V roku 1973 sa Constance (Kerry Bishé), toho času vo vysokom štádiu tehotenstva, potulovanie po pralesoch peruánskej Amazónie a hľadanie akéhosi vzácneho druhu pavúka stalo osudovým. Viac-menej k tomu prispel jej ozbrojený sprievodca Ezekiel Sims (Tahar Rahim), túžiaci si jeden exemplár pavúka privlastniť z čisto mocenských dôvodov. Uštipnutie vraj môže človeku dodať nadľudské schopnosti - z čoho tiež dosť ťaží údajný kmeň Las arañas podľa legiend žijúci niekde v korunách stromov. Jeden z ich predstaviteľov Constance „zatiahne“ do blízkej jaskyne, pomôže jej priviezť na svet malú nedočkavú Cassie (v dospelosti Dakota Johnson), no život tvrdohlavej vedkyne sa mu už zachrániť nepodarí. O tridsať rokov neskôr je z Constancinho potomka ostrieľaná zdravotníčka, ktorej medziľudské vzťahy veľmi nejdú – snáď len s výnimkou priateľstva s Benom Parkerom (vtipný Adam Scott). Od každého si drží odstup až do momentu, kým sa takmer nestane obeťou smrteľnej nehody. Aby sa jej už tak nápadná sociálna neohrabanosť stala ešte nápadnejšou, keď si uvedomí, že vízie, čo od vtedy máva, súvisia s vecami, ktoré sa zatiaľ ešte nestali...

Film Štyria malí dospelí, na Slovensku uvedený do kín v rámci festivalu Scandi, bol prvýkrát premietaný na Medzinárodnom filmovom festivale v Rotterdame a v Göteborgu. Režisérka a scenáristka Selma Vilhunen sa v ňom zameriava na romantickú zápletku štyroch dospelých ľudí v súčasnom Fínsku. Pre Selmu Vilhunen pritom nejde o nezmapovaný terén, komplikovanej povahe medziľudských vzťahov a aspektov dospelosti zasvätila už film Pod ochrannými krídlami (Tyttö nimeltä Varpum 2016), v ktorom sa matka zúfalo snaží zblížiť s tínedžerskou dcérou, či film Naivné mladé srdce (Hölmö nouri sikð, 2018) - portrét dospievania v súčasnom Fínsku.

Frekvencia bulharských filmov v našich kinách je veľmi skromná, naposledy to s najväčšou pravdepodobnosťou bol film Lekcia (2014) režisérskej dvojice Kristina Grozeva a Petar Valčanov. Premiéra bola u nás o dva roky neskôr a v tej dobe mal už na konte desiatky medzinárodných ocenení. Tematizácia krádeží, spojených so školou a učiteľkami je asi osvedčeným smerom, lebo v Lekcii s nimi bojuje učiteľka angličtiny Nadežda a to na všetkých frontoch, ako v škole tak aj v súkromí. Ak si toto bulharskí duo doplníme i nemeckým filmom Zborovňa (Teacher´s Lounge), nominovaným na Oscara, kde sa s krádežou peňazí v škole aktívne konfrontuje ďalšia učiteľka, je to signál, ktorý stojí za úvahu. Spája ich téma morálky a je zrejmé, že zostručňovať interpretáciu bulharských filmov na obrázok zo života post- komunistickej spoločnosti, zápasiacej s nástrahami kapitalizmu, je videnie povrchné a zjednodušujúce.

Zdá sa, že interpretačný register filmov renomovaného gréckeho režiséra Yorgosa Lanthimosa je široký a v jednom z rozhovorov konštatuje únavu z otázok, ktorý z výkladov je ten správny. Herečka Emma Stone, hlavná hrdinka príbehu Chudiatko o Belle Baxter a jej stvoriteľovi, doktorovi Godwinovi Baxterovi (Willem Dafoe), formuluje zámer filmu jednoducho, „je to príbeh o žene, ktorá sa nepotrebuje vyrovnávať s hanbou“. Režisér ju chápe ako stvorenie s druhou šancou. Má na svet vlastný, slobodný názor a podľa toho sa i chová.

Producent Rudolf Biermann siahol po románe novinára Arpáda Soltézsa už pri svojom režisérskom debute, ktorý predstavoval politický thriller Sviňa. Tento kvalitatívne sporný, ale komerčne úspešný film, spolurežíroval ešte so skúsenejšou Máriou Čengel Solčanskou. Vo svojom najnovšom filme Vojna policajtov sa však už predstavuje v úlohe režiséra sám. Príbeh vychádza zo Soltészovej knihy Hnev, pričom Arpád Soltész je aj autorom filmového scenára. Aj keď Hnev by bol pre túto snímku príznačnejší, tvorcovia volia atraktívnejší názov Vojna policajtov (i keď sotva originálny, keďže sa v českej a slovenskej distribúcii objavili minimálne tri zahraničné filmy pod totožným názvom), napriek tomu, že ten je pomerne zavádzajúci.

Vo svojom najnovšom filme dánsky ocsarový režisér Bille August svoju pozornosť presmeroval na tvorbu spisovateľa Stefana Zweiga. Nostalgický vesmír známeho rakúskeho spisovateľa sa nedávno stal inšpiráciou napríklad aj pre úspešný Grandhotel Budapešť (The Grand Budapest Hotel, 2014 ) Wesa Andersona. Zweigov Šachový román (Schachnovelle ) bol zasa sfilmovaný v roku 2021. Film Bozk, nakrútený podľa Zweigovej predlohy Netrpezlivosť srdca, mal premiéru na Varšavskom filmovom festivale v roku 2022. Zweigov príbeh v Bozku Bille August prepísal pre dánske prostredie, no stále sa odohráva v rovnakom časovom období ako román.

Pierre Bonnard bol popredným postimpresionistickým maliarom, umeleckou osobnosťou, ktorá nikdy celkom nedosiahla výraznejšiu slávu a význam mimo Francúzska. Režisér Martin Provost, ktorý k svojmu najnovšiemu filmu Maliar jej tela napísal scenár so stálym spolupracovníkom Marcom Abdelnourom, má bohaté predchádzajúce skúsenosti s osvetľovaním osobných životov nedocenených francúzskych umelcov. Vo filme Violette (2013) sa ujal komplexnej postavy Simone de Beauvoir, očami jej blízkej priateľky a zverenkyne sa zameral na osud francúzskej spisovateľky. V snímke Séraphine (2008), ocenenej niekoľkými Césarmi, rozprával príbeh maliarky Séraphine Louis. Filmový festival v Cannes je pritom pre jeho posledné dielo akoby prirodzeným domovom, zameriava sa v ňom na život Pierra Bonnarda a jeho družky Marthe.

V tomto neštrukturovanom rozprávaní snímky Galéria Boha, o umeleckej škole kdesi vo Švédsku, si každý môže vybrať čo chce. Funguje na spôsob bazáru ľudí, myšlienok a objektov, ktoré v tomto neštandardne štandardnom spojení vytvorili. Nazývajú to umenie. Akokoľvek ironicky sa na adresu takto interpretovaného prostredia pozerajú tvorcovia a ich prostredníctvom aj my, tento film asi nemožno nazvať zbytočným. Svojim veselým nihilizmom predsa len čosi o zrode umenia komentuje.

Kultúra sauny je spojená predovšetkým so severom a je výrazom väzby s prírodou, ponúka rituál očisty a zároveň slúži ako miesto spoločenského kontaktu. Dokumentárny film, debut estónskej režisérky Anny Hint  Sestry z dymovej sauny sa sústreďuje na priestor tvz. dymovej sauny, ktorá je v rodine týchto hygienicko-spirituálnych zariadení najstaršia. Spaľuje sa v nej drevo a miestnosť napĺňa dym. Keď je oheň uhasený, ostávajú po ňom sadze a tie účinkujú detoxikačne a očistne.

Nehostinné vresoviská v Dánsku sa stáročia nepodarilo nikomu zúrodniť. Až do chvíle kým sa v roku 1763 nevráti z bojiska v Nemecku po 25 rokoch Ludvig Kahlen (Mads Mikkelsen) a tvrdohlavo si vezme do hlavy, že on to dokáže. Vypracoval sa zo záhradníka na hodnosť kapitána a pre zásluhy vo vojne má možnosť sa o to pokúsiť. Keď sa mu to podarí dostane šľachtický titul, po čom najviac túži, a peniaze na vybudovanie kolónie. No to by nesmel mať surového protivníka, arogantného Frederika de Schinkela (Simon Bennebjerg), ktorý si na pôdu robí nárok a nechce pochopiť, že vresoviská patria kráľovi. Kahlen sa však nedá zastrašiť a s vervou jemu vlastnou sa pustí do práce.