Moonage Daydream je netradičný strihový dokument pokúšajúci sa zachytiť umelecký život legendárneho britského hudobníka a všestranného umelca Davida Bowieho. Aj keď sa režisér Brett Morgen zameriava primárne na Bowieho hudobnú kariéru, z umeleckého portrétu nevyníma ani jeho podobu ako herca, maliara či performátora. Morgen, ako skúsený dokumentarista, sa dištancuje od klasických dokumentov, ktoré tvoria nekonečné prejavy „hovoriacich hláv“, a film poníma ako podmanivú vizuálnu jazdu naprieč umelcovými obdobiami.

Videli sme to už veľakrát. Dievča spozná chlapca, zamilujú sa do seba a odrazu je na programe dňa svadba – najlepšie v nejakej exotickej destinácií. Rodičia zamilovaných majú, samozrejme, pochybnosti. Na budúcom zaťkovi, neveste, prípadne „konkurenčnej“ rodine im niečo nesedí. Väčšinou sa sami zobrali priskoro, aktuálne sú už nejaký čas rozvedení, odlúčení alebo si idú ostro po krku. Každopádne, možnosť zosabotovať milovaným potomkom ich prípadné vzťahy spravidla vždy s výhovorkou, že je to „pre ich vlastné dobro“, umožní do teraz neľútostne súperiacim stranám vyhlásiť dočasné prímerie. Na konci si už divák ledva spomenie na to, o kom bol tento milostný príbeh na začiatku. Má však dostatok žánrových dôkazov, že stará láska nehrdzavie, keďže pôvodne rozhádaní rodičia si svojim znovu oživeným vzťahom sebecky „ukradnú“ celý film len pre seba...

Beata Parkanová, režisérka filmu Slovo, získala na tohoročnom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch cenu za réžiu a hlavný predstaviteľ Martin Finger cenu za najlepší mužský herecký výkon. Mnohí by snímku boli radi videli ako víťaza, ale medzinárodná porota dala prednosť inému filmu. No nie celkom preto, že by Slovo bol film prelomový, prinášajúci niečo nové a osobité, ale preto, že vo výbere vyčnieval. Téma zachovať si mravnú integritu v časoch mimoriadne neprajných ako bola normalizácia stvárnili už mnohí českí tvorcovia oveľa adresnejšie, emocionálnejšie a umelecky dokonalejšie. Vrátiť sa k tejto téme má však svoje opodstatnenie a Parkanová sa jej zmocnila vcelku dobre.

Právě před devadesáti lety realizovala Mussoliniho vláda myšlenku, že by mohla podpořit italskou kulturu a zvýšit svou popularitu pomocí mezinárodní filmové přehlídky. Její nápad promítat více filmů na jednom místě po dobu několika dní se postupně chytil všude po světě. Filmové festivaly nyní patří do světa filmu jako nedílná a důležitá součást jejich prezentace a distribuce a ten nejstarší, benátský slavil své jubileum v dobré kondici.

V Benátkach sa od 31. augusta do  10. septembra uskutočnil už 79. ročník najstaršieho filmového festivalu na svete. Vlani si odtiaľ priniesli cenu zo súťaže Horizonty Peter Kerekes a Ivan Ostrochovský za scenár k filmu Cenzorka. Tohto roku boli na festivale svetové premiéry dvoch slovenských filmov.  Dlhometrážny debut režiséra Michala Blaška Obeť - príbeh matky, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom - v súťažnej sekcii Horizonty (Orizzonti) a do nezávislej súťaže Giornate degli Autori zaradili organizátori slovenskú minoritnú koprodukciu Běžná selhání - jeden deň v živote troch žien, ktorý je narušený zvláštnym prírodným javom - v réžii Cristiny Grosan.