V posledných rokoch sme si užili nemálo výletov za hranicu našej slnečnej sústavy pre pesimistické vyhliadky života na Zemi, v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti. Pozemské posádky sa vydali osídliť obývateľné planéty do diaľav čítajúcich obrovské množstvo svetelných rokov v snímkach, ako Interstellar, Passengers alebo nedávny netflixovský Kyslík. Podobný námet, keď sledujeme osudy akejsi generácie 0, v zmysle postupného rozmnožovania sa v záujme pretrvania ľudského rodu vo vesmíre, sa venoval napríklad nedocenený seriál Ascencion, nové neprebádané svety objavuje aj rodinka hlavných hrdinov v mládežníckom seriáli Lost In Space a pokračovať by sa dalo, samozrejme, ďalej.

Obľúbeného námetu sa naposledy chopil scenárista, režisér a svojim spôsobom aj mierny expert na science fiction Neil Burger (Divergencia, Všemocný) a na plátne nám predstavil planétu Zem v opäť v nelichotivej kondícii vo filme Voyagers: Vesmírna misia. Píše sa rok 2063 a vedci konečne objavili exoplanétu v dostatočnej blízkosti k Zemi (samozrejme, vo vesmírnom merítku), a tak sa začína plánovať expedícia s jednosmerným lístkom pre jej pasažierov. V skutočnosti ale pôvodná posádka lode Humanitas do cieľa nikdy nedorazí, prví obyvatelia nového domova ľudstva budú vnúčatá vybraných šťastlivcov a nových hrdinov, ktorým sa budú v budúcnosti stavať sochy. Vedci a psychológovia sa umne rozhodli, že noví záchranci nášho druhu budú odmalička vychovávaní v izolácii od okolitého sveta, pretože by psychicky nemuseli uniesť fakt, že sa na modrú planétu, medzi svojich blízkych, už nikdy nevrátia.

Ide o skupinku zhruba tridsiatich tínedžerov, medzi ktorými spoznávame predovšetkým sympatického botanika Christophera (Tye Sheridan), krásnu lekárku Selu (Lily Rose Depp) a ústredného antagonistu Zacha (Fionn Whitehead). Obaja mladíci a spočiatku kamaráti zistia, že špeciálny modrý nápoj je v skutočnosti droga utlmujúca ich emócie a zároveň aj sexuálne chúťky. Vodca misie Richard (Colin Farrell) sa im márne snaží vysvetliť, že netradičná cesta a obrovská zodpovednosť na pleciach zopár desiatok ľudí si vyžadujú neortodoxné metódy, obaja chlapci, ako klasickí teenageri, začnú revoltovať a nápoj v jedálni zakaždým tajne vylejú. Onedlho sa, samozrejme, dostavia prvé následky ich činu, čerstvo dospelé deti začnú objavovať svoju sexualitu a revoltovať proti systému zosobneného práve Richardom.

Filmu môže byť prvoplánovo vyčítané, že jednotliví herci, a to aj vrátane ústredných dvoch hviezd, hrajú svoje postavy nepresvedčivo a ich dialógy pôsobia neprirodzene. Pri bližšom pohľade je však akási strojenosť ich prejavu logická práve vďaka utlmeniu mysle prostredníctvom dlhodobého užívania špeciálnej medicíny. Príbeh pripomínajúci dej románu Lord of the Flies a jeho adaptácií trpí nedostatkami skôr na iných miestach. Burgerov scenár sa až príliš snaží zaradiť do kategórie populárnej young adult vlny v rámci sci-fi, inými slovami science fiction o tínedžeroch pre tínedžerov, kde sa na dospelého diváka príliš nemyslí. Cítiť je aj nižší rozpočet, filmu by prospela expozícia viac približujúca kritickú situáciu na našej planéte. Iste, môžeme argumentovať, že sa tomu vyhol ako Avatar, tak spomínaný Kyslík, avšak tie mali v rukáve viacero schovaných es ako príliš rutinne nakrútený Voyagers.

Plusom je rozhodne vývoj situácie na vesmírnom plavidle. Postupne sa na povrch derú filozofické otázky ohľadom podstaty ľudskej prirodzenosti a je jasné, že prechodom do neprebádaných vesmírnych diaľav sa našich negatívnych vlastností nezbavíme, ale naopak si ich prenášame so sebou/v sebe. Myšlienka to samozrejme nie je v umení či filozofii vôbec nová, avšak tvorcov treba pochváliť, že ju dokázali nepatetickým spôsobom doručiť aj svojmu cieľovému divákovi, premýšľavejšiemu tínedžerovi. Ten však  asi bude premýšľať aj nad výraznejšími logickými nedostatkami scenára. Prečo pri najdôležitejšej misii ľudstva je na posádke prítomný iba jeden dospelý vedúci posádky? Prípadné otázky vyvoláva ja samotná vzdialenosť cieľa, 86 rokov cesty pri (podľa všetkého) klasickom pohone sa zdá v konečnom dôsledku ako príliš optimistická a málo pravdepodobná predpoveď pre vzdialenosť najbližšej obývateľnej planéty. Postavám stačí si iba sadnúť k počítačom a hneď zisťujú, že modrá tekutina je droga, podobný problém zjednodušovania nastáva aj pri istom dôležitom zvrate nedlho po opustení nášho solárneho systému.

Voyagers – Vesmírna misia nie je priamo sklamaním, na to ponúka dostatočné množstvo podnetov na premýšľanie. Ide však možno až o príliš komorné dielo s viacerými nedostatkami v elementárnej logike a ponúka sa otázka, či by to snímke neslušalo viac na platformách typu Netflix alebo HBO GO, ako na veľkých plátnach za drahé vstupné. Viacero dôležitých otázok v ňom ostáva nezodpovedaných a vydarená záverečná rapidmontáž zase vyvolá dojem, že by bolo lepším rozhodnutím tento námet využiť buď pre hodinovú epizódu seriálu typu Black Mirror, alebo naopak rozpracovať ho minimálne do jednej sezóny teen seriálu ako spomínaný Lost in Space.

Voyagers - Vesmírna misia (Voyagers), USA, 2021
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Neil Burger
Scenár: Neil Burger
Kamera: Enrique Chediak
Hudba: Trevor Gureckis
Strih: Naomi Geraghty
Zvuk: Paul Hsu
Scénografia: Scott Chambliss
Kostýmy: Bojana Nikitovič
Produkcia: Basil Iwanyk, Brendon Boyea, Neil Burger
Hraúí: Tye Sheridan, Lily-Rose Depp, Fionn Whitehead, Colin Farrell, Chanté Adams, Quintessa Swindell, Archie Madekwe, Isaac Hempstead-Wright, Viveik Kalra, Madison Hu, Archie Renaux, April Grace, Laura Dreyfuss, Veronica Falcón, Theodor Soptelea, Lou Llobell
Distribúcia: Bioscop
Premiéra v SR: 29. júla 2021
Foto: Bioscop