Už od čias Felliniho 8 ½, cez Adaptáciu Charlieho Kaufmana až po najnovšie dielo režiséra Martina Šulíka každú sfilmovanú autorskú krízu vždy zásadne sprevádza tiež osobnostná kríza v príbehu dominujúceho autora. A tak šesťdesiatročný spisovateľ Jozef (Miroslav Krobot) hľadá slová, ktoré by napísal. No namiesto toho, aby zaznamenával text, každým ťahom pera na papieri dáva vzniknúť len vulgárne povedomým kosoštvorcom s čiarkou uprostred. Teoreticky by už mohol mať za sebou aj krízu stredného veku - hoci pomerne zastaraný obrázok, čo mu doma visí na stene, mapujúci jednotlivé fázy života človeka dekádu za dekádou ešte celkom lichotivo naznačuje, že pozvoľný zostup po prekonaní symbolického vrcholu, ho čaká až teraz. Lenže to by sa mu nesmeli stať dve náhle udalosti, s ktorými nepočítal. Spomínaný zostup by totiž mohli ešte urýchliť...

Kamarát spisovateľ Julo (Oldřich Kaiser) mu zavolá s prosbou, či by mu nedoniesol cigarety. Dosť netradičná požiadavka, aj na jeho dosť svojráznu povahu. Nájde ho uňho doma nahého sedieť v kuchyni, na stole prázdny blister z vyjedených liekov. Kým príde sanitka a lekári zapracujú na nutnom výplachu žalúdka, Jozef si s vyvalenými očami vypočuje kamarátovo blúznenie o nevernej manželke komicky pri tom vyjedajúc uhorky zo zaváraninovej fľaše. Vraj mu ušla s itečkarom, teraz zvykne tancovať aj s inými ľuďmi niekde v lese na oslavu slnovratu. Asi sa chce vrátiť k svojim slovanským koreňom alebo čo... Scenár Mareka Leščáka a Martina Šulíka – dvoch slovenských autorov, ktorým sa nápad zrodil vo sne a navyše v češtine (Kto vie, čo by na to povedal Freud?) – si potrpí na určitý, trpký humor na hrane. Na doberanie si života pre jeho paradoxnosť v neustále zažívaných situáciách. Na to, že každá ľudská túžba - či si to postavy uvedomujú alebo nie - speje spravidla do slepej uličky. A občas to tiež treba okomentovať nejednou presne mierenou, ironickou replikou – pre „nezajačie“ uši publika dokonca s potenciálom stať sa replikou naozaj pamätnou.

Druhou nečakanou udalosťou so zásadným dopadom na Jozefov život je radostná správa z úst jeho milenky Kataríny (Alexandra Borbély). Spoznali sa, keď s ním mala urobiť novinové interview – napriek tomu, že nikdy nečítala žiadnu z jeho kníh. Interview vtedy napísal za ňu a pomohol jej nájsť samú seba a vyhovujúcejšie profesné uplatnenie. Teraz zvykne učiť deti plávať a jedno – Jozefovo plánuje momentálne priviezť na svet. Hoci Jozefovi chvíľu trvá, kým novinku spracuje, je pevne rozhodnutý zachovať sa zodpovedne. Len, ako to, že bude otcom a pravdepodobne sa tiež bude ženiť, teraz oznámi svojím blízkym – dcére Simone (Tatiana Pauhofová), synovi a manželke Dane (Zuzana Kronerová), s ktorou už dvadsať rokov nežije, no zatiaľ sa mu s ňou nepodarilo rozviezť.

Akoby to ešte nestačilo, stále viac na hlavného protagonistu Muža so zajačími ušami na jeho symbolickej, jemne surrealistickej púti za sebapoznaním doliehajú myšlienky akéhosi alter ega – možno postavy z niektorej z jeho už napísaných kníh, možno postavy z knihy, čo práve neochotne vzniká. Každopádne ide o muža, ktorý cestou autom zrazí zajaca. Rozhodne sa upiecť si ho a zjesť, no na ďalší deň sa prebudí s narastenými zajačími ušami, ktorými počuje myšlienky ľudí všade naokolo. Pochopí, že ľudia často myslia a cítia veci, ktoré inak nedávajú najavo. Že majú v sebe akúsi skrytú časť osobnosti a možno ani sami netušia, čo všetko si od nich žiada. Práve pri stvárnení scén s ním režisér v spolupráci s kameramanom Martin Štrbom, strihačom Marekom Šulíkom a s výdatnou pomocou skladateľa filmovej hudby Vladimíra Godára dodávajú k svojej nespochybniteľnej remeselnej zručnosti ešte čosi navyše zo svojho talentu. Ozvláštňujú viac-menej realistické, pri zemi sa držiace stvárnenie vyhrotených medziľudských vzťahov a o vizuálne pútavý, energicky snový surrealizmus a jemné náznaky psychedélie. Zachytené interiéry a exteriéry v žiadnom prípade nie sú len štandardnými kulisami pre toľkokrát už videné dialógy hovoriacich hláv. Herci hrajú prakticky bez zaváhania. Šulíkov film však nestojí len na ich kreáciách, ale necháva ich v tvorivej pokore začleniť do svojho vizuálne charakteristického filmového prejavu.

V letmej narážke na interpretácie Sigmunda Freuda by mohol Muž so zajačími ušami predstavovať voči Jozefovi akúsi nevedomú stránku jeho ja. On – Jozef je freudovské ego a muž so zajačími ušami zas pre zmenu id. Zosobňuje Jozefove nikdy nepriznané pocity viny, často za krízy vo vzťahoch, ktoré nešťastne vyvolal. Zvykne síce hovoriť o láske ako o tom najdôležitejšom v živote – pekné, účelovo vyslovené reči pri prezentácií tej ktorej knihy, čo priviedol svojou imagináciou na svet. Ale prejaviť lásku činmi, to sa ešte nenaučil. Možno na konci príbehu, keď po postupnom doliehaní skrytej osobnosti konečne so svojím ušatým alter egom neoddeliteľne splynú. Veď ani vyššie spomínané príbehy o tvorivej kríze pre titulných autorov nedopadli inak, než uvedomením si a prijatím vlastných chýb. Až potom sa postavy v kríze mohli konečne konštruktívne pohnúť vo svojich životoch vpred.

A paralelne s tým sa v príbehu objaví ešte jedna podarená etuda o spochybňovanom autorstve s bizarným mužíčkom Machnáčom (Vladimír Obsil), obviňujúcim Jozefa z krádeže nápadu. V množstve literárnych odkazov a narážok od Franz Kafku, cez J. D. Salingera, Vladimíra Nabokova a mnohých iných, toľko inšpiratívnych pre postavu Jozefa a toľko odcudzovaných autorov pre jeho syna z detstva traumatizovaného požiadavkami na to, aké knihy by mal čítať a vedieť čo najobratnejšie zanalyzovať... Dôjde aj na pár motívov prevzatých a aktualizovaných pre dnešnú dobu z poviedky Milana Kunderu Nikto sa nebude smiať. Jozefova povinná „návštevná odysea“ je viac než lineárnym príbehom, epizodicky štrukturovanými stretnutiami s dôležitými postavami jeho vlastného života. Nie je nepodobná napríklad tej, ktorú absolvoval problematický otec stvárnený Robertom De Nirom v pomerne vlažnej psychologickej sonde do rodinných vzťahov Všetci sú v pohode režiséra Kirka Jonesa z roku 2009. Príbehu otca, navštevujúceho jednotlivo každého zo svojich potomkov a zisťujúceho, že mu nik z nich nedôveruje. Všetci radšej predstierajú, že v ich životoch sa nič problematického nedeje, hoci problémov majú viac než dosť. A za mnohé z nich nesie otec spravodlivý podiel viny, len si jej do tej doby nebol nikdy skutočne vedomý.

Aj keď jednotlivé epizódky Muža so zajačími ušami zachytávajú bežnú všednosť života a medziľudských vzťahov, predsa len ich postupné radenie ako „návštev“ od menej problematických príbuzných až k tým, čo by Jozefovi mohli poriadne zavariť, dokáže príbehu dodať nejaký ten spočiatku neočakávaný existenciálny rozmer navyše. Pre porovnanie - tým spomínaný De Nirov opus rozhodne nedisponoval... Rozmanitú paletu bizarných, avšak ľudsky vierohodných a predsa zároveň karikovaných postáv dopĺňa ešte Jozefova budúca svokra (Zuzana Mauréry) vtipne požadujúca, aby ju Jozef oslovoval „mamička“, napriek tomu, že je od neho podstatne mladšia. Muž so zajačími ušami rozhodne nie je film pre každého, čo môže byť ale práve jeho výhodou. Občas sa môže zdať preplnený rôznymi dejovými motívmi až na prasknutie. Ak k nemu divák pristúpi s ochotou načúvať – či už vlastnými „zajačími“ ušami alebo ušami iného zvieraťa, ktoré viac korešponduje s jeho psychoanalyticky nevedomou povahou – možno zistí, že „narazil“ na ten dnes už tak vzácny slovensko-český filmový výtvor, kde je všetko bez zaváhania na svojom správnom mieste. Hoci postavy musia to svoje správne miesto ešte len nájsť...

Muž se zaječíma ušima (Muž so zajačími/ ušami /The Man with Hare Ears), Slovensko, Česko, 2020
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Martin Šulík
Scenár: Marek Leščák, Martin Šulík
Kamera: Martin Štrba
Hudba: Ivan Parík, Miroslav Bázlik
Strih: Marek Šulík
Zvuk: Pavel Rejholec, Viktor Ekrt
Scénografie: František Lipták
Kostýmy: Katarína Hollá
Produkcia: Rudolf Biermann, Martin Šulík
Hrajú: Miroslav Krobot, Oldřich Kaiser, Táňa Pauhofová, Alexandra Borbély, Zuzana Mauréry, Zuzana Kronerová, Réka Derzsiová, Vladimír Obšil, Tomáš Turek, Éva Bandor, Jana Oľhová, Dušan Trančík, Roman Polák, Juraj Johanides, Martin Šulík, Martin Štrba, František Lipták, Ivan Ostrochovský, Martina Babišová, Ján Bavala (méně)
Premiéra v SR: 1. júla 2021
Distribúcia: Garfield film
Foto: Garfield film