Náhodou, či zhodou okolností, sa v týchto dňoch, keď prichádza do kín dokument Aruna Bhattaraia a Dorottye Zurbó Agent šťastia, sa v Denníku N v rozhovore Martin Huba pýta, či sme si všimli, že by sa niekto z vládnych politikov spýtal, či sme šťastní. Nazdáva sa, že ani poriadne nevedia, čo to znamená. „Šťastie títo ľudia vidia v tom, že majú viac, než má niekto iný. Lenže vždy bude mať niekto ešte viac“, konštatuje v rozhovore, z ktorého citujeme. Iný kraj, iný mrav. Bhután, malé kráľovstvo medzi himalájskymi vrcholkami, sa pred niekoľkými rokmi rozhodlo, že namiesto ukazovateľa hrubého domáceho produktu je pre nich dôležitejší ukazovateľ hrubého domáceho šťastia. Obyvatelia sa o svoju krajinu starajú, pretože podľa nich majú právo žiť v zdravom prostredí. A šťastím Buthánčanov sa zaoberá aj tento zaujímavý a podnetný dokument, ktorý by si mal pozrieť čo najviac divákov.

Teda Buthán je krajina, v ktorej nad hrubým domácim produktom prevyšuje hrubé domáce šťastie. Má 38 394 kilometrov štvorcových, majestátne kopce, je monarchiou kde vládne kráľ, nachádza sa v južnej časti Ázie, hraničí s Čínou a Indiou v blízkosti Nepálu a Bangladéšu. Je to jediný štát na svete, ktorý je nielen uhlíkovo neutrálny, ale aj uhlíkovo negatívny. Polovica krajiny je chránené územie. Je prevažne budhistickou krajinou, plnou krásnou chrámov a kláštorov. Zaujímavosťou je, že nemá železnice, cestuje sa najmä súkromnými autami a leteckou dopravou. V tomto malom a nádhernom štátiku obyvatelia dones nosia tradičné odevy, mužský sa volá kho a ženský kira a nosia ho aj do práce. A dôležitá informácia pre fajčiarov od roku 2010 je zakázaný predaj tabaku. Šťastných je 93.6 percent obyvateľov, čo je o 3.3 percent viac ako vlani. Toľko v krátkosti o Butháne.

Autori tohto zaujímavého dokumentu skúmajú, ako a prečo sú Buthánčania šťastní, presnejšie čo ich robí šťastnými. Hlavný hrdina príbehu sa vzorne stará o svoju chorú matku, ostatní súrodenci už nie sú doma, jeho úlohou je absolvovať kurz, aby si mohol prevziať obsiahli dotazník a zúčastnil sa aktívne prieskumu šťastia obyvateľov. Inštitúcia Hrubé národné šťastie (HNŠ) robí tento prieskum každý rok, kladie množstvo otázok, zdanlivo nevinných, až naivných, ale mimoriadne premyslených. Náš hrdina jazdí so svojim spoločníkom po celej krajine a kladú všetečné otázky. Presne si zapisujú pocity opýtaných a potom z množstvo odpovedí vyrátajú výslednú známku spokojnosti. Napríklad 84 - ročnému starcovi stačí ku šťastiu, že žije na vidieku a môže sa pozerať na krásne lesy. Striptérka nie ja práve najšťastnejšia, smrteľne chorá matka jej k šťastiu nepridá, nemá partnera, ale nevzdáva sa. Hľadá tie momenty vo svojom živote, ktoré ju robia šťastnou, rada žije v meste, život na vidieku je nebaví. Chorá matka je napriek chorobe optimistka. Mladému a tiež osamotenému anketárovi sa dievčina zapáči a z ničoho nič ju požiada o ruku. Žena je zaskočená, neodmietne, ale chce ho lepšie poznať. Má v pláne odcestovať a študovať v Austrálii a vrátiť sa domov. Veštec mladému predpovedá, že to dobre dopadne. Uvidíme...

Unikátnym zjavom je muž, ženatý s tromi ženami, má s nimi 11 detí. Chváli sa, že boli chudobné a manželstvom ich zachránil. Ženy však už nie sú až také nadšené, tvrdia, že vie byť aj surový, jedna ho nikdy nemilovala, spoločne sa smejú na jeho zväčšujúcom sa bruchu a zhodne konštatujú, že kto by ho už chcel. On sa im chvasce so svojimi milenkami, ale ženami to ani nehne. Dobre sa im žije a to je podstatné. Ďalší opustený muž sa nevie zmieriť so smrťou manželky a upokojí sa až vtedy, keď sa mu narodí vnuk, ktorého považuje za reinkarnáciu svojej nebohej ženy. Hlavný hrdina príbehu však tiež má svoj kríž. Keď mal 2 a pol roka vypukli v krajine etnické nepokoje a jeho rodine ako Nepálčanom vzali štátne občianstvo. Dodnes sa k nemu nemôže dostať. Píše kráľovi, ale žiadna odozva. Tento fakt mu neustále robí šarapatu vo vzťahoch, lebo keď sa rodina dozvie, že nemá občianstvo, svadba neprichádza do úvahy. Prekazí mu to aj vzťah so „snúbenkou“, ktorú môže len vyprevadiť na letisko pred odchodom do Austrálie. Ale nezúfa, stále verí – je svojim spôsobom šťastný. Pokorne ďalej kladie obyvateľom všetečné otázky, medzi ktorými nechýbajú ani také, či majú televízor, kravy, sliepky, dostatok dreva, kde žijú radšej na vidieku či v meste. Vyhráva vidiek. Otázky však nie sú až tak podstatné ako fakt, čo týchto ľudí, plných veľkých i menších problémov robí šťastnými. Jedna z hrdiniek hovorí: „Mám smutnú dušu v šťastnej krajine“. Tento výrok hádam najviac vystihuje filozofiu šťastného buthánskeho obyvateľstva.

Dokument Agent šťastia je vlastne úvaha o šťastí a autori celkom jednoznačne prídu k uzáveru, že to nie sú hmotné statky, ale spokojnosť so životom, ale najmä so samým sebou. Niekomu stačí pohľad na hory, druhému keď sa mu krava otelí, tretiemu, že má výbornú sekeru na kálanie dreva. Prosto jednoduché veci, takmer banality, rozhodne nie peniaze a hmotné bohatstvo. Základom toho postoja je zrejme aj vplyv budhistickej filozofie, ale najmä snahy nadriadených viesť ľudí k pozitívnemu prístupu k životu. Učia ich byť šťastnými, lebo šťastie musí vychádzať zo srdca myslia si Buthánčania. Ľudia, ktorí možno majú viac starostí ako európska populácia, ale sú vední tak, aby zahodili lamentovanie a tešili sa pozitívnym momentov vo svojom živote. No je to len jedno vysvetlenie o „šťastnom obyvateľstve“. Problém je pochopiteľne oveľa zložitejší, pre Európana ťažko pochopiteľný a stráviteľný. Uvažovanie Buthánčanov je v rozpore s našim myslením a uvažovaním, čo sa dá jednoducho vysvetliť inou filozofiou a spôsobom života. Ale fakt, že vládu zaujíma šťastie obyvateľov je nesporne pozitívny, nevšedný  jav.

Režiséri dokumentu Agent šťastia Arun Bhattarai, Dorottya Zurbó sa zároveň ujali aj úlohy kameramana. Snímali krásy Buthánu neuveriteľne pôsobivo a diváka nevdojak napadne otázka môže byť človek obklopený toľkou krásou nešťastný a nespokojný? Môže, ak sa k svojmu údelu tak postaví. A vrátim sa k slovám Martina Hubu, že mnohí ani nevedia čo šťastie znamená. Skutočne ma zaujíma k čomu by sme sa dopracovali keby sa podobný prieskum usporiadal na Slovenku ? Čo keby sme to skúsili...

Agent šťastia (A boldogság ügynöke/Agent of Happiness), Maďarsko, Bhután, 2024,
Dĺžka: 94 minút
Réžia: Arun Bhattarai, Dorottya Zurbó
Kamera: Arun Bhattarai, Dorottya Zurbó
Hudba: Ádám Balázs
Strih: Péter Sass
Produkcia: Arun Bhattarai, Noémi Veronika Szakonyi, Máté Artur Vincze
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 26. decembra 2024
Foto: ASFK