolenými silnými jedincami sa stali traja, uháňajúci na rútiacom sa vlaku do úplného neznáma. Producentmi road-movie drámy sú bratia Almodóvarovci, ktorí si dali záležať na tom, aby šokovali a zároveň varovali. Celý ansámbel poskytol po každej stránke nevšedný zážitok, ale najviac pozornosti si zaslúži úžasná kamera Maura Herca. Dúfam, že porota naň nezabudne.

V priečinku 137 je skrytá pravda

Vyšetrovateľke (Léa Drucker) nedá pokoj jeden prípad. Pri demonštrácii neslávnych žltých viest vážne zranili mladého chlapca. Indície vedú k policajtom, no to nechce nikto pripustiť. Poctivá policajtka pátra húževnato ďalej, podporujú ju aj jej spolupracovníci, až kým sa komplikovane dostane k priamym dôkazom – k nahrávke, kde je všetko jasné. Lenže obžalovaní sú hrdinovia z prípadu Bataclan (streľba v známom klube) a tým pádom nedotknuteľní. Darmo argumentuje, dokazuje, nič jej to nie je platné. Z práce ju síce nevyhodia, ale odpracú do kancelárie, čo je vždy najväčšia potupa. Snímka je profesionálne dobre zvládnutá, presne pomenuje pomery na polícii, protekcionizmus, nespravodlivosť a snahu ututlať čo sa len dá. Pravda nikoho nezaujíma a tak akty putujú do Priečinku 137. Francúzsky režisér Dominik Moll film aj tak nazval a zamýšľa sa v podtexte aj nad tým koľko takýchto zabudnutých priečinkom polícia ešte skrýva.

Druhý francúzsky príspevok je z dielne Hafsie Herzi a má názov Malá derniéra (La petite dernière). Témou je dozrievanie mladej ženy, ktorá zistí, že je lesbička. Dievča prežíva muky je agresívne, vyvoláva v škole zbytočné, priam nepochopiteľné škandály. Nájde svoj pokoj i šťastie, ale jedno nedokáže – povedať to matke. Film je vážnou a veľmi jemnou úvahou o inej sexuálnej orientácii, keď okolie a spoločnosť nedokáže pochopiť čím mladý človek prechádza, čo všetko zažíva a čo ho trápi. Žiaľ, spoločnosť ešte nedozrela, aby sa s týmto problémom skutočne a slušne vyrovnala.

Krvavé kúpele z Ameriky

Aj takí veľkí herci ako Joaquin Phoenix a Emma Stone sa dali nahovoriť režisérom Arim Asterom zahrať si vo film Eddington. Odohráva sa v roku 2020, keď vypukla pandémia covidu. Phoenix hrá astmatického šerifa neznášajúceho rúška. Kde sa len da porušuje zákon, s odôvodnením, že ako astmatik má na to právo. Manželku zanedbáva, so svokrou sa háda a jeho hlavným problémom je voľba starostu. Ten starý mu nie je po chuti, priam ho nenávidí. Obaja jeden druhého provokujú až dôjde ku krvavým stretom. Akýmže stretom - jatkám a neutíchajúcej streľbe a vraždeniu. Šerif sám nie je neviniatko a prežije všetko. Sledujúc túto paródiu (vážne to myslieť nemohli) na pomery v Amerike, kde sa proti všetkému protestuje a hore – dole strieľa, vôbec sa nečudujem, že sa krajina, destabilizovala, dejú sa tam veci, ktoré by ani nie tak dávno neboli možné. Gangsterka na pozadí pandémie je ukážkovým prípadom, ako málo chýba, aby sa všetky istoty zrútili. Možno, ak to porota takto pochopí je schopná film aj oceniť, ale pevne verím, že nie.

Foto: Festival de Cannes