Batman je už od 60. rokov jedným z najobľúbenejších superhrdinov vôbec. Neexistuje iný komiksový superhrdina, ktorý by mal toľko filmových spracovaní. A niet sa čomu diviť. Je veľmi zaujímavé sledovať režijnú evolúciu Batman filmov. Či už Leslie H. Martinson, Tim Burton, Joel Schumacher, Christopher Nolan, alebo Zack Snyder - každý jeden z týchto režisérov priniesol svoj vlastný, jedinečný pohľad na postavu Gothamského pomstiteľa. Vďaka čomu pôsobia tieto filmy stále sviežo a vzrušujúco. A to nerátame animované spracovania, medzi ktorými sa taktiež nájdu klenoty. Batman filmy sú ako adaptácie veľkých divadelných hier, v ktorých sa režiséri pokúšajú zakaždým priniesť nový spôsob ako spracovať niekoľko krát videný príbehový koncept. Keď už máme pocit, že sme videli všetky spôsoby, žánre a tóny akými môže byť táto postava spracovaná, zakaždým príde niekto s nápadom, ktorý sme ešte nevideli.

Maďari asi filmových divákov neprestanú prekvapovať. Okrem artových festivalových triumfov dôkladne a úspešne rozvíjajú aj žánrovú paletu, videli sme skvelé komédie, naposledy film Lajko-cigán vo vesmíre (2018) Balásza Lengyela, kostýmovú historickú drámu Kincsem (2017) Gábora Herendiho, alebo detektívku Zaškretná (2016) Arpáda Sopsitsa. Súdiac podľa titulu Post Mortem sa im darí aj v hororovom registri. Najbližšie asi má k filmu Mäsiar, kurva a jednooký muž (2017) Jánosa Szása. Všetky sme mali možnosť vidieť na Art Film Feste v Košiciach, v sekcii Susedia OnLine, každoročnej prehliadke „susedských“ kinematografií.

Rekonštruovať zmysel filmu Budujeme Slovensko je pre kritika sizyfovská práca. Hoci jeho titul odkazuje veľmi konkrétne na nejaké industriálne procesy, tvorcovia nás v jeho troch častiach veľmi rýchle vyvedú z omylu. Zánik panoramatického kina Družba v Košiciach, opustené stavenisko sídliska v Michalovciach, alebo likvidácia podniku Merina Trenčín, sú pritom témy so silným spoločenským apelom a pátrať po stave zmaru boli pre dokumentaristov príležitosti uchopiť tieto skutočnosti v ich príčinných i významových väzbách. Vysloviť však akékoľvek zovšeobecňujúce hodnotové súdy bolo v lepšom prípade nad intelektuálne sily zúčastnených tvorcov, v horšom jednoducho cielenou rezignáciou, ľahostajným mávnutím rukou nad problémami, za ktoré niekto nesie zodpovednosť a vinu. Ak je na tomto projekte niečo iritujúce, je to práve tento výraz slaboducho hravého alibizmu, vyhýbajúceho sa riziku kritického ataku a úsiliu čokoľvek pomenovať.

Spočiatku som naozaj nevedela, čo mám od snímky C’mon C’mon očakávať. Film však pochádza z distribúcie americkej nezávislej spoločnosti A24, ktorá stojí za vynikajúcimi nedávnymi snímkami ako The Tragedy of Macbeth, Lamb či dokumentárneho filmu Val alebo aj za populárnym seriálom streamovacej spoločnosti HBO GO s názvom Eufória. Snímka C’mon C’mon sa v amerických kinách objavila len na veľmi krátky čas. Aj to v čase, keď sme na Slovensku mali lockdown. Aj z tohto dôvodu sa do slovenskej distribúcie dostane až teraz.

Všetci sa odrazu ocitli v jednom dome, nedobrovoľne izolovaní pred vonkajším svetom – údajne pre svoju vlastnú bezpečnosť. Píše sa rok 2045 a kdesi na predmestí jedného bližšie nešpecifikovaného francúzskeho mesta, kde sa jedno obydlie takmer navlas podobá inému, s ktorým susedí, a kde sú domáci až nepríjemne rozmaznávaní svojimi robotickými pomocníkmi, sa skupinka ľudí pokúša dostať von. Alice Barelliová (Elsa Zylberstein) si práve na toto popoludnie k sebe pozvala značne nadržaného Maxa (Stéphane De Groodt), aby tak pomerne neuroticky dala príučku svojmu bývalému Victorovi (Youssef Hajdi). Je predsa slobodná žena a môže si robiť, čo chce. Lenže ten, ako na potvoru, prišiel neohlásene Alice navštíviť aj s novou milenkou...