Frekvencia talentovaných tvorcov je v poľskom filme vysoká, každý rok sa objavujú osobnosti s originálnym videním i myslením, odkrývajúci nové pohľady na realitu, s ktorou si tak zúfalo nevie poradiť náš hraný film, skĺzavajúci bezmocne do stále obohranejších šablón a stereotypov. Novým menom v panteóne objavov je tentoraz Damian Kocur a jeho dlhometrážny debut Chlieb a soľ získal na MFF v Benátkach, v programe Horizonty, Zvláštnu cenu poroty.

Príbeh má jednoduchú topografiu, na prázdniny prichádza domov, malého mesta Strzelce Opolskie na juhu Poľska, študent varšavskej Hudobnej akadémie, klavírista Tymek (Tymoteusz Bies). Na autobusovej stanici ho čaká Jacek (Jacek Bies). Toľko šťastia ako brat nemal, neprijali ho do akadémie a na hranie viac menej rezignoval. Tymek ho dáva do laty, musí hrať, ak to chce skúsiť i po druhýkrát. Je tvrdý a neústupný. Chlapci sa pohybujú v skupinke rovesníkov a kamarátov, chlapcov i dievčat. Komunita sa stretáva v novo otvorenom kebab bare, kde obsluhujú dvaja arabsky hovoriaci mladíci (Nadim Suleiman, Nadim Shalabi). Okolo Tymka sa začnú krútiť dievčatá, Nikola sa s matkou vrátila zo Švédska a snaží sa ho zaujať, ale on akosi nereaguje. Nič ho tak nefascinuje ako hudba.

Kocur buduje štruktúru príbehu s citom pre absenciu doslovnosti, programovo nenapĺňa jednotlivé scény významom „na doraz“. Keď dievča pochopí, že po spoločne strávenom a vcelku príjemnom dni sa ani v malej izbičke nebude konať žiadne milostné finále, odíde s poznámkou, že Chopin bol asi teplý. Tymkova orientácia nie je jasná a nemusíme absolvovať ďalší srdcervúci dôkaz o nedostatku porozumenia pre sexuálne menšiny. Dá sa do reči s jedným z mladíkov z baru a v ktoromsi momente padne poznámka, že je asi gay. Nič viac. Skupinový portrét mladých ľudí je síce príznačný ako v sociálnej, tak hodnotovej rovine. Lomcuje nimi túžba po ventilácii nejakej hormonálnej energie, sú útoční, hovoria jazykom vulgárnej žoviálnosti a bez zábran šikanujú v autobuse mladého Araba Nadina. Nakoniec mu zoberú ruksak a vystúpia. Tymek neprotestuje, s porozumením a tichou lojalitou sa podriaďuje nálade tejto sebavedomej „grupky“. Je zrejmé, že si je vedomý dočasnosti svojho členstva. Čakajú ho dva roky štipendia v Dusseldorfe. Jeho kamaráti sú poväčšine ľudia práce, príležitostní gastarbeiteri, jeden z nich hovorí o tom, že sa učí po anglicky, lebo mieri za zárobkom do Nórska.

Rodina Tymka a Jacka má okrajovú funkciu, otec s nimi nežije a matku vidíme len v úvode, keď servíruje večeru. Pirohy majú v tomto kruhu vysokú frekvenciu, Jacek poznamená, že po troch dňoch ich príťažlivosť končí. Príde hrať deťom do materskej školy, kde pracuje matka. Zveria mu na chvíľu chlapčeka, ktorého rodičia sa oneskorili. Posadia sa za klavír a jeho tvrdé povely dieťa rozplačú.

Naznačené generačné vektory majú dva rôzne smery, jeden z provinčný, malomestský, naplnený istým druhom fatalizmu, nedostatok snahy vymaniť sa z kruhu sociálneho predurčenia, úsporných možností sebarealizácie a nízkej predstavivosti o tom, ako čosi vo svojom živote zmeniť. Do tohto prostredia vstupuje prostredníctvom Tymka hudba a rysuje prítomnú, ale neviditeľnú hranicu, za ktorou stojí so svojou očakávanou budúcnosťou. Témy a leitmotívy tohto originálneho elixíru sa prelínajú, vymykajú jednoznačnosti a za fasádou príbehu, kde sa stupňuje napätie, vyvolané nezmyselnou agresivitou s tragickým vyústením, sledujeme dozvuky, tichú pointu plnú smútku. Tymek dá na svojom koncerte zhasnúť svetlá a odohrá klavírnu skladbu za svojho mŕtveho brata.

Tento spôsob rozprávania evokuje hudobnú kompozíciu, s podrobne rozpracovanou orchestráciou jednotlivých línií, postavených na úrovni sociálnej, rodinnej a v istom zmysle i politickej, keďže sa dotýka i postavenia prisťahovaleckej menšiny. To však nie je všetko, lebo do tohto obsahu sa vojde i akcent na hudbu a všetko, čo súvisí s jej zvládnutím. Tymek je presvedčený, že za úspechom je predovšetkým práca, neustále cvičenie a toto krédo vzťahuje nielen na brata, ale i chlapčeka za klavírom v materskej škôlke. Navyše má film i dokumentárny rozmer, postavy bratov sú reálne, nesú vlastné mená a zrejme sa doň preniesli aj nejaké časti z ich životov. Režiséra inšpirovala tragédia z mesta Elk, kde počas silvestrovskej noci z 2016 na 2017 tuniský predavač kebabov smrteľne ranil Poliaka, ktorú mu z baru ukradol nápoje. Reportérsky štýl filmu dopĺňa nezvyčajná vizuálna citlivosť a kultivovanosť. Kocur (1983) sa venoval štúdiu filmového obrazu a fotografie na katedre rozhlasu a televízie na Sliezskej univerzite v Katoviciach a je doktorandom na filmovej škole v Lodži. Študoval i germanistiku na Jagellonskej univerzite a pracoval aj ako tlmočník. Pochádza z mestečka Laziska Górne neďaleko Katowic na Sliezsku a kým sa dostal na školu, pracoval v továrni, kde celý život strávili jeho rodičia.

Názov filmu sa dá interpretovať ako symbol prijatia, tradičného priateľského gesta, ktorým sa vítajú cudzinci. „Privítali vás chlebom a soľou?“, pýta sa Tymek Arabov v kebab bare. V jednom z rozhovorov hovoril Kocur o tom, že ho inšpirovali myšlienky francúzskeho antropológa a filozofa René Girarda. Písal o tom, akým spôsobom sa násilie stáva prostriedkom pre reguláciu napätia, ktoré sa objavuje v spoločnosti. Vytvoril koncepciu obetného baránka, ktorým sú v tomto prípade emigranti.

Poľská kritika prijala Chlieb a soľ s nadšením a slovami, že je to film, na ktorý sa dlho čakalo, film o dnešnom Poľsku, vivisekcia spoločenskej situácie, bez jedinej falošnej noty. Popredná filmová kritička Barbara Hollender v denníku Rzeczpospolita píše: „Som presvedčená, že jeho filmy nás budú ešte neraz vzrušovať pri pohľade na ľudí, ktorých si nevšímame, keď ich míňame na ulici.“

Chlieb a soľ (Bread and Salt), Poľsko, 2022
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Damian Kocur
Scenár: Damian Kocur
Kamera: Tomasz Woźniczka
Strih: Alan Zejer
Zvuk: Katarzyna Białas, Łukasz Kaczmarski
Scénografia: Ewa Mroczkowska
Kostýmy: Zuzanna Kot
Produkcia: Jerzy Kapuściński, Ewa Jastrzębska, Jacek Bromski
Hrajú: Tymoteusz Bies, Jacek Bies, Dawid Piejko, Nikola Raczko, Małgorzata Puzio, Nadim Suleiman, Wojciech Walkiewicz, Łukasz Nadwodny, Przemysław Hippler
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 2. novembra 2023
Foto: ASFK