Michael Bryce (Ryan Reynolds) bol kedysi úspešným osobným strážcom s certifikátom kvality AAA. O ten však prišiel vo chvíli, keď mu zastrelili jedného veľmi bohatého chránenca priamo pred očami. Smola. Vyzeralo to totiž tak, že je už naozaj v bezpečí vo svojom súkromnom lietadle a stačí mu len vzlietnuť. Darius Kincaid (Samuel L. Jackson) bol kedysi úspešným nájomným zabijakom. A áno, mal tiež prsty v tom, ako zahynul Michaelov klient. Bola to však Dariusova láska k jeho temperamentnej manželke Sonii (Salma Hayek), čo spôsobilo, že v kľúčovom momente svojej kariéry neunikol rukám zákona...

Keď mu prišla ponuka od vyšetrovateľov, aby svedčil pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu proti niekomu ešte horšiemu ako je on sám – fiktívnemu bieloruskému diktátorovi Vladislavovi Dukhovichovi (Gary Oldman v jeho rutinérskom móde), neváhal ani chvíľu a prijal ju pod podmienkou, že sa jeho údajne nevinná žena dostane na slobodu. Cestou k súdu však, samozrejme, nastali problémy. Rady Daria sprevádzajúcich policajtov boli značne preriedené a tak agentke Interpolu a bývalej Michaelovej priateľke Rousselovej nezostávalo nič iné, len hľadať dosť neochotnú pomoc u kedysi úspešného osobného strážcu, ktorý v tej chvíli nemal kedysi úspešného zabijaka veľmi v láske. Taký bol dej trochu schematickej akčnej „buddy“ komédie Zabijakov osobný strážca režiséra Patricka Hughesa z roku 2017. Dej, ktorý tvorcom slúžil viac-menej len na rozohranie akcie a komického doberania sa ústrednej hereckej dvojice. Dej už veľakrát videný v starších a možno aj lepších filmoch, avšak prinavrátený pred oči publika v prvom rade pre radosť.

Priemerný scenár, dosť zvláštne prechody medzi dvomi navzájom sa prelínajúcimi žánrami odľahčenej komédie až na hrane frašky na jednej strane a pomerne seriózne sa tváriaceho akčného thrilleru na tej druhej jasne ukázali, že režisérove tvorivé schopnosti boli trošku obmedzené. Čo však film zdobilo, boli najmä herecké výkony Ryana Reynoldsa, ktorý pre potešenie publika pokračoval vo svojom momentálne obľúbenom vulgárne satirickom humore z komiksového Deadpoola (2016)... A charizmatického Samuela L. Jacksona, ktorý už od čias Hadov v lietadle (2006) nikdy nepohrdne úlohou, kde môže sem-tam niekomu vraziť a poriadne si ironicky zanadávať. Film mal značný úspech u divákov a tak je tu teraz producentmi logicky vynútený Zabijakov osobný strážca 2.

Úvodný odstavec tejto recenzie v podstate načrtáva základnú premisu ako pôvodného filmu, tak jeho pokračovania. Len s tým rozdielom, že po všetkých možných akčne komediálnych peripetiách na konci prvého dielu Michael dokonca vlastným telom uchránil Dariov život, no ani to nestačilo na to, aby mal s kedysi úspešným zabijakom aspoň o niečo lepší vzťah. Sám, ako bývalý úspešný osobný strážca, stále oplakáva stratu certifikátu AAA dokonca aj pred svojou psychoterapeutkou (Rebecca Front). A Darius tentoraz nie je väznený Interpolom, ale mafiou a treba ho zachrániť. To sú totiž požiadavky, ktoré má na Michaela Dariova manželka Sonia, a s ktorými sa mu zdôverí po tom, čo mu svojou účasťou na poriadne explozívnej prestrelke pokazí psychicky ozdravnú dovolenku na Capri (názov presne ako tie nohavice). Soniin temerament sa inak prejavuje mimoriadne agresívnou prácou s nožmi a zbraňami. I keď nie je ozbrojená, chrlí zo seba jednu nadávku za druhou, pričom oponenti si nikdy nemôžu byť istí svojimi životmi, keď pri vulgarizmoch prejde zo štandardnej angličtiny do španielčiny. A ako naznačuje originálny názov pokračovania, zabijakova manželka tu dostáva ešte výraznejší priestor a film herecky stojí na tom, ako spomínanú postavu stvárňuje Salma Hayek.

Záchrana Dariusa je pritom iba expozíciou filmu a je pomerne rýchlo vyriešená. V tej chvíli sa trojica – zabijak, jeho manželka a ich osobný strážca - dostáva do pazúrov agenta Interpolu Bobbyho O'Neilla (Frank Grillo – dobrý, keď sa tvári drsne, ale zlyhávajúci pri svojich pokusoch o humor). Rád využíva za pomoci mierneho vydierania zlé malé ryby, aby mohol zneškodniť zlé veľké ryby. Grécky terorista Aristotle Papdopolous (blonďatý Antonio Banderas v úlohe takmer až bondovského arcizloducha) sa chystá pomstiť Európskej únii za uvalené sankcie na jeho krajinu tým, že zničí energetickú sieť a infraštruktúru na celom svetadieli. Treba mu v tom zabrániť... V tej chvíli však ešte nik nevie, že Aristotle bol kedysi tiež vášnivo zamilovaný do Dariovej manželky.

O tom, či bolo vážne nutné, aby Zabijakov osobný strážca vôbec pokračoval ďalším dielom, sa dá dosť polemizovať. Scenárista prvej časti Tom O'Connor, získal tentoraz na pomoc ešte Brandona a Phillipa Murphyho, aby bol film v ich podaní prerozprávaný nie ako súdržný príbeh, ale skôr ako sled akčných a komických situácií. O charakterizácií postáv v expozícií sa veľmi nedá hovoriť – ako keby sa všetci spoliehali na to, že majú „natrénované“ od minula. To by ani veľmi nevadilo, pretože všetky tie kamerou Terryho Staceyho efektne nasnímané, hudbou Atliho Örvarssona podkreslené a Michaelom J. Duthiem a Jackom Hutchingsom nadivoko nastrihané akčné a komické scény v réžii v réžii Patricka Hughesa ako-tak fungujú. Zápletka síce pôsobí nútene a skoro až tvorivo bezradne, no keďže film uháňa vpred až vražedným tempom, publiku na tom možno ani nebude záležať.

Hoci však film disponuje dravo videoklipovou formou, naratívne dokáže unaviť počas niekoľkých desiatok minút. Zbesilý rytmus je zjavne zvolený kvôli často správnemu komickému načasovaniu niektorých scén. Film pripomína živelne krkolomné hongkongské komédie, v ktorých sa musí neustále niečo diať – bez ohľadu na to, či to ešte vôbec dáva zmysel. Navyše, čím väčšia absurdnosť sa na plátne udeje, tým lepšie. Hlavne, aby sa divák nenudil. Chvíľku na vydýchnutie divák získa až vo chvíli, kedy na scénu nastúpi bielovlasý Morgan Freeman, ako Michaelov... Vlastne, to sa neprezrádza - ale je to vtipné.

Čo by však mohol byť problém v súvislosti so zavedeným tempom, je to, že príliš obmedzujúco vplýva na zobrazenie adrenalínových akčných scén, kaskadérskych kúskov a ich finálne vyznenie. Buď sa tvorcom niečo pri nakrúcaní nepodarilo a strihom to zachraňujú alebo je rýchly strih len nešťastným tvorivým rozhodnutím, ktorým si sami nechcú ukázať, čo sa im v skutočnosti podarilo nakrútiť. Vážne by ma zaujímalo aký dlhý je najdlhší záber filmu a či nebol prekonaný osemsekundový rekord režiséra Michaela Baya v Armageddone (1998). Niekedy až manieristický prístup režiséra v dôraze na formu obmedzuje vyznenie záberov na kratučké, rytmicky však vhodné komické gestá niektorého z hereckých predstaviteľov – nadvihnutie obočia a tak podobne. Pri sústredenejšom pohľade sa občas až javí, že zábery na seba ani veľmi nenadväzujú a občas ani nie je jasné kto, s kým, kde a prečo robí práve to, čoho sme svedkom.

Zabijakov osobný strážca 2 je bizarným pokračovaním, ktoré možno ani nemalo vzniknúť. Príbeh, ktorý už bol vlastne vhodne ukončený v prvom dieli, nijak zvlášť neobohacuje a sú to predovšetkým herci a ich dosť absurdný zmysel pre humor, ktorý s pribúdajúcimi minútami nadobúda čoraz šialenejšie kontúry a čo-to zachraňuje. Aj keď miestami sa až zdá, že ani sám Ryan Reynolds netušil, prečo sa dal vôbec nahovoriť na účinkovanie v pokračovaní. Salma Hayek zábavne prehráva, lebo vie, že scenár nie je žiadnym veľdielom a hoci sa s ňou Antonio Banderas nevidel od čias Desperada a Vtedy v Mexiku, stále to medzi nimi iskrí. A Samuel L. Jackson sa zjavne nudí, pričom aj tomto rozpoložení dokáže herecky ostatných s ľahkosťou zatieniť. Film je to len pre skalných fanúšikov značky a tiež len na vlastné riziko, tak pozor!

Zabijakov osobný strážca 2 (Hitman's Wife's Bodyguard), USA, 2021
Dĺžka: 117 minút
Réžia: Patrick Hughes
Scenár: Tom O'Connor
Kamera: Terry Stacey
Hudba: Atli Örvarsson
Produkcia: Christa Campbell, Matthew O'Toole
Zvuk: Dominic Gibbs
Scénografia: Russell De Rozario
Masky: Nicky Knowles
Kostýmy: Stephanie Collie
Hrajú: Ryan Reynolds, Samuel L. Jackson, Salma Hayek, Antonio Banderas, Tom Hopper, Frank Grillo, Morgan Freeman, Richard E. Grant, Caroline Goodall a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm SK
Premiéra v SR: 15. júla 2021
Foto: Bontonfilm SK