Nestáva sa príliš často, aby sa seriály inšpirovali morálnymi otázkami o tom, čo je dobré a čo naopak, alebo, ako sa to stalo v tomto prípade, kto je a kto nie je slušný človek. Pawel, známy chirurg a primár v miestnej nemocnici bol vychovávaný k tomu, aby ním bol. Iná vec je, ako si tento smer výchovy predstavoval jeho tyranský otec. Zavieral ho do pivnice, zrejme, aby skrotol, lebo slušnosť si vykladal ako poslušnosť, čo je veľký rozdiel.

Tvorcovia sa k morálnemu apelu vo filme Slušný človek, akokoľvek pokrivene si ho Pawel vykladá, dostávajú oblúkom, cez príbeh. Pawlovho syna Janka zbije spolužiak Arek. Rodičia sú pobúrení a Arekova matka, právnička, im ponúka mimosúdnu dohodu, zaplatí im, koľko si povedia, ale strop určí na 30 000 zlotých. Je rozvedená a druhý syn je na invalid na vozíčku. Pawel sa však vo svojom evangelizačnom nadšení, s jasnou víziou, čo je dobré a čo zlé, rozhodne s Arekom hovoriť. Táto konverzácia, nanešťastie,  neskončí dobre, sotí ho na cestu a aj keď je na zebre, narazí doň auto. So zlomenou nohou ho Pawel odvezie do zmienenej pivnice, nohu mu ošetrí a ďalej pokračuje vo svojom obvyklom životnom tempe. Zblíži sa s Arekovou matkou, privolá ho v noci s tým, že má zvýšený tep a vlastne sa cíti osamelá. Ostane u nej cez noc. Dozvie sa potrebné detaily z Arekovho života. Jeho otec žije vo Varšave a o syna ani on, ani matka neprejavujú prepiaty záujem. Smskami z jeho mobilu sa snaží matku presvedčiť, že syn je s otcom. Chvíľu trvá, než príde na to, že Arek v žiadnej Varšave nebol. Objaví sa aj rozčúlený otec a angažujú vo veci chlapcovho zmiznutia políciu. Od svedka dramatického rozhovoru Pawla a Areka sa dozvedia o podrobnostiach, muž si myslel, že chlapec sa rozpráva s otcom, ale keď mu ho predviedli, zistil, že to tak nie je. Podľa popisu matka identifikovala Pawla. Rýchle prídu aj na chalupu s pivnicou a polícia z nej vyvedie Pawla i Areka. Nikto presne tomu, čo sa stalo nerozumie, lebo u Pawla došlo k zásanému obratu, rozhodol sa, že chlapca pustí, dokonca to do smsky napísal aj jeho matke. Radí sa však aj so svojim švagrom, policajtom a ten ho ubezpečí, že za únos mu hrozí desať rokov a úplne najbezpečnejšie je chlapca sa zbaviť. Vie dokonca i to, kto to je schopný za 100 tisíc zlotých vykonať bezpečne a bez zbytočných stôp. Keďže je do toho už zapletený, nepočúva Pawlove protesty a rozhodne sa konať. Keď lekár pribehne do pivnice, aby Areka varoval a umožnil mu útek, dostane lopatou po hlave a úlohy sa vymenia.

Zo zručne napísaného pribehu s kriminálnou zápletkou sa však pojednanie o “slušnom človeku” akosi vytráca, alebo aspoň znejasňujú kontúry toho, čo zrejme malo tematicky určovať jeho smerovanie. Kto teda má byť tým slušným človekom a aké morálne priority ho určujú? Pawlova snaha apelovať na Areka naráža na chlapcovu sebavedomú drzosť. Nemieni počúvať jeho napomenutia ani rady a preto dôjde k osudnej zrážke. Rozhodne sa teda improvizovať a pokračovať vo výchove tak, ako to poznal v detstve. Nie je jasné, prečo ide za jeho matkou a dokonca sa s ňou intímne zblíži, klame jej a predstiera porozumenie. Všetko to manévrovanie k ničomu nevedie a keď sa vývoj udalostí vymkne z kontroly, spamätá sa a chce všetko napraviť chŕlením pravdy. O sebe, o synovi Jankovi, o nevernej manželke, podvádzajúcej s nákupom liekov a tak ďalej. Za imponujúcu kulisu tejto dramatickej spovede si zvolí pohreb vlastného otca.

Morálka a slušnosť v interpretácii Pawla znamená odhalenie, zverejnenie a následné kroky k vlastnému "sebavytrestaniu". Vzdá sa v nemocnici pozície primára, odporučí na toto miesto najschopnejšiu kolegyňu a hrdo sa vzďaľuje. V tomto koncepte morálky ani veľmi nejde o nejaké dodržiavanie konštánt zo všeplatného desatora, lebo to takmer dopracuje od únosu k vražde a ku všetkým ostatným "hriechom" má viac než blízko. Vedie ho skôr vzdor voči vlastnej neschopnosti čeliť manipulatívnemu tlaku ako rodiny tak pracovného prostredia. Stráca kontrolu nad vlastným životom a koná impulzívne a nezmyselne. Preto volí dramatický zlom, ktorý však pôsobí teatrálne.

Je zaujímavé sledovať, akým spôsobom sa artikulujú záležitosti okolo morálky, cti a pravdy po desaťročiach, ktoré uplynuli od ikonického "kina morálneho nepokoja" z konca 70. a 80. rokov, keď sa filmy Andrzeja Wajdu, Krzystofa Kieślowského, Felixa Falka, Agnieszky Hollandovej a ďalších, stali dôležitou a mocnou zbraňou voči falošnosti a demagógii komunistického režimu. V ktoromsi z rozhovorov povedal Krzystof Zanussi, jeden z popredných tvorcov tejto línie poľského filmu, že totalita sa nestratila, len sa modifikovala, zmenila rétoriku a kamufláž. Najviditeľnejšia je v korporátnych spoločnostiach, kam sa presťahovala mocenská hierarchia, vyžadujúca poslušnosť a loajalitu. Nie je to prirodzene jediný priestor, kde sa dá identifikovať konformizmus, nepotizmus a iné toxické taktiky, ako si zaistiť moc, vplyv a zisk.

Dotýkať sa týchto tém cez kriminálne a detektívne zápletky, je asi jeden z dnešných trendov, ako pritiahnuť pozornosť a zvýšiť sledovanosť. Tento druh spotrebnej žánrovej hybridizácie nežiari originalitou, ale je to vždy lepšie než kŕmiť divácke potreby prvej signálnej.

Slušný človek (Je ne suis pas un salaud/A Decent Man), Francúzsko, 2015
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Emmanuel Finkiel
Scenár: Emmanuel Finkiel
Kamera: Alexis Kavyrchine
Hudba: Chloé Thévenin
Hrajú: Nicolas Duvauchelle, Mélanie Thierry, Driss Ramdi, Alain Beigel, Nicolas Bridet, Maryne Cayon, Aurore Broutin, Maryne Bertieaux, Mourad Frarema
Strih: Sylvie Lager
Zvuk: Olivier Goinard
Producenti: Christine Gozlan, David Poirot-Gozlan
Distribúcia: Max
Foto: ČSFD cz.