Lux Æterna značí antifónu prijímania na rímskokatolícku zádušnú omšu – requiem. Tento termín inšpiroval vyše pätnásť umeleckých diel od názvu hudobného albumu, cez ústredné filmové piesne, symfonické orchestrálne básne až po najnovší film argentínskeho režiséra Gaspara Noého s rovnomenným názvom. Ten pred vyše desiatimi rokmi nakrútil film Enter the Void, čím povýšil svoje filmárske ambície a začal tvoriť vizuálne i obsahovo unikátne filmy. Rozdelil tak svoje publikum na milovníkov jeho filmov a bezkonkurenčných haterov bez toho, aby vytvoril akúkoľvek strednú skupinu divákov.

Rovnako ako v Noého tanečnom filme Climax aj Lux Æterna začína ako postupne gradujúca esej o zaneprázdnenosti filmového štábu. Pokračuje ako satirická komédia o kolaboratívnej povahe filmu a komerčného priemyslu. A končí záverečnými scénami, ktoré prepuknú v totálny zmätok. Psychedelický mockumentárny film nás vtiahne do dezorientujúcich nuáns zmätku, v ktorom Gaspar Noé pracuje. Je ťažké si predstaviť, že by Noé mohol slúžiť akémukoľvek pánovi okrem seba samého. Preto ma vôbec neprekvapuje, že jeho nedávny zákaz výroby 15-minútovej reklamy pre Yvesa Saint Laurenta sa na míle vzdialil pôvodnej predstave jeho zadávateľa. Vytvoril z nej 50-minútový mockumentárny film o nepodarenom filme. Oslavuje svoje autorské vízie, pripomína niekoľko míľnikov svetovej kinematografie a vzdáva hold jeho tvorcom.

Toto Božie dielo je navyše zmesou mockumentárneho filmu, esejou o procese tvorby filmu i citáciou režisérových myšlienok o oddelení umenia od priemyslu i klipov z Dňa hnevu či Utrpenia panny Orleánskej Carla Theodora Dreyera. Okrem neho sa Noé odvoláva i na ďalších velikánov svetovej kinematografie. V medzititulkoch cituje Rainera Wernera Fassbindera či Jean-Luca Godarda akoby boli jeho dávni kamaráti. Zároveň vytvára intertextuálne odkazy na mnohé kultové filmy ako Living in Oblivion či 8 a ½. Režisér a hviezdy sa túlajú po sete a sú frustrovaní z jej dusnej scény sú ďalšími známymi tvárami, vrátane Noéovej hviezdy Karla Glusmana ako filmového producenta prenasledujúceho Charlotte Gainsbourg z jeho vlastným projektom či Félixa Maritauda ako producenta, ktorý stráca trpezlivosť so svojím režisérom-nováčikovým.

Jednou zo samozvaných režisérok je aj samotná Béatrice Dalle. Hlavnou postavou zase Charlotte Gainsbourg. Obe hrajú samy seba. Sledujeme ich, ako si robia srandu z ich postáv a márnosti ich práce. Napriek tomu, že sa nachádzame v jednej jedinej scéne, plátno je predelené na dva samostatné zábery posadené vedľa seba a má nehorázne kúzlo. Noé tak majstrovsky vyzdvihuje sebareflexivitu filmu. Pripomína publiku, že on a nik iný je ten, kto má kontrolu nad tým, čo sa odohráva na plátne. Robí to neustále a vskutku jedinečne. Rámy v jeho filmoch blikajú a zhasínajú. Zdĺhavé stroboskopické efekty vyvolávajú priam epileptické záchvaty. Kamera pláva a pohybuje sa nečakanými priestormi. Obraz je prehustený pulzujúcimi neónovými paletami. Príbeh je založený na ničom inom než na chaose. Niekoľké z jeho posledných filmov často prinášajú ohromujúce zážitky jednoznačne prikláňajúce sa k avantgardnej kinematografii než ku klasickým naratívnym tradíciám. Jeho štýl charakteristický zmesou vizuálnych provokácií a jeho prevedenie zostáva vždy originálne a obdivuhodné.

Lux Æterna Francúzsko, 2019 51 min
Réžia: Gaspar Noé
Scenár: Gaspar Noé
Kamera: Benoît Debie Strih: Jérôme Pesnel
Zvuk: Ken Yasumoto
Scénografia: Samantha Benne
Produkcia: Lucile Hadžihalilović, Gaspar Noé
Hrajú: Charlotte Gainsbourg, Béatrice Dalle, Félix Maritaud, Abbey Lee, Karl Glusman, Mica Argañaraz
Premiéra v SR: 29. júla 2021
Distribúcia: Film Europe
Foto: ČSFD cz.