Jeden z najznámejších svetových hercov Švéd Stellan Skarsgårsgard si na záver ako jediný zo zahraničných hostí prevezme Krištáľový glóbus za prínos svetovej kinematografie. Keď v dospievaní rozhodoval čo by robil tak prišla do úvahy i diplomacia. Túžil totiž cestovať po svete a riešiť konflikty. Herectvo, ktorému sa venoval už ako ochotník, však nakoniec zvíťazilo. Už v ako 21- ročného ho považovali za hviezdu. Celosvetovo však prerazil až filmom Prelomiť vlny Larsa von Triera. Odvtedy sme ho videli v nespočetných filmoch, napríklad Hon na ponorku, Dobrý WillHunting, Piráti z Karibiku, Mamma Mia!, Thor, Avengers a mnohých iných. Na festivale uvedie film Citová hodnota (Sentimental value) réžiséra Joachima Triera, ktorý na tohtoročnom festivale v Cannes získal Veľkú cenu.

V karlovarskom festivalom denníku sa v rozhovore s ním píše, že kritizuje náboženský extrémizmus, Billiu aj Korán označil za texty plné násilia. Napriek tomu, že slávu získal za hranicami svojej krajiny ostáva je verný a hovorí:“Žijem vo Švédsku, lebo tam máme vyššie dane. Nikto u nás nehladuje, máme dobrú zdravotnú starostlivosť, bezplatné školy a univerzity. Je to civilizovaná krajina, a preto sa mi páči.“ Nie je nacionalista a tvrdí, že z mávania vlajkami ešte nikdy nevzišlo nič dobré. „Som však pyšný na to, že sa nám podarilo vytvoriť veľmi tolerantnú a humánnu spoločnosť, kde sa dá príjemne žiť.“, hovorí umelec hrdý na svoju vlasť.

Imigranti, politika i sex v inom svetle

Problém migrantov riešia rôzne kinematografie, veď hýbe celým svetom, ale z pohľadu, ako ho poňala nórska režisérka Nina Knag vo filme Nehovor mi mami (Se meg) sme ho ešte nevideli. Pozrela sa naň zdanlivo cez neveru. Eva (Pia Tjelt) obľúbená učiteľka a manželka starostu, sa napriek tomu, že to v manželstve nie je spokojná, sa rozhodne podporiť mužovu politickú kampaň a pomáhať v miestnom azylovom centre. Tam sa zoznámi s osemnásťročným imigrantom zo Sýrie, Amirom, ktorý si ju získa aj svojim spisovateľským talentom. Podľahne mu a čoskoro začne nad udalosťami strácať kontrolu. Chlapec sa jej zveril so svojim tajomstvom, čo nemal robiť, lebo keď ju chce opustiť, Eva sa mu pomstí. Priveľa sexu v prvej časti filmu trochu uškodilo, ale aj tak je to krutá obžaloba morálky, pokrytectva, zneužívania azylantov a azylovej politiky na politické ciele. Všetci klamú, manžel je prospechár záleží mu len na kariére a čo bude s ľuďmi bez domova je mu úplne jedno. To, že mu manželka bola neverná ho nevyvedie z miery, práve naopak využije to na postup v upadajúcej kariére. Je to rafinovane vystavané dielo, lebo do istého času mätie plytkou love story, ktorá sa v nečakanom momente zvrtne a špina vypláva na povrch.

Miro Remo a jeho čudáci

Či je možné stráviť život na jednom mieste túto otázku si kladie najmä Aleš Palán a Jan Šibik v knihe Radšej zošalieť v divočine (Raději zešílet v divočine), podľa ktorej, či skôr na jej motívy, nakrútil rovnomenný film Miro Remo v česko-slovenskej koprodukcii. Ústrednými postavami sú dvojčatá František a Ondřej Klišíkovci, čudáci, ľudia ktorí sa nepohnú z miesta a denno-denne robia a opakujú tie isté úkony. Nie je neopodstatnená ani otázka či sú to blázni, čudáci alebo charizmatické osobnosti. Myslím si, že skôr čudáci, ktorým sotva kto v 21. storočí dá za pravdu, ale možno sa mýlim. Pretechnizovaná spoločnosť možno mnohých jedincov zvádza aj k takejto originálnej vzbure – utiecť od civilizácie a žiť ako praľudia. Títo dvaja nikdy nebudú dospelí, sú to také hravé, staré deti, ktoré odmietajú civilizáciu, žijú bukolickým životom, nemajú perspektívu a vôbec im to neprekáža. Je im v tomto mikrosvete dobre. Nie som celkom uzrozumená s týmto postojom, ale neodsudzujem ho. Aj takí blázni majú právo na život a aspoň sa nepletú do politiky. To je veľké plus.

Ani v Iráne, ani v Afganistane by Európan neprežil

Bezprávie (Bidad) nazvala režisérka Soheil Beiraghi svoj súťažný príspevok. Venuje sa pohnutému osudu mladej a talentovanej Seti (Sarvin Zabetian), ktorá miluje spev, hudbu a navyše vie spievať. Jej životným snom je presláviť sa a vystupovať pred širokým publikom. Lenže v Iráne ženy podľa zákona verejne vystupovať nemôžu. Seti sa rozhodne pre osobnú vzburu - jej pódiom je najmä ulica a následne sociálne siete. Má nespočetne veľa lajkov, je veľmi populárna, stáva sa modlou mládeže. Okrem toho, že spieva, viac uteká pred strážcami zákona. Na poslednú chvíľu vždy dokáže utiecť, len raz ju vládna moc dolapí. Bezohľadne strčia do väzenia, odtiaľ ju až do procesu, za cenu veľkej obete, vytiahne matka. Seti sa však nevzdáva a bojuje za všetkých, ktorých hlas je neprávom potlačený. Krutý film o útlaku, nezmyselných zákonoch a neslobode, ale najmä o tom, že mladý človek nemôže sám rozhodnúť o svojom osude, to robí za neho vláda a jej zákony. Snímka vznikla v nezávislej produkcii, lebo miestna cenzúra by ju neschválila.

Ešte nezmyselnejší a krutejší osud čaká mladých Afgáncov, najmä ženy. Afganistan v čase kruté nadvlády Talibanu. Lejla zázrakom prežije masaker celej svojej rodiny a jej jediným cieľom je nájsť svojho syna Omida. Jej osud nakrútila turecká režisérka Gözde Kural a film nazvala Kino Džazíra (Cinema Jazirek), v ktorom sa opierala o svoje skúsenosti v Afganistane. Snímka hovorí o útlaku, ktorý donúti ľudí k takým činom, aké v slobodnej krajne nikoho nemôžu ani napadnúť. A v neposlednom rade sa zameriava aj na pokrytectvo. Ženy sú nikto, muži bez brady takisto a sú okamžite zlikvidovaní. A v tomto tvrdom režime, kde bez burky a muža nemôže žena na ulicu, existuje Kino Džazíra, ktoré je v podstate mužský bordel, kde „vychovávajú“ mladých chlapcov na prostitútov. Leila si musí radikálne zmeniť svoju identitu, ostrihať vlasy, ktoré použije na nalepenie brady a fúzov, preoblečie sa za chlapa, inak nemá nádej dieťa nájsť. Neskôr jej mizerné fúzy jeden dobrodinec zamení od mŕtveho, pôsobia autentickejšie. Za posledné peniaze sa dostane do Kina Džazíra, chlapca síce nenájde, ale pomôže jednému z nich. Najsmutnejšou postavou je mladý prostitút, ktorý už je k ničomu, šancu majú mladšie deti a vyhodia ho. Chlapec si od detstva vytrháva chlpy, aby mal peknú tváričku, teda šanca, že mu narastie brada je minimálna a po vyhodení z bordelu ho čaká istá smrť. Koniec je otvorený, žena unikne a neprestáva hľadať svoje dieťa. Či sa jej to podarí nevedno. Zlatá Európa, pomysleli sme si, žiť v takejto krajine by sme nedokázali.

Ako sa hlavná  porota rozhodne, kto získa Krištáľový glóbus a iné dôležité ceny, sa dozvieme zajtra večer na slávnostnom odovzdaní cien.

Foto: Film Servis Festival Karlovy Vary

.