V posledných rokoch sme si užili nemálo výletov za hranicu našej slnečnej sústavy pre pesimistické vyhliadky života na Zemi, v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Pozemské posádky sa vydali osídliť obývateľné planéty do diaľav čítajúcich obrovské množstvo svetelných rokov v snímkach, ako Interstellar, Passengers alebo nedávny netflixovský Kyslík. Podobný námet, keď sledujeme osudy akejsi generácie 0, v zmysle postupného rozmnožovania sa v záujme pretrvania ľudského rodu vo vesmíre, sa venoval napríklad nedocenený seriál Ascencion, nové neprebádané svety objavuje aj rodinka hlavných hrdinov v mládežníckom seriáli Lost In Space a pokračovať by sa dalo, samozrejme, ďalej.

„Je smrtiaci. Je nebezpečný. Chce vás zabiť. Zobrať z vás celý život.“ Tak znejú prvé slová prednášané so zlovestnou efektnosťou traileru na najnovší filmový trhák. Nejedná sa však o žiadnu fikciu... Kto slová v angličtine vyslovil, nevidíme. V pozadí však počuť namáhavé nádychy a výdychy trpiaceho ochorením Covid-19. Mesto Rimavská Sobota je od čínskeho Wu-chanu, rodiska nového koronavírusu, vzdialené 7829 kilometrov. A režisér Peter Pavlík (strihač dokumentu Králi videa) aj so spoluautorkou Katarínou Smacznou sa chystajú publiku podať správu o tom, ako prvých 365 dní pandémie svojimi očami vnímali jeho obyvatelia... Alebo žeby sa ich správa netýkala len Rimavskej Soboty?

Je to už osem rokov, čo sa na plátnach kín objavil animovaný film Krúdovci pojednávajúci o vcelku podarenej rodinke prežívajúcej v dobe kamennej. Išlo o slušný komerčný úspech, podporený aj nomináciami na Oscara či Zlatý Glóbus a i z toho pohľadu je prekvapením, že na pokračovanie sa muselo čakať až do vlaňajška. K nám sa Krúdovci: Nový vek dostávajú po viac než polroku od svojej americkej premiéry, no ako sa hovorí, na dobré veci sa oplatí si počkať.

Americký režisér indického pôvodu M. Night Shyamalan na prelome tisícročí nakrútil trojicu všeobecne veľmi obľúbených diel s nadprirodzenými prvkami Šiesty zmysel, Vyvolený a Znamenia, okrem iného charakteristickými aj záverečnými twistami. Od ďalšieho filmu Osada však svoje početné publikum dosť výrazne polarizoval a môžeme skonštatovať, že od tohto momentu s ním idú ďalej iba tí, ktorých uhrančivá atmosféra a vysoká ambicióznosť tohto „historického“ trileru dokonale pohltila. Pokiaľ nerátame vysokorozpočtové štúdiové projekty typu The Last Airbender alebo After Earth, Shyamalan komunikuje v podstate už iba so svojim verným publikom. To presne vie, ako sa k nim režisér prehovára a s trochou nadsázky môžeme skonštatovať, že nikto iný už nemá do kinosály povolený vstup. Kto nevidel viackrát Vyvoleného, ten nebude pri Rozpoltenom a Sklenenom vôbec tušiť, ktorá bije a netradičný spôsob podávania informácií, kombinácia hororových a komediálnych prvkov a postupné odhaľovanie ústrednej témy vo found footage kúsku The Visit mu bude pripadať cudzí, možno až nezmyselný.

Pred dvoma rokmi fanúšikov hororu a filmov založených na riešení rôznych záhad v globálnom merítku celkom potešilo dielo Escape Room. Partia mladých ľudí sa v ňom ocitla v neznámej miestnosti a postupne zisťovali, že sú tam umiestnení „z nejakého dôvodu“, ako počúvame v podobných prípadoch v kinematografii často. Ak chceli nájsť cestu von (respektíve do ďalšej miestnosti), museli vyriešiť hádanku zadanú niekým zhora, o kom však nikto nič nevedel. Mohla to byť tajomná organizácia, mimozemšťania, pričom obozretný divák rátal aj s možnosťami, ako virtuálna realita či sen. Záver filmu však vyložil na stôl niektoré dôležité karty, čím možno istú časť publika sklamal, ale zároveň navnadil na prípadné pokračovanie. No a netrvalo dlho a máme tu sequel s názvom Escape Room: Niet úniku, hoci lepšie by mu sedel doslovný preklad originálu Turnaj šampiónov. Ten pokračuje v nastavenom spôsobe rozprávania prvého dielu a pomaly odpovedá na ďalšie položené otázky.

Michael Bryce (Ryan Reynolds) bol kedysi úspešným osobným strážcom s certifikátom kvality AAA. O ten však prišiel vo chvíli, keď mu zastrelili jedného veľmi bohatého chránenca priamo pred očami. Smola. Vyzeralo to totiž tak, že je už naozaj v bezpečí vo svojom súkromnom lietadle a stačí mu len vzlietnuť. Darius Kincaid (Samuel L. Jackson) bol kedysi úspešným nájomným zabijakom. A áno, mal tiež prsty v tom, ako zahynul Michaelov klient. Bola to však Dariusova láska k jeho temperamentnej manželke Sonii (Salma Hayek), čo spôsobilo, že v kľúčovom momente svojej kariéry neunikol rukám zákona...

Ak sa usilovné PR snažilo prezentovať film To ta monarchia ako obrázok dediny, kde sa žije ako v úli, vlastne tak trefne označili toto nezdravo rozvibrované dielko metaforou, postihujúcou všetky prítomné lapsusy, ktorých sa tvorcovia dopustili. Režisérka, producentka a scenáristka filmu Vladislava Sárkányi natočila film s rozbitou štruktúrou, kde bzučí kde čo a každý kvietok je dobrý. Na besede po premiére filmu na tohtoročnom Art Film Feste v Košiciach na otázku, ako sa vlastne dostala k nakrúcaniu v Spišskom Hrhove, sme sa dozvedeli, že sa o zázračnej dedine dočítala v novinách. Iste, to by vôbec nebolo nič výnimočné, pre dokumentaristu sú zdroje inšpirácie neobmedzené. V tomto bode však ide o to, že sa záujem o isté lokality až príliš často riadi hurá systémom, bez ohľadu na to, čo vlastne tvorca chce alebo dokáže svojim filmom nejako zmysluplne artikulovať. Pripomeňme si napríklad záujem o kňaza Kuffu, jeho charitatívne a iné aktivity.

Z dielne štúdia Marvel, ktoré každoročne valcuje kiná po celom svete, prichádza ďalší samozrejmý hit. Fanúšikmi obľúbená tajná agentka Natasha Romanoff konečne dostala od jej prvého predstavenia v snímke Iron Man 2 svoj vlastný film. Scarlett Johansson sa vracia vo svojej ikonickej roli, avšak tentokrát zaujala aj úlohu producentky. Black Widow režíruje Cate Shorthland a o scenár sa postarali Ned Benson, Jac Schaeffer a Eric Pearson. Áno, traja scenáristi, čo je pri Marvel filmoch veľmi bežné. Produkciu filmu výrazne ovplyvnila svetová pandémia, kvôli ktorej bol deň premiéry niekoľkokrát posunutý. Stálo takmer jedenásťročné čakanie na sólovku pôvabnej, avšak smrtonosnej ruskej agentky za to?

Šesťdesiatročný francúzsky režisér Leos Carax patrí skôr medzi tých tvorcov, ktorí si dávajú s každým svojim ďalším dielom poriadne načas. Medzi jeho poslednou snímkou Holy Motors, uvedenou aj v našich kinách, a najnovším počinom s názvom Annette ubehlo celých deväť rokov. Podobné časové priepasti sledujeme aj pri kultových Milencoch z Pont-Neuf (1999) a Pole X (1999), či posledne menovanom a Holy Motors (2012). No ležérne pôsobiaci Carax asi vie, že ak by sa zbytočne náhlil, tak jeho filmy by nepôsobili tak konzistentne a možno by sa z neho nestal ani tak kultový artový tvorca. Mimochodom, pri neplánovane predražených Milencoch z Port-Neuf pocítil aj negatívny ekonomický dopad tohto ambiciózneho diela.

Členovia telovýchovnej organizácie Sokol sa v Čechách stali okrem zdravého ducha a disciplíny aj nositeľmi veľmi výraznej črty českej identity, porovnateľnej hádam len s trampským hnutím, ktoré má rovnako ako Sokol svoje vlastné dejiny i filozofiu. Pripomeňme len, že sokolské organizácie vznikajú na území Čiech od druhej polovici 19. storočia a jeho zakladateľmi sú Miroslav Tyrš a Jindřich Fugner. Boli vždy spojené s prvou republikou, jej ochranou i hodnotami a to bol zrejme dôvod nenávisti ako zo strany nacistov, tak komunistov. Sokolské organizácie zakázal Reinhardt Heidrich v protektorátnych Čechách a, samozrejme, aj komunistická moc po roku 1948. K obnove dochádza po novembrovej revolúcii a do obdobia prípravy XVI. všesokolského zletu v roku 2018 je situovaný i film Na značky!.