Do filmového panteónu hrdinov sa po Františkovi Krieglovi zapisuje i príbeh bratov Mašínovcov vo filme Bratia a oba otvárajú verejnú platformu pre diskusiu o podobách, ale i možnostiach hrdinského diskurzu v časoch ako komunizmu, tak fašizmu. Je asi dôležité si pripomenúť, že ich konštelácia vzniká v nejakom časovom slede, je spätným pohľadom do minulosti a reaguje na obraz udalostí, vytvorených v dobe, ktorá ich ako hrdinov nevidela a jednoznačne odpísala ako zradcov a zapredancov. Iná verzia tento výklad vidí inak a akosi automaticky vyvoláva snahu vyvrátiť tvrdenia komunistickej propagandy. Táto situácia preto do značnej miery vylučuje možnosti súhlasného replikovania známych obvinení zo zločinov a žiada si argumenty prispievajúce aspoň k nejakému stavu rovnováhy. O filme, ktorý sa snažil vykresliť portrét Františka Kriegla sme už písali a i z tohto pokusu je zrejmé, že zachytiť všetky paradoxy jeho osudu je v takto polarizovanej situácii záležitosť značne náročná, aj keď nie nemožná.

Prístup režiséra Tomáša Mašína, vzdialeného príbuzného rodiny, a scenáristu Marka Epsteina je možné označiť za neutralizujúci, v zmysle odstránenia akýchkoľvek ospravedlňujúcich argumentov v kritických situáciách, keď ich ozbrojená skupina Zboru národnej bezpečnosti prepadne služobne v snahe získať zbrane a dôjde k ľudským obetiam. Zabitie jedného z nich, Ctirad ho spútaného podreže dýkou, explicitne nevidíme, ale vieme, čo sa konkrétne stalo, umýva si krvavé ruky a dýku v umývadle. Zo starostlivo vykresleného kontextu je zrejmé, v akej situácii a dobe sa tak deje. Otca, ktorý bojoval proti fašistom popravia a rodina sa v novom komunistickom režime ocitá v rovnakom položení, perzekvovaná novými pánmi. Vysťahujú ich z bytu do neobývateľnej, spustnutej zrúcaniny. Matka Zdena je chorá a synovia majú v otcovi veľký vzor. Chcú demonštrovať odpor a majú predstavu, ako sa tak má diať. Protifašistický odboj nahradí odboj protikomunistický, rozdiel v nepriateľoch nevidia a preto sú spôsoby boja totožné. Snažia sa získať zbrane a peniaze.

Otázkou, ako mal radikálny odpor voči komunizmu vyzerať sa zaoberá i dokument Zamatoví teroristi (2013) a vieme, že v 70. a 80. rokoch František Bednár pripravoval bombový atentát na Gustáva Husáka a Stanislav Kratochvíl chcel na oslavách 1. mája vyhodiť do povetria tribúnu so súdruhmi. Odpovede sa rôznia a sú vecou osobných postojov a názoru na to, či ich ciele a možnosti destabilizovať etablovaný a po všetkých stranách poistený režim boli realistické, ale v 50. rokoch, keď bol komunistický teror brutálny a s potenciálnymi nepriateľmi nemal akékoľvek zľutovanie, sa bojovalo adekvátne tlaku, ktorý štát na svojich oponentov vyvíjal.

Filmový príbeh nám osvetľuje konkrétne okolnosti v dobovej atmosfére, kauzalite a logike sledu jednotlivých udalostí . V roku 1942 sa v pankráckej väznici pokúša o odpor voči strážcom zmučený otec Mašín. Nasleduje poprava. Jeho synovia Ctirad (Jan Nedbal) a Josef (Oskar Hes) sú na prvý pohľad bezstarostní mladí muži, tancujú na akejsi zábave a balia dievčatá. Z rádia sa však pri skromnej večeri ozve oznam o popravách, s Miladou Horákovou sa matka poznala. Ticho plače a následne hádže akémusi súdruhovi na stôl červenú knižku. Snaží sa poslať dcéru Zdenu k babičke (Daniela Kolářová) do Jeseníkov, chce aby nebola na očiach a aspoň ona zmaturovala, Josefa k maturite nepustili. Navyše jej donesie človek, ktorý pracoval na rekonštrukcii väzenia na Pankráci, skrytý rozlúčkový moták od jej muža. Odkazuje synom, že bez slobody sa nedá žiť a vždy za ňu treba bojovať. Sťahujú ich z bytu, správca rekviruje všetko, nábytok i kryštálové lustre, klavírne krídlo, darček Zdene od jej manžela, si majú odsťahovať do týždňa. Nespravodlivosť a krivda sa vznášajú nad rodinou na každom kroku. Rozhodnutie dozrieva a nastupuje plán, končiaci dramatickou cestou na západ.

Trochu zahmlená je situácia s odovzdaním straníckej knižky a nevieme presne, či bola Zdena Mašínová až do 50. rokov členkou Komunistickej strany a to je pravou príčinou odvety súdruhov. Je to trochu nedopovedaná súvislosť, podobne, ako to bolo v prípade Kriegla. Nakoniec malo by byť zrejmé, že tu hovoríme o generáciách komunistov, síce zbavených ilúzií, ale ľudí podporujúcich nástup komunizmu k moci a mali by sme sa pýtať, akú mieru zodpovednosti nesú za nastolenie krvavého a v podstate zločineckého režimu. O tom, čo sa blíži v podobe lepkavých myšlienok o spoločenskej spravodlivosti a vláde ľudu sa vedelo a písalo. Stačí si okrem iných napríklad prečítať články Mileny Jesenskej, varujúcej pred nebezpečenstvom komunizmu ešte pred vojnou.

Príbeh je vyrozprávaný dôsledne, s presnou akčnou dynamikou a zároveň si tvorcovia dávajú záležať na motivačnej dôveryhodnosti i emocionálnych, psychologických akcentoch. Sú prítomné i v scéne , kedy sa Ctirad rozhodne podrezať už chloroformom uspatého, spútaného policajta. Uvažuje, hodnotí a keď si umyje ruky od krvi, zahľadí sa do zrkadla. Odbojná odvaha a rozhodnutie bojovať prekryje akékoľvek iné pochybnosti. Výnimočný je i herecký výkon Tatiany Dykovej Vilhelmovej. Je zrejmá jej elegantná minulosť, ženská krehkosť i vôľa vzdorovať a nerezignovať. Jej odvaha je bezpochyby dôsledkom polročného väzenia a výsluchov na Gestape v čase vojny.

Zaujímavé sú i vedľajšie postavy, najmä kapitán Koller (nemecký herec Stefan Konarske), zrejme sudetský Nemec, ktorého nominovala z nemeckých služieb ku komunistickej ŠTB jeho profesionálna výkonnosť. Spolu s jeho nadriadeným (Karel Dobrý) je zrejmé, že voči skupine chlapcov stála silná presila, ale ani nasadených neuveriteľných 20-tisíc vojakov ich už na území NDR nedokázali zastaviť.

Iste by bolo zaujímavejšie sledovať osudy Mašínovcov v menej dramatických, ale zložitejších situáciách než bola naháňačka na hraniciach. Film však plní v dobrom slova zmysle demonštratívnu rolu mapovania udalostí bežne známych len zo sporadických komentárov a článkov. Nominácia do súťaže o Oscara je vzhľadom na témy a vlastne i kvalitu ďalších českých filmov síce zaslúžená, ale v prostredí, nabitom množstvom východoeurópskych filmov s podobným zameraním a oveľa hlbším záberom do povahy komunistických režimov, sú jeho šance pravdepodobne obmedzené.

Bratia (Brothers), Česko, Slovensko, 2023
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Tomáš Mašín
Scenár: Marek Epstein
Kamera: Friede Clausz
Hudba: Karel Havlíček
Strih: Petr Turyna
Zvuk: David Titěra, Viktor Ekrt
Scénografia: Milan Býček
Masky:Adéla Anděla Bursová
Kostýmy:Ján Kocman
Produkcia: Petr Bílek, Zuzana Mistríková, Ľubica Orechovská
Hrajú: Oskar Hes, Jan Nedbal, Tatiana Dyková, Adam Ernest, Stefan Konarske, Karolína Lea Nováková, Matěj Hádek, Matyáš Řezníček, Tony Mašek, Alžběta Malá, Veronika Bellová, Filip Teller, Václav Neužil ml., Karel Dobrý, Lucie Ingrová, Jan Lyčka
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 26. októbra 2023
Foto: CinemArt SK