Osud i názory Lajosa Kassaka (1887-1967), rodáka z Nových Zámkov, je príbehom výnimočným a v mnohých ohľadoch pre stredoeurópske prostredie, plné prevratných historických prúdov a dramatických udalostí, ikonickým. Ilustruje turbulentnú dobu, generujúcu svojím bezohľadným tlakom obdivuhodné postavy vzdorujúcich a rebelujúcich hrdinov. Kassakova cesta z chudoby a ťažkej práce do elitných intelektuálnych kruhov prekonáva spoločenské bariéry a do značnej miery i existujúce názorové platformy nielen na formu životného štýlu, ale i umenia a všetkého, čo ho začiatkom 20. storočia nanovo formovalo a inovovalo.

Po siedmich rokoch prichádza do kín nový film vizionárskeho režiséra Georga Millera. Jeho posledná snímka Šialený Max: Zbesilácesta (2015), je diskutabilne najlepším akčným filmom za posledných dvadsať rokov. Po obrovskom kritickom a diváckom úspechu tohto filmu (a značnom zárobku pre Warner Bros.), si mohol Miller dovoliť nakrútiť v podstate hocičo. A ešte predtým, ako sa pustí do pokračovania Šialeného Maxa, nám priniesol veľmi osobitú, existencionálnu rozprávku s názvom Tritisíc rokov túžby. Miller napísal scenár spolu s Augustou Gore. V hlavných rolách sa predstavili Tilda Swinton a Idris Elba.

Yimou Zhang patrí k najuznávanejším súčasným čínskym režisérom, jeho cit pre vizuálnu poetiku mystických portrétov čínskej histórie sa ukázal už vo filmoch ako Hrdina či Klan lietajúcich dýk. Svojím najnovším filmom Jedna sekunda sa vracia do obdobia kultúrnej revolúcie. Pre oceňovaného tvorcu ide o príbeh s istým autobiografickým nádychom, nakoľko podobne ako hlavnú postavu filmu, aj jeho život do istej miery poznačila skúsenosť ideologického nepriateľa, škodného elementu. Jednu sekundu nakrútil Zhang už pred dvoma rokmi, film sa už stihol odpremietať na niekoľkých festivaloch, okrem iného na Berlinale, u nás sa jeho dráma do distribúcie dostáva až teraz. Na zaujímavom historickom pozadí odohrávajúci sa film prezentuje osobný príbeh o rodinných väzbách, medziľudskej solidarite a v neposlednom rade o mágii kinematografie.

V roku 1975 Steven Spielberg navždy zmenil tvár filmového priemyslu. Hoci mal za sebou niekoľko rozsiahlych televíznych projektov (napríklad Duel) a debutoval filmom Sugarlandský expres, jeho kľúčovým projektom sa ukázali byť Čeľuste podľa knihy Petra Benchleyho, na ktorú štúdio Universal získalo autorské práva. Po dlhej dobe zažívajú Čeľuste opätovnú kino-premiéru. Pre pochopenie významu filmu je potrebné ich umiestniť do historického kontextu. Vznikli uprostred 70. rokov, počas vrcholu kreatívnej slobody hollywoodskych tvorcov a zároveň v tieni istého kultúrneho cynizmu podmieného okrem iného aférou Watergate a vojnou vo Vietname. Čeľuste vo svojej podobe predstavovali prvý letný blockbuster a akýsi prvý krok v posune od pesimizmom nasiaknutej produkcie danej dekády k eskapizmu, ktorý definoval hollywoodsku produkciu 80. rokov.

India sa pýši najväčším filmovým priemyslom na svete. Ročne sa v nej produkuje trikrát viac filmov ako v Hollywoode. Avšak na rozdiel od Hollywoodu, sú v Indii až 2 centrá filmového priemyslu - Bollywood a Tallywood. Samozrejme, to nie sú jediné dve miesta, na ktorých vznikajú v Indii filmy, ale sú to tie najväčšie a najpopulárnejšie. Práve ich vzájomná konkurencia je pre samotné filmy prospešná - tvorcovia sa musia pri existujúcej konkurencii viac snažiť. Bollywood a Tallywood produkuje filmy rôznych žánrov. Tieto snímky sú známe prevažne pre svoje prehnane teatrálne herecké výkony, úsmevne dramatické scény, 3- hodinovú stopáž a, samozrejme, muzikálové čísla. Vo veľa aspektoch pripomínajú prvé, viac-žánrové Hollywoodske zvukové veľkofilmy 20. a 30. rokov.