Členovia telovýchovnej organizácie Sokol sa v Čechách stali okrem zdravého ducha a disciplíny aj nositeľmi veľmi výraznej črty českej identity, porovnateľnej hádam len s trampským hnutím, ktoré má rovnako ako Sokol svoje vlastné dejiny i filozofiu. Pripomeňme len, že sokolské organizácie vznikajú na území Čiech od druhej polovici 19. storočia a jeho zakladateľmi sú Miroslav Tyrš a Jindřich Fugner. Boli vždy spojené s prvou republikou, jej ochranou i hodnotami a to bol zrejme dôvod nenávisti ako zo strany nacistov, tak komunistov. Sokolské organizácie zakázal Reinhardt Heidrich v protektorátnych Čechách a, samozrejme, aj komunistická moc po roku 1948. K obnove dochádza po novembrovej revolúcii a do obdobia prípravy XVI. všesokolského zletu v roku 2018 je situovaný i film Na značky!.

Aj napriek tomu, že ide o debut, je zjavné, že architektúra rozprávania i jeho štruktúra netrpí žiadnymi začiatočníckymi neduhmi. Je vyvážená, pomer širokého pohľadu na masovú akciu a zároveň komornejší rozmer pojednania organizácie i jednotlivých postáv, má presné a citlivo nastavené parametre. Režisérka Mária Pinčíková a jej spoluscenárista Jakub Medvecký zvolili pri zobrazení vzrušeného diania okolo prípravy zletu, konfrontačný princíp. Týka sa to najmä výberu postáv, staršieho cvičiteľa Mirka a mladíka Radka, ktorých sledujeme aj v súkromnom živote. Mirka vidíme v kruhu priateľov, pri oslave narodenín a Radka v domácom prostredí, vystaveného direktívam matky, vyžadujúcej ich bezpodmienečné plnenie. Oboch spája napriek vekovému rozdielu členstvo v Sokole, tradované po generácie. Mirkove cholerické reakcie na organizačné nedorozumenia a lapsusy, dodávajú turbulentnému dianiu veselý dramatizmus a vierohodnú dokumentárnu autenticitu.

Vo veľkom celku je dôstojná vznešenosť cvičenia, doplnená nervóznymi komentármi organizátorov k zlyhaniu signalizácie a z nej plynúcich nepresností okolo nástupov a odchodov. Vytváranie vtipných kontrapunktov pôsobivo odpatetizovalo dianie pri skúškach i vo veľkolepom štadiónovom finále. Okrem hladkých prechodov od makro ku mikro pohľadu, je pozoruhodná i štýlová skladba rozprávania. Zachytáva pestrú typológiu účastníkov v ich ženských i mužských variantoch a zmyslom pre humorné detaily ľudského panoptika pripomína tradíciu československej novej vlny. Je evidentné, že tvorcovia mali dôveru prostredia a spontánnosť reakcií jednotlivých postáv v najrôznejších situáciách dodala filmu atmosféru bezprostrednej prítomnosti, bohatej na najrôznejšie kuriozity. Ako napríklad zákaz nosenia hodiniek a kamier na hlavách cvičiacich počas vystúpenia. Jediným diskutabilným riešením bolo včlenenie reportéra s mikrofónom, komentujúceho niektoré situácie, spolu s rozhovormi s jednotlivými aktérmi. Nebolo úplne jasné, či pracuje pre nejakú televíziu a je súčasťou príprav, alebo je tam pre potreby filmu, príležitostne dopĺňajúci potrebné informácie.

Ďalšou dôležitou vrstvou filmu bolo sprostredkovanie sokolskej minulosti cez starých, ale stále aktívnych pamätníkov. Stará pani upozorňuje v telocvični v Tyršovom dome na pôvodné náradie (kôň s „čumákom“), zachované ešte z éry zakladateľov Sokola. Počas pochodu Prahou v historických uniformách a so spolkovými vlajkami, navrhnutými maliarom Josefom Mánesom, sa takto nenásilne dostáva do kontextu i táto súčasť dejín Sokola.Nemenej zaujímavou, aj keď nie výslovne zdôrazňovanou, súvislosťou témy je prepojenosť česko-slovenská, najvýraznejšia v osobách cvičiteliek. Prví Sokoli vznikali na Slovensku po vzniku prvej republiky, s príchodom českých úradníkov a učiteľov a v mnohom boli závislé od vývoja vzájomných česko-slovenských vzťahov, napätých najmä v 30. rokoch. Zo širšieho hľadiska je tak zaujímavý fakt, že český režisér Jan Gebert nakrútil na Slovensku dokumentárny film o organizácii Slovenskí branci pod názvom Až přijde válka (2018) a slovenská režisérka v Čechách film o českom Sokole. Táto súhra svedčí prinajmenšom o vzájomnom dopĺňaní sa na voľnom tematickom poli, kde štátna príslušnosť už v podstate nehrá žiadnu obmedzujúcu rolu. Pateticky môžme tak dodať sokolský pozdrav: Tužme sa! Pozitívny efekt sa vždy dostaví.

Film prezentuje činnosť Sokola ako živú a dynamickú aktivitu, tradíciu s pokračovaním v mladej generácii. Zároveň však registruje jej pôvabný anachronizmus, ktorý poukazuje na schopnosť prežiť a pretrvať napriek nútenej absencii, trvajúcej desaťročia. V tejto odolnosti sa prejavuje veľká časť českej identity, vernej ideám aj ideálom, nezávislých od mocenských potrieb a tlakov. Z pokrokárskej aktivity sa tak stala výsostne konzervatívna tradícia, v tom najlepšom slova zmysle, prospešná telu i duši.

Na značky!, Slovensko, Česko, 2021
Dĺžka: 79 minút
Réžia: Mária Pinčíková
Scenár: Jakub Medvecký, Mária Pinčíková
Kamera: Denisa Buranová (hlavná kamera), Jan Balcar, Duc Vit Duong, Erik Eržin, Ivo Miko, Jan Šípek, Simona Weisslechner, Majo Žilinčan
Strih: Peter Kudlička, Marek Šulík
Účinkujú: Věra Bicanová, Emília Fialová, Anna Jurčičková, Vojtěch Kohoutek, Barbora Korecká, Radoje Korecký, Kateřina Lencová, Martin Liška, Viera Miklášová, Vincent Peterka, Petr Svoboda a ďalší.
Distribúcia: Film Expanded
Premiéra v SR: 1. júla 2021
Foto: Film Expanded