Žena v dome cez ulicu od dievčaťa v okne (The Woman in the House Across the Street from the Girl in the Window, TV seriál)
Žena v dome cez ulicu od dievčaťa v okne disponuje v originále jedným z najdlhších seriálových názvom v histórii kinematografie. Reflektuje príbeh mladej ženy Anny (Kristen Bell), ktorá plná smútku a depresie trávi čas potulovaním sa po krásnom, no prázdnom dome. Jej náplňou práce je zapíjanie žiaľu fľašou akéhokoľvek vína a sledovanie diania na ulici cez okno v obývačke. Každodennú rutinu jej úbohého života jedného dňa naruší pohľadný muž (Tom Riley), ktorý sa so svojou malou a rozkošnou dcérkou Emmou (Samsara Leela Yett) prisťahuje do domu oproti. Podarí sa stroskotanej Anne nájsť svetlo na konci tohto temného tunela? A čo sa stane po tom, ako sa Anna stane svedkom v prípade vraždy v dome oproti?
Reacher (TV seriál)
Na začiatok musím priznať, že nie som veľkou fanúšičkou filmov o Jackovi Reacherovi s hlavnou postavou v podaní Toma Cruisea. To však neznamená, že som nebola zvedavá na seriálovú adaptáciu knižnej predlohy Lee Childa s jednoduchým názvom Reacher od streamovacej spoločnosti Amazon Prime.
Neskutočná Anna (Inventing Anna, TV seriál)
Novinársky hon za dobrým príbehom s výraznou postavou a kapacitou zaujať čitateľov je dostatočne overený vzorec. V amerických filmoch i seriáloch je zvlášť frekventovaný, s poukazom na aktívnu rolu novinárov, ako strážcov demokracie. Jeho úspešné ťaženie sa začalo v roku 1976 s filmom Alana J. Pakulu Všetci prezidentovi muži a odhalením nekalých praktík vtedajšieho prezidenta Richarda Nixona. Kauza dostala názov aféra Watergate a vyvolala jeho rezignáciu v roku 1974. Vyšetrovania sa chopili dvaja novinári, Robert Woodward a Carl Bernstein z denníka Washington Post, zosobnení slávnou dvojkou, Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom. Dramatický potenciál odkrývania pravdy je v mnohom porovnateľný s detektívnym žánrom a nezriedka sa novinári účastnia paralelného vyšetrovania ako nepríjemná konkurencia polície. Ako do tohto zapadá seriál Neskutočná Anna?
Najlepším filmom je CODA a senzáciou facka
V noci z nedele 27. marca na pondelok 28. marca nášho času sa už po 94. raz udeľovali ocenenia americkej Akadémie filmových umení a vied známejšie ako Oscar. Slávnostný večer moderovali herečky Regina Hall, Amy Schumer a Wanda Sykes. Napriek tomu, že až v ôsmich kategóriách boli Oscary udelené v prednakrútených spotoch ceremoniál opäť trval viac než tri hodiny. Najúspešnejším filmom večera bola Duna so šiestimi soškami, Oscara za najlepší film si odniesol film CODA (V rytme srdca) a najlepším medzinárodným filmom sa stala japonská adaptácia poviedky Harukiho Murakamiho Drive My Car.
Drive My Car (Doraibu mai kâ)
Kniha poviedok Muži, ktorí nemajú ženy (Men Without Women) japonského spisovateľa Harouki Murakamiho, ktorého našim čitateľom netreba nijako zvlášť predstavovať, vyšla v roku 2014 a hneď nasledujúci rok sa na pulty kníhkupectiev dostal aj český preklad. Obsahuje poviedku Drive My Car, sfilmovanú režisérom Ryúsuke Hamagučim. Je to zrejme dosiaľ najúspešnejší pokus previesť na plátno zložitý svet jeho hrdinov, oscilujúcich medzi realitou a vnútorným priestorom, vytvoreným v pulzujúcich súradniciach osamelého ega. Záplava cien akosi naznačuje nehasnúci záujem verejnosti o záležitosti namáhavej harmonizácie spirituálnej kvality a vonkajších podmienok, v ktorých musí fungovať, vyrovnávať sa s ich často bolestnými impulzmi.