Caligula: The Ultimate Cut
Producent Bob Guccione a slávny taliansky režisér Tinto Brass (1933), ktorému prischlo, že je majster pornofilmov, sa pustili do veľkého dobrodružstva - nakrútili film o jednom z najzvrhlejších panovníkov starovekého Ríma Caligulovi. Film Caligula mal premiéru v Ríme v roku 1976 a hneď vypukol obrovský škandál. Označili ho za pornofilm, dokonca mravný holokaust, diváci proti obscénnym erotickým scénam protestovali pred kinami, strihač a skladateľ odmietli byť uvedení na titulkoch, súdy boli zahltené žalobami, no aj tak priniesol v tom roku do kasy najviac peňazí. Snímka sa na dlhý čas niekam stratila, nikto nevedel čo sa s ňou stalo. Bola dlhé roky opradená legendami, až dovtedy kým sa po rokoch Tinto Brass nerozhodol z nájdeného materiálu zrekonštruovať vraj pôvodnú verziu. Našlo sa údajne (zrejme tomu môžeme veriť) až 90 percent pôvodného materiálu a zvuku, a tak v roku 2023 uzrel svetlo sveta film Caligula: The Ultimate Cut s dĺžkou 188 minút. Kto má zmysel pre umenie, dokonca aj humor, nepohoršuje sa nad lascívnymi scénami, nemusí sa báť, že sa tri hodiny bude nudiť.
Spiaci účet
Filmy Miloslava Luthera si s históriou a drámami, ktoré sa na jej pozadí odohrávali, dobre rozumejú. Mnohé z nich odhaľujú zložité situácie zložitej doby a dotýkajú sa konfliktov morálky a postojov, vystavených tlaku okolností. Do tohto rámca je situovaný aj príbeh jeho najnovšieho filmu Spiaci účet. Rozohráva súčasnú dilemu mladých manželov Adama (Richard Autner) a Hely (Dominika Morávková), do ktorej sa premieta tieň z obdobia Slovenského štátu.
Nezlomní (Arthur the King)
Mark Whalberg v úlohe snaživého vytrvalostného pretekára Michaela dokazuje, že keď si niečo zaumienite, treba za tým ísť. Závody v Dominikánskej republike sú pre neho tými poslednými a so svojim tímom outsiderov chce pochopiteľne zvíťaziť. Počas cesty v džungli sa k nim pridáva ešte piaty, štvornohý člen, ktorý je rovnako vytrvalý ako Mikael. Film Nezlomní, nakrútený podľa skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala počas pretekov v roku 2013, som zachytila veľmi zbežne. V časopise o psoch sa objavila pôsobivá fotografia unavených bežcov, sprevádzaných chlpatým krížencom, ako bežia do cieľa. A aj film, ktorého réžie sa ujal Simon Cellan Jones je rovnako pôsobivý, za čo pochopiteľne vďačí aj silnej knižnej predlohe z pera skutočného závodníka Mikaela Lindora, ktorý príbeh zažil na vlastnej koži.
Prvé znamenie: Prichádza satan! (The First Omen)
Hlavná hrdinka Margaret (Nell Tiger Free) prichádza z Ameriky do kláštora- detského domova v slnečnom Ríme. S biskupom sa dobre pozná (Bill Naghty), a preto je privítanie o niečo srdečnejšie. Zoznamuje sa s chodom spoločenstva, kde sa stará o deti a k srdcu jej prirastie najmä divoká Carlita (Nicole Sorace), s ktorou si ostatné sestry nevedia dať rady. Lenže čo, keď všetko nie je tak ako na prvý pohľad vyzerá?
Krotitelia duchov: Mrazivá hrozba (Ghostbusters: Frozen Empire)
Na úplnom začiatku populárnej hororovo komediálnej série to bol režisér komárňanského pôvodu Ivan Reitman, kto z charakterovo rôznorodej skupinky niekdajších profesorov parapsychológie z Kolumbijskej univerzity Petera Venkmana (Bill Murray), Raymonda Stantza (Dan Aykroyd) a Egona Spenglera (Harold Ramis) s výpomocou ďalšieho nemej bláznivého vedátora Winstona Zeddmorea (Ernie Hudson) stvoril Krotiteľov duchov (1984) – nielen nadčasovú filmovú, žánrovú, ale vlastne až všeobecne popkultúrnu ikonu. Navliekol ich do ľahko identifikovateľných sivých kombinéz, zabýval v starej nepoužívanej požiarnej zbrojnici, dal im do rúk protónové delá a rafinované pasce na lov priesvitných „slizúňov“ rôznych veľkostí, tvarov a farieb, pričom do akcie sa vždy viezli tzv. ektomobilom, limuzínovým cadillacom s nápadne jačiacou sirénou.
To sa mi snáď len zdá (Dream Scenario)
Ľudské sny sú odjakživa niečim, čo fascinuje či už umelcov, filozofov, alebo vedcov. Prečo vlastne snívame, čo presne sny ovplyvňuje a prečo si niektoré z nich pamätáme a iné zase nie? Snenie malo taktiež vplyv na svetové dejiny a nemalou mierou sa tejto tematike venujú i filmári vedomí si jej potenciálu. Najnovším prírastkom do tejto skupiny je tretia snímka Kristoffera Borgliho To sa mi snáď len zdá, kde sa hlavnej úlohy chopil niekdajší držiteľ Oscara Nicolas Cage. Podarilo saj je však priniesť niečo nové, alebo ponúka iba klasické mnohokrát videné trópy?
Teraz alebo nikdy! (Most vagy soha!/Now or Never!)
Rok 1848 bol významným historickým medzníkom v dejinách národov Habsburskej monarchie. Zlomovým udalostiam predchádzali revolúcie v Rakúšanmi ovládanej Lombardii a Benátsku, búrili sa Taliani a nasledovalo Francúzsko, kde v Paríži vypukli demonštrácie. Tento pohyb mal veľký ohlas v celej vtedajšej Európe, i v Rakúsku a Uhrách. 3. marca 1848 vystupuje Lajos Kossuth s požiadavkami na zrušenie poddanstva, zavedenia rovnosti všetkých občanov pred zákonom , vytvorenie samostatnej uhorskej vlády a adekvátny podiel Uhier na správe celého Rakúska. O desať dní neskôr, 13. marca vypukne revolúcia vo Viedni. Kossuth s delegáciou uhorských poslancov dorazí do Viedne a predkladá v cisárskom paláci v Hofburgu požiadavky z 3. marca.
Opičí človek (Monkey Man)
Všetko sa začína nežným hlasom matky, ktorá svojmu synovi rozpráva legendu o Hanumánovi. Napoly človek, napoly opičí hinduistický boh stelesňujúci odvahu a silu. V Ázii tento mýtus inšpiroval množstvo animovaných filmov a seriálov, akčný thriller Opičí človek čiastočne sprostredkúva postavu aj západnému publiku. Dev Patel po dvoch krátkometrážnych dielach predstavuje svoj celovečerný debut ako režisér, ku ktorému napísal scenár spolu s Paulom Angunawelom a Johnom Colleem.
Zóna záujmu (The Zone of Interest)
V kultúrnom a zábavnom priemysle sa vyobrazenie nacistov často rovná karikatúre. Na jednej strane je to pochopiteľné. Každý, kto má na svedomí milióny obetí, nemôže byť predsa normálnym človekom – aspoň taký je predpoklad. Ako ukazuje najnovší film anglického režiséra Jonathana Glazera realita bola možno banálnejšia, než by sa zdalo. Zóna záujmu triezvo rozpráva o živote Rudolfa Hössa – veliteľa tábora Osvienčim – zameraním dištancovanej perspektívy na každodenný život tejto osoby a jej rodiny.
Smršť
V roku 2019 distribuovala ASFK poľský dokumentárny film Vietor režiséra Michala Bielawského. Tematizoval fenomén zvláštneho vetra, ktorý spôsobuje prudké zmeny tlaku, teploty a vlhkosti, veje z hôr do dolín nezvyčajnou rýchlosťou až 300 km za hodinu. Je známy najmä na poľskej strane Vysokých Tatier, na Podhalí a dostal názov halný. Film popisoval jeho ničivé dôsledky na prostredí i ľuďoch, trpiacich zdravotnými problémami, s častým výskytom epileptických záchvatov a infarktov. Bol nakrútený s dôrazom na poetiku dokumentárneho thrilleru, kameraman Bartek Solik žil v Zakopanom a jeho dôverná znalosť prostredia i života tamojších ľudí sa premietla do sugestívneho rozprávania o ich vzťahu k prírode, naplneného obrazmi ničivého živlu, ale aj nevšednej krásy. Svoj príbeh zanechal halný aj v miestnom folklóre, legendách o démonoch a čarodejniciach, drakoch, spúšťajúcich vietor pohybom krídel.