Vzťahy medzi mestečkami Sunnyvale a Shadyside sú poriadne napäté už nejaký ten piatok. Pokiaľ Sunnyvale patrí medzi jedni z najbezpečnejších a najprosperujúcejších miest vo fiktívnej verzií Ameriky z pera mnohopočetného autora knižných hororových príbehov pre dospievajúcich R.L. Stinea, je to susednému Shadyside viac-menej na truc. Tam mladí celý čas len snívajú o tom, že jedného dňa uniknú niekam inam, lebo osud im pravdepodobne nechystá nič lepšie ako užívanie, či distribúciu drog prípadne šancu stať sa obeťou sériového vraha, či to v „záchvate“ neprekonateľných ambícií dotiahnuť až na jeho miesto. Približne v roku 1666 totižto domáci nešťastne upálili jedno mladé dievča, čo si dovolilo zmýšľať trochu inak než zvyšok spoločnosti a mýty, legendy, báje (plus mínus nejaký ten hoax) tvrdia, že celé mestečko odvtedy drží v patovej situácií nepríjemná kliatba. O tom, ako to s kliatbou začalo, aj ako sa jej hŕstka pubertiakov odhodlala so cťou čeliť, už nám divákom čo-to povedala veľmi príjemná filmová trilógia Ulica strachu s podtitulmi 1994, 1978 a 1666 režisérky Leigh Janiak, ktorú v týždňových intervaloch vypustila v roku 2021 do sveta streamovacia platforma Netflix.

Aktuálna snímka Ulica strachu: Kráľovná plesu režiséra Matta Palmera mimo očakávanú kontinuitu filmovej série niekdajšie humorne-krvavé strašidelné historky ešte v niečom antologicky dopĺňa. Píše sa rok 1988 a skupina dievčat v posledných ročníkoch strednej školy sa chystá na maturitný ples, pričom zopár z nich má priam až chorobnú ambíciu stať sa titulnou kráľovnou plesu. Najzjavnejšou favoritkou je Tiffany Falconerová (Fina Strazza), hlava tzv. vlčej svorky, ktorá neváha na školských chodbách intrigovať a šikanovať tých, čo sa spravidla snažia v živote presadiť vlastnými schopnosťami a nie tým, že im všetko „vybavia“ mamička s ocinkom. Nebyť Nancy (Katherine Waterston) a Dana (Chris Klein), Tiffaniných rodičov nie až tak nenápadne ťahajúcich nitkami na pozadí, agresívna dievčina by nebola tam, kde je teraz. Ostatné „zvlčené“ kamarátky Melissa McKendricková (Ella Rubin), Debbie Wintersová (Rebecca Ablack) a Linda Harperová (Ilan O'Driscoll) tiež veľmi neoplývanú niečím ako charakter. Tiffany v jej stužkových ambíciách podporujú, ale samé by nepohrdli, keby titul kráľovnej získali ony. Mimo vlčiu svorku má šancu ešte miestna dílerka marihuany Christy Renaultová (Ariana Greenblatt), no jej životnosť nepresiahne noc pred večierkom – dobodá ju totižto nejaký chlap v pršiplášti, ale vzhľadom na nie práve lichotivú povesť celého mestečka si to sotva kto všimne. A potom je tu ešte Lori Grangerová (India Fowler), dievča, ktoré je milé, tiché – najmenej pravdepodobná víťazka pri voľbe. Ani jej najlepšia kamarátka Megan Rogersová (Suzanna Son), fanúšička hororov, príležitostná tvorkyňa filmových masiek a praktických efektov, veľmi nerozumie Loriným dôvodom na prihlásenie sa do súťaže reprezentujúcej v jej očiach len naleštenú povrchnosť. Žeby to malo nakoniec niečo spoločné s očistením povesti Lorininej matky, ktorá bola v minulosti obvinená z vraždy jej otca, policajné pátranie to vyvrátilo, no fámy sa od vtedy aj tak šíria ďalej? Nevedno. Každopádne, tajomný vrah v pršiplášti ešte s likvidáciou neskončil a chystá sa na jednu stužkovú...

Najzábavnejším rysom pôvodnej filmovej trilógie Ulica strachu z roku 2021 bolo, ako nachádzala prepojenie medzi viacerými strašidelnými historkami, aby skrz životné osudy väčšieho kolektívu postáv, nielen povedala čosi o histórií mestečka Shadyside, ale aj cez intertextové narážky nahliadla do histórie a jednotlivých vývojových etáp slasher hororového podžánru, pričom sa pohrala s diváckymi očakávaniami pri experimentoch s typológiou postáv. Postavy tínedžerov, kde bolo možné nájsť tradičného šprta, siláka, sexicu, večne zhuleného blázna aj charakterovo nijako výrazne nevyčnievajúcu sivú myš (v hereckom obsadení chýbal už len hovoriaci pes zo seriálu Scooby Doo, kde si?) si v priebehu niektorých zvratov zábavne zamenili svoje role v príbehu. Maskovaný vrah regresívne prechádzal od fázy neznámeho konkrétneho a hlavne smrteľného likvidátora, ktorého identitu treba odhaliť pred tým, ako si jeho masku nasadí niekto ďalší (v narážkach na Vreskot Wesa Cravena z roku 1996) až po toho, ktorého identitu všetci poznajú, no javí sa byť zosobnením nezničiteľného mýtu (ako Michael Myers v Halloweene Johna Carpentera z roku 1978). Prostredná časť trilógie pripomenula úzkosti, ktoré v popíjajúcich, drogujúcich, sexujúcich pubertiakoch, čo sa na chvíľu ocitli mimo rodičovského dohľadu, vzbudzoval Jason Vorhees v Piatku trinásteho (1980) Seana S. Cunninghama, aby záver košatého príbehu evokoval dojmy gotických retro hororových snímok britského štúdia Hammer z 50., 60. a 70. rokov, kde lahôdkovo stvárňovali úlohy tradičných filmových monštier ako Drakula, Frankenstein a iní podobní Christopher Lee, či Peter Cushing.

Ulici strachu: Kráľovnej plesu všetka táto žánrová nielen nostalgia, ale aj introspekcia chýba. Ani s postavami sa scenár Matta Palmera a Donalda McLearyho nepohráva natoľko, aby čo i len presiahol rutinné kvality typického slasher hororového „béčka“, aké filmové štúdia v 80. rokoch „chrlili“ takmer v rámci pásovej výroby. Vyššie spomenutý kontext histórie mestečka Shadyside je len v stručnosti naznačený v expozícií v strihovej koláži flashbackov, ktoré akoby sa báli, že dnešný filmový konzument mladého veku neudrží pozornosť na viac ako pár sekúnd záberu, pripomínajúceho kratučké spoty zo sociálnych sietí. Namiesto toho, aby sme sa ako diváci všetky pre dej potrebné informácie o jednotlivých favoritkách na titul kráľovnej plesu dozvedali prostredníctvom dialogickej interakcie postáv, prípadne z ich pozvoľna odhaľovaného jednania a reakcií na zvrat od zvratu, to najdôležitejšie je nám naznačené hneď na začiatku. Ešte šťastie, že sa tvorcovia nerozhodli použiť textové uvedenie do príbehu vo forme „letiacich“ titulkov. Postavy sa následne ani veľmi nevyvíjajú – zostávajú nudne nemenné ako stereotypná „nálepka“ bez potrebného tajomstva. Nehrozí ani žiadne prekvapenie, čo sa týka zámen rolí z hľadiska typológie jednotlivých charakterov. Dokonca zápletka o likvidácií jednej kandidátky na kráľovnú stužkovej za druhou ide presne podľa očakávaní, akoby po prekvapivých zvratoch pôvodnej trilógie tento raz išlo o to diváka prekvapiť úplnou absenciou prekvapení.

Ďalším – a tento raz už naozaj zásadným - problémom je, že tvorcovia akosi pozabudli na gradáciu napätia. Film nešetrí explicitnou brutalitou, ktorá v lepkavých detailoch nenecháva nič pre divácku predstavivosť (a všetci vieme, že divák sa bojí spravidla vždy viac toho, čo nevidí a domyslí si). Nástrojom na deštrukciu môže byť fakt všetko. Útoky sú prudké a často krát až absurdne krvavé. Divák je dohnaný až za hranicu, kedy násilie nepôsobí ani trošku desivo, priam vzbudzuje skôr znechutenie alebo tvorcami zrejme nie úplne chcený smiech. Nie je to však žiaden prípad pripomínajúci napríklad.splatter horory Sama Raimiho (Lesný duch, Smrteľné zlo, Armáda temnôt). Nefunguje to. V čom však film vyniká a stáva sa to postupne jediným skutočne pádnym dôvodom na pozretie, je nostalgické pripomenutie estetiky popkultúry 80. rokov. Kamera Márka Gyõriho si vychutnáva neónové svietenie, šerosvitné priestory shadysideskej strednej školy, vizuálne narážky na Carrie (1976) Briana De Palmu a iné tituly odohrávajúce sa v podobnom prostredí. Hudba The Newton Brothers sympaticky láka syntetizátorovými melódiami a hladko zapadá do koláže hitových piesní od Billyho Idola, Judas Priest, Roxette. Strih Christophera Donaldsona kultivovane razí vpred videoklipové tempo a kostýmy Natalie Bronfman s dobovými dekoráciami Brittany Morrison sú príjemne gýčové.

Snímka Ulica strachu: Kráľovná plesu je rutinným slasher hororovým doplnkom veľmi šikovnej filmovej trilógie spred štyroch rokov. Je novým prírastkom, ktorý trpí podobnými nedostatkami, z akých si pôvodné časti robili žarty. Postavy má za vyprázdnené žánrové figúrky, o ktorých životné osudy sa publikum asi ani nebude veľmi starať. Explicitnými násilnosťami skôr znechutí, ako by vydesil – čo je asi tá najväčšia škoda. Dokáže však potešiť lahôdkovým vizuálnym aj auditívnym prevedením obdobných filmových titulov z 80. rokov. Až na to, že spomínanú éru esteticky pripomína ešte o niečo výraznejšie ako vtedajšia žánrová kinematografia.

Ulica strachu: Kráľovna plesu (Fear Street: Prom Queen), USA, 2025
Dĺžka: 88 minút
Réžia: Matt Palmer
Predloha: R.L. Stine (kniha)
Scenár: Donald McLeary, Matt Palmer
Kamera: Márk Győri
Hudba: Anne Nikitin
Casting: Carmen Cuba
Strih: Christopher Donaldson
Scénografia: Nick Bassett
Kostýmy: Natalie Bronfman
Producenti: Peter Chernin, Jenno Topping
Hrajú: India Fowler, Suzanna Son, Fina Strazza, Katherine Waterston, Lili Taylor, Ariana Greenblatt, Chris Klein, Ella Rubin, David Iacono, Darrin Baker, Brennan Clost, Damian Romeo, Dakota Taylor, Rebecca Ablack, Eden Summer Gilmore, Dale Whibley, Jai Jai Jones, Cecilia Lee, Ryan Rosery, Ilan O'Driscoll (méně)
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.