Keby sme mali načrtnúť mapu tém, v ktorých sa pohybujú slovenské filmy posledného desaťročia, alebo aj dvoch, výsledok by nás uviedol do svetov alarmujúcich drám, sociálnych i politických, ktoré obvykle neprekračujú hranicu estetizovanej publicistiky, výstražných trojuholníkov, odkazujúcich do zjednodušených moralizujúcich imperatívov o tom, ako áno a ako nie. Niekedy sa až zdá, že sa Slovensko doposiaľ úmorne vyrovnáva s urbanizáciou a modernizáciou, ani nie tak v materiálnych súradniciach, ale v hlavách a srdciach, kdesi, odkiaľ neúnavne tryskajú transparentné pokusy o uchopenie čohosi, čo nevieme ani pomenovať. I preto je imitačný potenciál na domácej scéne vysoký, radšej sa vciťujeme do trendov a vetrov zo západu, než by sme sa poohliadli doma. Držia sa ho úspešne najmä tvorcovia romantických komédií a iných žánrových odbočiek.

Filmy, venované popisu tínedžerskej agresivity, sa obvykle pohybujú v schematickom poli, kde sa najprv detailne a otvorene diagnostikuje oná neskrotná vôľa po presadzovaní malého, najčastejšie chlapčenského ega, zmnoženého v útočnej skupinke, do nevšímavého a ľahostajného sveta a potom sa hľadá viník. Spravidla sú to dospelí, rodičia, príbuzní, alebo učitelia. Tu je výber tvorcov obmedzený a na nejaké originálne prekročenie tejto šablóny si ani filmový kritik s dlhým recenzným zoznamom určite nespomenie.

Poznať medzinárodné filmové festivaly v najbližšom okolí je slušné a vlastne i pohodlné. Netreba sedieť pätnásť hodín v lietadle, čakať uprostred noci na ďalší let a absolvovať podobné radosti dlhých destinácií. Maďarské mesto Miskolc je “za rohom”, okolo 300 km z Bratislavy, 600 z Prahy a z Košíc ešte bližšie. Festival, pôvodne sponzorovaný výrobcom írskej whisky, spoločnosťou Jameson, je podľa vyjadrenia organizátorov najväčším medzinárodným podujatím v Maďarsku a porovnanie s naším Artfilm festom kľudne znesie, aj keď my sme na tom o poznanie lepšie. Tohto roku na 18. ročníku zahraniční hostia okrem porotcov, niekoľkých filmárov (Tarik Saleh, režisér filmu Chlapec z neba a iránsky herec Mehdi Bajestani zo Svätého pavúka), takmer absentovali.

V nedeľu 18. septembra sa vo večerných hodinách skončil 17. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik. Ako každý rok, aj tentokrát boli neodmysliteľnou súčasťou festivalového programu aj súťažné kategórie. Medzi víťazmi sú zvučné mená aj talentovaný nováčik. Festivalové kiná odpremietali celkovo 104 celovečerných a krátkometrážny filmov.  Festival má v programe dve hlavné súťaže. Tá medzinárodná s názvom Meeting point Europe predstavuje výber toho najlepšieho, čo sa za posledný rok objavilo na poli celovečerných európskych hraných filmov. O víťazoch rozhoduje odborná porota zložená z 13 filmových kritikov a kritičiek federácie FIPRESCI.

Absolvent réžie na VŠMU Michal Blaško sa po svojich študentských krátkometrážnych dielach, seriálovej tvorbe a najnovšie aj celovečernom debute Obeť profiluje ako najnádejnejší mladý tvorca na území Slovenska. To znamená, že jeho diela majú odozvu na medzinárodných filmových festivaloch a podobný osud s najväčšou pravdepodobnosťou čaká aj Obeť. Jeho bakalárska snímka Atlantída (2017) úspešne prezentovala Slovensko a VŠMU na festivale v Cannes a zároveň získala ocenenie nielen vo Francúzsku, ale aj Českého leva za najlepší študentský film. V televízii sa podieľal na réžii populárnych seriálov, ako Za sklom, Slovania, Rex, Specialisté, Profesor T., Případy 1. oddělení a Podezření. Z jeho portfólia je zrejmé, že má neustále plný kalendár, predsa len ale prvým skutočným zadosťučinením v jeho kariére musí byť celovečený filmový debut.