Už je to nejaký ten rok od ich prvej nedobrovoľnej spolupráce. Bolo to pátranie po vrahovi ženy z vyššej vrstvy, čo Ousmanea Diakhitého (Omar Sy), snaživého síce, no nadriadenými dosť prehliadaného černošského policajta z predmestia, spojilo s Françoisom Mongeom (Laurent Lafitte), pomerne elitárskym parížskym vyšetrovateľom snažiacim sa nie po prvý raz, no zatiaľ neúspešne, vyšplhať priamo k vedeniu polície. Najmä spoločenské rozdiely, pár unavených stereotypov a už na prvý pohľad nezdravých predsudkov sa vtedy zdali byť pre oboch neprekonateľnou prekážkou k tomu, aby ich spolupráca priniesla aj nejaké výsledky. Vraždu nakoniec vyriešili a s ňou odhalili aj zopár nekalých praktík medzi významnými podnikateľmi a odborármi. A pokiaľ išlo o ich škrípuce vzájomné vzťahy, stačilo občasné naliehanie Ousmaneovho malého syna a bolo vyriešené...

Aktuálne je na programe dňa ďalšia vražda – rozpolený muž náhodne nájdený vo vlaku priamo vo chvíli, keď François príde vyzdvihnúť svojich rodičov na železničnej stanici. Tých rodičov, od ktorých opäť očakáva, že zaťahajú za nitky a zbavia ho problémov, čo si zase nadrobil. Stále sa totiž ešte nevyšplhal na vytúženú vedúcu pozíciu a ostatní kolegovia si ho preto už pomerne otvorene doberajú. Možno keby sa začal trochu krotiť vo svojom nekontrolovanom sukničkárstve, hraničiacom občas až so sexuálnou závislosťou, a nevyspal sa hneď s psychoterapeutkou, ktorá mala posúdiť jeho nie vždy vhodné správanie sa na pracovisku. Zato Ousmane to v poslednej dobe dotiahol na komisára a momentálne sa stáva tvárou polície s potenciálom zlepšiť jej PR. Snaha spacifikovať hľadaného zápasníka MMA priamo v ilegálnom oktagone nakrútená na mobil sa šíri internetom a vraj získava zboru u miestnych občanov plusové body – aj vďaka dôrazu na to, že je černoch a pochádza z nižšej spoločenskej vrstvy. Ousmane však za tým vidí skôr snahu vedenia zakryť prešľapy ostatných kolegov a podľa Françoisových slov prejavy „pozitívnej diskriminácie“. Tretieho člena pátracieho tímu starí známi získajú v Alice Gauthierovej (Izïa Higelin), pred ktorou opäť začne gradovať ich hašterivé súperenie, kto z nich je lepším policajtom. Hlavným podozrivým môže byť znovu niekto, s kým sa zahrávať znamená pichať do osieho hniezda – napríklad pomerne extrémisticky orientovaný starosta Brunner (Dimitri Storoge). Jeho stúpenci sa totiž cítia náramne ohrozovaní v okolí zabývanými imigrantmi.

Znovu nepoužiteľní aj v Hollywoode osvedčeného francúzskeho režiséra prevažne akčných filmov Louisa Leterriera (Neuveriteľný Hulk, Podfukári) sú pokračovaním pomerne rutinérskej kriminálnej komédie z roku 2012. Nepoužiteľní boli vtedy v réžií Davida Charhona a s pomerne mdlým autorským príspevkom troch scenáristov viac-menej len napodobeninou príbehových schém „Buddy Movies“ od 48 hodín Waltera Hilla z roku 1982, cez priamo citovanú tetralógiu Smrtonosná zbraň (1987 - 1998) Richarda Donnera až po Križovatku smrti (1998) Bratta Ratnera a jej pokračovania. Prípad, ktorý ústredné duo malo riešiť, svojou zaujímavosťou a pútavosťou nijako zvlášť nevynikal nad udalosťami akejkoľvek priemernej epizódy ktoréhokoľvek súčasného televízneho seriálu. Samozrejme, s väčším dôrazom na akčné scény, predstavujúce dominantnú položku v rozpočte. Podzápletky súvisiace s rozvíjaním sa vzťahu medzi protagonistami čerpali zo zjavných charakterových rozdielov, rezignovali na akúkoľvek kauzalitu vo vzájomnom zbližovaní sa a v záverečnom dejstve nechali ako Ousmanea, tak Françoisa konečne konštruktívne spolupracovať len na základe niečoho, čo nie je ťažké označiť za scenáristické zbožné prianie.

Sympatickí herci v hlavných úlohách dodali jednotlivým charakterom to, čo im „na papieri“ chýbalo. Pričom to najzaujímavejšie na Ousmaneovi bolo, že viac-menej reprezentoval len akýsi inšpirovaný intertextový odkaz na Axela Foleyho, postavu stvárňovanú Eddiem Murphym v Policajtovi v Beverly Hills Martina Bresta z roku 1984. Zatiaľ, čo z Françoisa sa pozvoľna „vykľul“ Belmondov Josselin Beaumont - Profesionál (1981) režiséra Georgesa Lautnera. Ako vieme, obe postavy si na spolupráci s nejakým partnerom nikdy veľmi nepotrpeli a Nepoužiteľní sa tak stali určitou víziou toho, ako by to asi dopadlo, keby boli títo populárni hrdinovia k spolupráci nevyhnutne donútení. Scenár Zase nepoužiteľní z pera Stéphanea Kazandjiana, ktorý vznikol s tvorivým príspevkom Pierrea Le Coza a Francka Gastambidea, si v rámci pokračovania už na popkultúrnych odkazoch toľko nezakladá.

Z oboch protagonistov sú konečne nie síce plnokrvné postavy, ale aspoň protagonisti o niečo bližší žánrovým predstavám a naratívnym potrebám „Buddy Movies“. Už si vzájomne toľko neoponujú, len medzi sebou relatívne zdravo súťažia. Ich vzťah má priestor pre komické hašterenie, aj nejaký vývoj – dokonca sa v deji nájde zopár prekvapení, ktoré akosi hladšie korešpondujú s práve riešeným kriminálnym prípadom. Zase nepoužiteľní v porovnaní s predchádzajúcim dielom fungujú v rámci pokusov o prerozprávanie príbehu o triedu lepšie. V deji síce možno nájsť aj pár narážok na aktuálne riešené témy rasovej, sexuálnej, spoločenskej diskriminácie – čo je samo o sebe celkom chvályhodné. Vo zvolenej tvorivej podobe sa to však nedá brať veľmi vážne. Väčšina humorných scén, ktoré tento raz však vyvolajú rozhodne viac diváckeho smiechu než minule, je stále prvoplánovým tak trochu pitvorením sa. A príbeh, hoci je pútavý, sa stále nedokáže zbaviť výraznej miery prebytočnej popisnosti. Pričom mu veľmi nepomáha ani asi o dvadsať minúť prepálená dĺžka celého filmu.

Kamera Thomasa Hardmeiera sa pokúša dialogickým scénam, bojovým choreografiám aj automobilovým naháňačkám atraktívne videoklipový vzhľad, hoci ňou nasnímané zábery „rozdrobí“ na malé, zlomky sekúnd trvajúce čriepky epileptický strih Stéphanea Pereiru. Divákovi sa núka priamy citát na scénu z podobne vizuálne štylizovaného, avšak efektnejšieho filmu Bad Boys II (2003) režiséra Michaela Baya. Pomerne frenetická forma, ktorou je dej divákovi tlmočený, často stráca opodstatnenie a s pribúdajúcimi minútami robí zo Zase nepoužiteľní pomerne únavný zážitok. Hudba Ludovica Bourcea sa snaží komickosť niektorých scén ešte nápadne zdôrazniť, čím trochu snímku pripravuje o spontánnosť a nenútenosť. Louis Leterrier už skrátka nakrútil aj lepšie filmy... Napriek tomu udržuje svoje pokračovanie Ousmaneových a Françoisových detektívnych pátraní na oveľa stráviteľnejšej úrovni ako originál. A sympatické herecké duo Omara Sya s Laurentom Lafittem, tento raz cítiacich sa vo svojich rolách oveľa konformnejšie, mu k tomu jednoznačne dopomáha.

Zase nepoužiteľní (Loin du périph/The Takedown), Francúzsko, 2022
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Louis Leterrier
Scenár: Stéphane Kazandjian
Kamera: Thomas Hardmeier
Hudba: Guillaume Roussel
Strih: Vincent Tabaillon
Zvuk: Thomas Lascar
Scénografie: Françoise Dupertuis
Masky: Stéphane Robert
Producenti: Eric Altmayer, Nicolas Altmayer
Hrajú: Omar Sy, Laurent Lafitte, Izïa Higelin, Dimitri Storoge, Stéphane Pezerat, Jo Prestia, Flavie Péan, Sylvia Bergé, Djimo, Bertrand Usclat, Élodie Hesme, Jean-Louis Tilburg, Caroline Mathieu, Marie-Christine Adam, Mahamadou Sangaré
Distribúcia: Netflix
Foto: ČSFD cz.