Režisérka filmu Korzet Marie Kreutzer vyštudovala scenáristiku a dramaturgiu na viedeňskej filmovej akadémii. Jej prvým celovečerným debutom bola snímka Bez otca (Zvláštne uznanie poroty za najlepší debut na Berlinale), ešte väčší úspech však zožala s filmom Slečna a získala zaň Zlatého leoparda na festivale v Locarne. Známa je aj jej komédia To nás teda dostalo. Režisérku najviac zaujímajú vzťahy, a to je okrem iného aj hlavnou témou filmu o zaujímavej a komplikovanej osobnosti rakúskej cisárovnej Alžbete Bavorskej, známej ako Sissi. Všetci si okamžite spomenirmr na pôvabnú Romy Schneider, ktorá sa touto úlohou zapísala do dejín. Nebol to dokonalý film, ale Romy bola tak očarujúca, že všetky chyby sa prehliadli.

Nórsky režisér Stig Svendsen je v oblasti nórskeho komerčného filmu aktívny od roku 2007, keď režíroval svoju dlhometrážnu prvotinu v podobe rodinného filmu Pirátske rádio. Výsledok bol prinajlepšom priemerný a po dvoch ďalších nie veľmi výrazných filmoch je tu Stig Svendsen znova s pokusom o príspevok do univerza vlkodlačieho subžánra. Jeho najnovší film s názvom Vlk viking je Svendsenov prvý pokus o priamočiarejší horor, ktorý situuje do malého nórskeho mestečka Notodden. Práve toto romantické prostredie Notoddenu je jedným z pozitív filmu, ktorý na nás od počiatku dýcha neopakovateľnou severskou atmosférou. Ako je však zrejmé, pokojné prostredie malomesta zasiahne niekoľko desivých udalostí a toto idylické prostredie sa stane jedným z najnebezpečnejších miest planéty. Ohrozuje ho totiž zvláštny vlčí tvor a zdá sa, že obyčajný vlk je oproti nemu len neškodný baránok.

Situovanie príbehov do exotických turistických destinácií má na rebríčku atraktivity pozíciu „high priority“ a vzhľadom na rozcestované prázdninové davy automaticky nadobúda táto voľba prísľub širokej diváckej sledovanosti. Režisér a scenárista v jednej osobe, Američan Mike White sa rozhodol v prvej sérii seriálu Biely lotos pre havajské letovisko Armond, druhá sa odohráva na Sicílii.

Americký režisér indického pôvodu M. Night Shyamalan písal po väčšinu svojej kariéry filmy podľa vlastných scenárov. Vždy obsahovali nadprirodzené prvky a sú zaraďované do žánrov horor, sci-fi, prípadne fantasy. Nájdu sa aj výnimky, ako napríklad found footage The Visit, kde sa scenár zaobišiel bez fantazijného motívu. Jeho posledné dva filmy, Old a Niekto klope na dvere však vznikli už ako adaptácie, a to nie príliš známych literárnych predlôh. V oboch prípadoch je podľa filmového výsledku zrejmé, čím Shyamalana predlohy ohúrili. Opäť sa ocitáme na pôde plnej nadprirodzených úkazov bez racionálneho vysvetlenia a opäť musia na reagovať obyčajní ľudia.

Celé roky boli najlepšími priateľmi. Každý deň o druhej popoludní Pádraic Súilleabháin (Colin Farrell) zaklopal Colmovi Dohertymu (Brendan Gleeson) na dvere jeho domčeka na pobreží, aby ho vyzdvihol na nadchádzajúcu návštevu miestnej krčmy a zdanlivo konštruktívnu konverzáciu pri pive. Lenže dňa 1. apríla 1923 sa situácia náhle zmenila. Pádraic klopal, no kamarát nie a nie reagovať. Dokonca nahliadol oknom dnu, kde uvidel Colma v tichom zadumaní fajčiť a chladne ignorovať jeho prítomnosť. Nepohádali sme sa? premýšľa Pádraic a odchádza do krčmy v očakávaní, že si to snáď Colm rozmyslí a príde za ním neskôr. „Asi ťa už nemá rád,“ doberá si svojho brata ďalšia obyvateľka ich rodičovského domu, inteligentná, no napriek svojmu veku stále nevydatá knihomoľka Siobhán (Kerry Condon).