Populárna komiksová postava Wonder Woman si odbila svoju premiéru v rozporuplne prijatej snímke Batman vs. Superman: Úsvit spravodlivosti, kde patrila k najsvetlejším bodom diela jemne vyhorelého režiséra Zacka Snydera. Šancu plnohodnotne zažiariť dostala už o rok neskôr v samostatnej sólovke a pod taktovkou režisérky Patty Jenkins (Monštrum) ju aj patrične využila. Pokračovanie tak bolo prakticky nevyhnutné, pričom svojim záberom sa snaží byť ešte väčšie a osudovejšie. No darí sa mu to?

Muzikály sú všeobecne veľmi obľúbené, niektoré sa dlho spomínajú (Mama Mia), niektoré sú prijaté rozpačito (La La Land, nespravodlivo), na mnohé si ani nespomenieme. Najnovší muzikál The Prom uvádza Netflix s reprezentatívnym hereckým obsadením (Meryl Streep a Nicole Kidman) v réžii Ryana Murphyho. Okrem množstva tanečných čísel a dobrej muziky, ktorá vo filme dominuje, ústrednou myšlienkou filmu je tak prepotrebná tolerancia. Mladú Emmu (Jo Ellen Pellman) v štáte Indiana prudérna spoločnosť vylúči zo školského plesu, lebo sa priznala, že je lesbička – problém akceptovať jej orientáciu a vyrovnať sa s ňou sa tiahne celým filmom.

Presvedčivý a napínavý film noir. Impresionistické dielo ostrej krásy a prenikavého politického náhľadu. Tak písali zahraniční kritici o Služobníkoch, ktorí mali svetovú premiéru na prestížnom Berlinale. Odvtedy ich premietli viac ako tri desiatky festivalov na piatich kontinentov. ,,Teraz sme na on-line festivaleartových filmov v newyorskom Múzeu moderného umenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. ,,Keď začnete na dobrom festivale, organizátori ďalších automaticky chcú dostať film k sebe. Dobrý štart mu zabezpečí festivalovú kariéru,“ pridáva režisér, producent a spoluscenárista.

Hypnotický účinok slávneho seriálu Koruna, ovenčeného cenami, je daný predovšetkým exkluzívnym prostredím a osudmi kráľovskej rodiny, prístupnými miliónom divákov na celom svete so všetkým, čo sa odohráva verejne i neverejne, v súkromí i politických kabinetoch. Je to pohľad komplexný, zachytáva historické momenty aj zložité rodinné vzťahy, poznamenané prísnou morálkou monarchistických legislatívnych regúl s dlhým rodokmeňom.

Sledovanie príbehu o zrade zmyslov, ukolísaných pocitom úspechu, bohatstva, vševládnucej harmónie rodinnych vzťahov a z toho všetkého plynúceho bezpečia, neschopných rozoznať objektívne okolnosti diania okolo nás, naberá v časoch narastajúceho konfliktu medzi elitami a masami, privilegovanou menšinou a na zbytok odsúdenou väčšinou, takmer prorocký význam. Dovidieť až na dôsledky takéhoto všadeprítomného javu ešte nedokážeme a preto je dobré sa dať poučiť. Zlyhanie schopnosti posúdiť a vyhodnotiť znaky blížiacej sa katastrofy, jej spätné odkrývanie a prijatie “stavu vecí”, napĺňa obete “hlbokým a existenciálnym desom”. To je ostatne označenie pre diagnózu, s ktorou pracuje dramatizácia piateho románu americkej spisovateľky Jean Hanff Korelitzovej a treba uznať, že mimoriadne sedí.