Kým sa ešte stále veľa hovorí len o filmoch Duchoň a Zbormajster zatiaľ pribúdajú v súťaži ďalšie zaujímavé diela a dielka. Jedným z nich je maďarský súťažný príspevok Jimmy Jaguár režiséra Benceho Fliegaufa, Jimmy Jaguár sa predstaví jednoducho Jagu. V tejto trochu zmätenej snímke ide o démona, ktorý preskakuje z človeka na človeka, aby ho premenil na nástroj pomsty. Nikdy neviete koho si vyberie, vždy sú to tajomní ľudia, zdanlivo ich nič nespája, majú však spoločného menovateľa: keby ich zabili bolo by to nezákonné. Nachádza sa medzi nimi nacista, vrah, zlodej, paleta hriešnikov je široko rozvetvená. Objasňujú sa staré prípady, temná minulosť opäť ožíva, dozvedáme sa mnoho nejasností, najmä o minulosti.

Snímka v podtexte hovorí o večnej téme, že zlo je usadené v každom z nás a záleží len na okolnostiach či sa prejaví. S týmto názorom možno súhlasiť i nesúhlasiť, celé storočia sa o ňom diskutuje a zrejme ešte ďalšie bude. Film vraj vznikol na základe skutočného prípadu, zneužívania detí v detskom domove. Dotyčného vraj odsúdili, ale Viktor Orbán mu dal milosť, čo maďarskú verejnosť pobúrilo. Snímka sa veľmi okrajovo na záver o tom zmieni, ale vzhľadom na nedostatok informácii sa mi nepodarilo zistiť, či skutočne tento fakt podnietil nakrútenie filmu Jimmy Jaguár.

Na domovinu sa ťažko zabúda

Danielius sa práve stal otcom a rozhodol odcestovať z Nórska do rodnej Litvy, aby predal dom po rodičoch. S nadšením a radosťou sa stretáva so starými známymi, ale dlhé odlúčenie urobilo svoje a nedarí sa mu staré putá obnoviť. A tak sa len túla bezcieľne po krajine, z jedného miesta na druhé a akosi sa mu nechce vrátiť domov. Damielius sa osamotene motá po meste a namiesto toho, aby utekal za svojou rodinou nedokáže sa s priateľmi, ktorí o neho už nestoja a s mestom, ktoré už je jeho, rozlúčiť. Vytautas Katkus nazval film Návštevník (Svečias) a už sám názov filmu naznačí, že náš hrdina je už len návštevníkov vo svojej vlasti. Katkus veľmi jemne pracuje s nostalgiou za domovom, časom, ktorý je už nenávratne preč a psychickými pochodmi, ktoré staré prostredie nechtiac vyvolá. Nie je to veľký film, ale len milá spomienka na domov, ktorý sme už stratili.

Ničivé požiare

Sympatického a pracovitého Dustyho (Josh O´Connor) pripraví ničivý požiar o celý ranč – ľahne popolom. Márne sa snaží vybaviť hypotéku a znovu ho vybudovať, lebo ani jedna banka nedá peniaze na pôdu, ktorá potrebuje minimálne desať rokov, aby v nej niečo narástlo. Neostáva mu nič iné sa pridať ku komunite podobne postihnutých ľudí ničivými požiarmi, ktorí takisto prišli o všetko. Navyše mu exmanželka, bývajúca neďaleko, pošle ich dcéru. Dievča milovalo ranč, ale keď uvidí tú spúšť okamžite sa vráti k matke. Snímka Od základu (Rebulding) režiséra Maxa Walkera- Silvermana hovorí predovšetkým o tom, ako nájsť silu na nový začiatok a jemne naznačí, že sa môže skrývať v komunite podobne postihnutých ľudí. Pomáhajú si, radia sa a diskutuj čo ďalej so životom. Mimoriadne silná je scéna, keď uvažujú o tom kde sa usadia a zistia, že je len málo amerických štátov kde požiar nevyčíňa. Smutný príbeh je však napriek zdanlivo beznádejnej situácie plný nádeje, optimizmu a viery v lepšie časy a ľudskú spolupatričnosť. Jedenoducho povedané: V núdzi poznáš priateľa. Poučné a sympatické kino.

Stoosemdesiat minút hľadá Gaia pokoj

Španielsky režisér Pere Vilà Barceló vo filme Keď sa z rieky stane more (Quan un riu esdevé el mar) nechá tri hodiny vyrovnávať svoju hrdinku Gaiu so sexuálnym zneužitím. Z traumatizujúcej udalosti, surovej straty panenstva, sa mladá študentka archeológie nevie spamätať. Najprv je mĺkva, apatická, potom prejde do hystérie, kým pochopí, že vyrovnať sa s udalosťami je dlhý proces a potrebuje na to veľa síl. Má šťastie, milujúco otec je ochotný všetko znášať a poradkyňou i priateľkou sa jej stane aj učiteľka, ktorá niečo podobné prežila. Gaia zo začiatku chce nechať štúdiá, našťastie, to neurobí a tak ako sa pri archeologickom výskume odhaľujú fragmenty, tak aj ona poskladá z fragmentov svoj rozbitý život. Uvedomí si, že s takouto traumou sa dlho vyrovnáva a lieči ju len čas - dlhý čas. Film je kultivovane nakrútený, jednotlivé scény sú premyslené a účinné, ale až príliš dlho predlho trvá vajatanie a liečebný proces Gaie. Keby režisér trochu ubral, bol by to veľmi zaujímavý film. Takto trochu unavoval, ale nemôžem povedať, že nudil.

Festival sa ešte neskončil, čaká nás ešte veľa udalosti, v hlavnej súťaži premietnu ešte štyri filmy, ale zatiaľ veľkého konkurenta snímky Zbormajster nevidím.

Foto: Film Servis Festival Karlovy VAry