„Je smrtiaci. Je nebezpečný. Chce vás zabiť. Zobrať z vás celý život.“ Tak znejú prvé slová prednášané so zlovestnou efektnosťou traileru na najnovší filmový trhák. Nejedná sa však o žiadnu fikciu... Kto slová v angličtine vyslovil, nevidíme. V pozadí však počuť namáhavé nádychy a výdychy trpiaceho ochorením Covid-19. Mesto Rimavská Sobota je od čínskeho Wu-chanu, rodiska nového koronavírusu, vzdialené 7829 kilometrov. A režisér Peter Pavlík (strihač dokumentu Králi videa) aj so spoluautorkou Katarínou Smacznou sa chystajú publiku podať správu o tom, ako prvých 365 dní pandémie svojimi očami vnímali jeho obyvatelia... Alebo žeby sa ich správa netýkala len Rimavskej Soboty?

Prvé zábery v rekonštruujú dojmy z čias pred pandémiou. Zaznie v dokumentárnom filme už dosť zaužívaná hudobná kulisa Štyroch ročných období Antonia Vivaldiho, aby dotvorila zábery voľne sa po meste prechádzajúcich obyvateľov, nakupujúcich na trhovisku. Deti hrajúce sa v nafukovacích hradoch, život pri vode počas letných mesiacov. Starších posedávajúcich si nerušene na lavičkách v parku. Vystúpenia ľudových tanečných súborov, ale aj o niečo modernejších hudobných skupín. Modliacich sa v kostole, či fandiacich na športových podujatiach. Aj oslavy Mikuláša, či explózie zábavnej pyrotechniky silvestrovskej noci... Všetko farebné zábery v ostrom strihu náhle ústiace do čiernobielej mrazivej prázdnoty už predstavených uličiek mesta a lockdownom „odstavených“ kulís nielen rimavsko-sobotského života. Na každých dverách vidno varovné nápisy, že vstup je povolený len v rúšku alebo s respirátorom. V čakárňach u obvodných lekárov je prázdno. Detské preliezky majú dočasne zakázaný vstup. Na šnúrach na bielizeň sa sušia čerstvo vyprané rúška namiesto iného oblečenia. Vivaldiho nahradia pochmúrne tóny Akčnej témy Mateja Šteska a iných interprétov vhodných k takmer apokalyptickým obrazom. Napriek tomu sú to práve Štyri ročné obdobia, ktoré zadefinujú tematickú premisu celého filmu.

Jar, leto, jeseň a zima – štyri naratívne aj atmosférou odlišné kapitoly filmu 7829 km od Wu-chanu - dávajú všetkým zozbieraným materiálom Petra Pavlíka a Kataríny Smacznej pevnú štruktúru kultivovane „ustráženú“ dramaturgičkou Janou Janove. Kým kapitola Jar s napätím predstavuje nový neznámy vírus, straší pesimistickými počtami nakazených, prvé skúsenosti ľudí s chorobou však aj hypochondrické sledovanie možných vlastných príznakov, je najmä o zvykaní si na izoláciu od ľudí, vzdialenejších rodinných príslušníkov. Mieša strach z neznáma, so smútkom zo straty a „uväznenia vo vlastných domovoch“, aj s určitým humorným nadhľadom sprevádzajúcim nápady ľudí, snažiacich sa svoj život oklieštený múrmi štyroch stien trochu ozvláštniť. Zaujímavý je tiež respondentmi konštatovaný prechod na „virtuálny“ život. Dištančné vzdelanie, kultúru a náboženské obrady cez streamovacie služby. Kapitola Leto so sebou prináša úľavu v podobe miernejších opatrení, ale aj negatívneho dopadu predchádzajúceho lockdownu na ekonomiku. Či obavy z možnej druhej vlny pandémie hroziacej na jeseň – obzvlášť pri pohľade na rozhádanú politickú scénu a nedostatočný nezáujem politikov o vypočutie odborníkov v snahe predísť tomu, aby vôbec k nejakej druhej vlne došlo.

Kapitola Jeseň zaznamenáva zvyšujúce sa počty chorých aj stále ostrejšie protesty voči opatreniam a najmä celoplošnému testovaniu, aby v kapitole Zima došlo na desivé obrazy prvenstva Slovenska v prepočte zosnulých na počet obyvateľov. Čím ďalej, tým viac je jasné, že 365. deň pandémie, ktorý tematicky uzatvára premisu filmu v žiadnom prípade neprinesie žiadny happy end, dokonca (bez toho, žeby šlo o nejaké vyzradenie pointy) ani žiadne katarzné vyústenie. Koniec filmu zostáva otvorený, rovnako tak koniec pandémie v nedohľadne. A režisérovi stačí, aby titulkom uverejnil počty nakazených, počty úmrtí a z archívu spravodajstva v rámci výročia od identifikovania prvého Covid pozitívneho občana Slovenska zvolil záber na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ako zapaľuje sviecu v snahe uctiť si doterajšie obete choroby. S pôsobivejšou a pri tom autorsky úspornejšou bodkou za celým dokumentom tvorcovia ani nemohli prísť.

Prečo je však stredobodom filmu práve Rimavská Sobota? Jednak k nej majú blízko tvorcovia filmu, jednak celú situáciu v meste dávajú do zaujímavého kontextu informácie uvedené už v úvode: Okres, v ktorom sa mesto nachádza, bol už pred pandémiou považovaný za okres s najväčším percentom nezamestnaných na Slovensku. Jeho dlhoročný primátor dokonca názorovo inklinuje ku kontroverznejšej časti politického spektra zastúpenej tiež v súčasnom parlamente. V prípade, žeby bol film poskladaný napríklad z individuálnych pohľadov Bratislavčanov na pandémiu, pravdepodobne by publiku neponúkal toľko možností z hľadiska vyslovených názorov na prezentovanú problematiku. O to bližšia je názorová rôznorodosť Rimavskej Soboty k iným mestám na Slovensku a o to viac sa celkový obraz pandémie zdá byť objektívnejší.

Respondenti vystupujúci vo filme sú označený stručne, ale veľavravne ako dôchodcovia, matka, dekan rimavsko-sobotskej farnosti, spisovateľ, študent žurnalistiky, novinár, speváčka, športový pedagóg a viacnásobný majster sveta, riaditeľka gymnázia, lyžiarska inštruktorka, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska, riaditeľ nemocnice a iní. Zastúpené sú rôzne vekové kategórie, rôzne profesie, príslušnosti k určitým politickým názorom, aj menšiny. Skrátka, tvorcovia sa pokúšajú o čo najväčšiu objektívnosť. Film nedisponuje scénami z nemocníc, ale viac sa zaujíma o ľudí, ku ktorým sa informácie o pandémií dostávali často len sprostredkovane prostredníctvom informácií dostupných z médií. Samozrejme, niektorí z nich, ak nie väčšina sa s Covidom mali možnosť stretnúť a pocítiť ho aj na vlastnej koži. O to sú informácie zdieľané divákovi úprimnejšie a autentickejšie.

7829 km od Wu-chanu je ambiciózny dokumentárny projekt, ktorý vznikol „nezávisle“ bez podpory kultúrnych inštitúcií a protipandemické opatrenia tvorivo zasiahli do jeho výroby – z veľkej časti aj pre dobro samotného filmu. Nielen ilustračné zábery prázdnych ulíc mesta, ale aj momentky zo zaznamenaných videohovorov naznačujú, že sa nakrúcalo predovšetkým on-line. Ponúkajú zábery nie až tak technicky atraktívne v porovnaní s drahším televíznym dokumentom alebo filmom určeným priamo do kinodistribúcie. Autenticky zachytávajú, ako sa spomínaných 365 dní v Rimavskej Sobote a nielen tam „virtuálne“ žilo. Iná naratívna forma by v súvislosti s prezentovanou témou vyznievala neúprimne. Ako z veľkej časti strihový dokument výdatne čerpá zo spravodajských zdrojov dostupných v rámci celého Slovenska (zábery z TV relácií Na Telo, V politike) a tiež na vlastnej regionálnej úrovni (Rimaviny, Kukuk, Sobotné dialógy, Rimavská Sobota ako osobnosť, Moje milované mesto) a spája zábery kamier ako režiséra a spoluautorky dokumentu, tak Róberta Piatrika, Petra Ehna, Otta Nagya a Maja Sucháča. Občas sa do hry dostanú fotografie, titulky novinových a internetových článkov, čo často kontroverzné komentáre zo sociálnych sietí.

Film mal premiéru 16. júna vo svojom „rodnom“ meste v kine Orbis a následne tiež na rimavsko-sobotskom Hlavnom námestí. Režisér Peter Pavlík film predstavuje ako nie práve komerčne zameraný projekt - hoci projekt, ktorým by rád oslovil čo najviac ľudí. Tvorcovia sa usilujú film postupne premietať v rôznych slovenských mestách, ktoré by oň prejavili záujem, napríklad aj v podobe jednorazových premietaní na námestiach. Najbližšie by 7829 km od Wu-chanu mal byť premietaný 2. augusta 2021 na festivale Letavy a mal by byť tiež súčasťou najbližšej prehliadky diel slovenských filmárov Slovak Film Harvest Festival v New Yorku.

7289 km od Wu-chanu, Slovensko, 2021
Dĺžka: 76 minút
Réžia: Peter Pavlík
Scenár: Peter Pavlík, Katarína Smaczna
Dramaturgia: Jana Janove
Kamera: Katarína Smaczna, Peter Pavlík, Róbert Piatrik, Peter Ehn, Otto Nagy, Majo Sucháč
Hudba: Matej Štesko, Zuzana Mikulcová a iní
Strih: Peter Pavlík
Zvuk: Ladislav Borš
Produkcia: Peter Pavlík, Katarína Smaczna, Radoslav Ceglédy
Hrajú: Viera Feješová, Július Feješ, Andrej Medveď, Zuzana Medveďová, Katarína Slaninová, Zuzana Danyiová, Štefan Danyi, Rastislav Polák, Jozef Rácz, Miriam Stantóová, Milana Jutková, Marek E. Pocha, Silvia Sarcletti, Zuzana Mikulcová, Matej Hank, Martin Ambróz, Marán Machyniak, Tibor Figei, Richard Hrubý, Katarína Smaczna
Foto: Peter Pavlík

Recenziu filmu, ktorý ešte nie je uvedený v distribúcii, sme zaradili mimoriadne pre jeho aktuálnosť (poznámka redakcie)